2019-62 Svedectvo

Uzdravenie na príhovor svätého Charbela

máj 16, 2019 Svedectvo

Lekár nám povedal, že pacient je v kritickom stave. V prípade, že prežije, môže byť postihnutý telesne alebo mentálne, neschopný poznať nás, pričom jeho život sa môže zmeniť na vegetovanie…

Bolo 16. októbra 2016 a s manželom sme sa vracali z nedeľnej svätej omše. Vtom sa manžel začal cítiť zle. Rýchlo sme nasadli do auta a smerovali k nemocnici. Záchranári hneď previezli Juraja na kardiologické oddelenie (dostal tretí infarkt), kde podstúpil koronarografiu. Bola práve hodina Božieho milosrdenstva. S deťmi a s príbuznými sme sa modlili Korunku Božieho milosrdenstva, keď z operačnej sály vyšla lekárka a povedala: „Je mi veľmi ľúto, vášmu manželovi sa zastavila srdcová činnosť, oživujeme ho.“ Po lícach mi stiekli slzy. Vzývala som Ducha Svätého, aby viedol ruky lekárov, ktorí manžela resuscitovali. Prosila som o pomoc Pannu Máriu a všetkých svätých. Okrem iného som vravela: „Ježišu, dôverujem ti! Nech sa stane tvoja vôľa. Daj silu mne aj všetkým nám.“

Po pätnásťminútovej resuscitácii manžela intubovali a previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Resuscitačný tím nám povedal: „Pacient žije, ale až na 100 percent zaňho dýcha respirátor.“ Poďakovala som sa lekárom a dcéra sa opýtala: „Čo bude ďalej…?“ Lekár odvetil: „Náš tím urobil všetko, zvyšok záleží od toho, ktorý je hore.“ Ďalej povedal, že pacient je v kritickom stave. V prípade, že prežije, môže byť postihnutý telesne alebo mentálne, neschopný poznať nás, pričom jeho život sa môže zmeniť na vegetovanie… Manžel ležal na JIS-ke intubovaný a v umelom spánku od 16. októbra do 8. novembra. Lekári sa štyrikrát pokúšali odpojiť ho od respirátora, ale zakaždým došlo k opuchu pľúc, takže ho nanovo museli pripojiť k respirátoru. Okrem toho sa rozhodli, že ho budú 1. novembra operovať, pretože v stehne sa mu vytvorila arteriovenózna fistula.

Požehnali sme Juraja olejom svätého Charbela a pomodlili sme sa Korunku Božieho milosrdenstva.

Pred operáciou som vzývala svätého Charbela a manželovi som urobila na čele znamenie kríža. Večer o 19. hodine k nám prišla lekárka a povedala, aby som sa aj s dcérami išla rozlúčiť s manželom, pretože jeho organizmus „odmieta poslúchať“. Manžel ležal, bol pripojený k prístrojom, celé telo mal spotené, takže vyzeralo ako okno po daždi. Bol studený a sinavý. Ošetrovateľ mu nedokázal vziať krv. Ticho som prosila svätého Charbela, svätého Jána Pavla II., naše deti, ktoré som pred rokmi spontánne potratila, a všetkých svätých o zázrak uzdravenia, ak je to v súlade s Božou vôľou. Po krátkej chvíli sme dostali znamenie Božej lásky. Manžel začal byť teplejší, nabral farbu, bolo možné odobrať mu krv na vyšetrenie. Avšak opäť zaňho dýchal respirátor. Ešte chvíľu nám dovolili byť pri jeho lôžku. Požehnali sme ho olejom svätého Charbela a pomodlili sme sa Korunku Božieho milosrdenstva. Manžel žil, ale jeho výsledky a vyhliadky boli veľmi zlé. Prekonal mozgovú príhodu a sepsu.

»Prečítajte si viac:
Obchod PDF: https://pdf.milujciesie.org.pl/sk/
Predplatné: milujtesa.org/#dar