2019-62 Viera

Nesmrteľná duša

Každý človek má nesmrteľnú dušu, vďaka ktorej je rozumnou a slobodnou bytosťou, otvorenou pravde, láske, dobru a kráse, ako aj svedomie a morálny zmysel, ktorý mu umožňuje odlíšiť dobro od zla.

Každý človek má nesmrteľnú dušu, „lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty“ (Múd 2, 23).

O existencii nesmrteľnej duše svedčia duchovné prejavy človeka ako láska, dobrota, morálny zmysel, svedomie, myslenie, sebauvedomenie a tvorivosť.

Pán Boh vo chvíli počatia človeka povoláva k existencii individuálnu, nesmrteľnú dušu, ktorá neprestáva existovať ani vtedy, keď sa v momente smrti oddelí od tela. Vďaka svojej duši je človek „vo svete zjavením Boha, znamením jeho prítomnosti, stopou jeho slávy (porov. Gn 1, 26 – 27; Ž 8, 6)“ (Evangelium vitae 34). Človek nesie v sebe zárodok večnosti, a preto ho „nemožno zredukovať iba na hmotu“ (Gaudium et spes 18).

Keď hovoríme o nesmrteľnej ľudskej duši, dotýkame sa tajomstva ľudského „ja“ s jeho sebauvedomením, slobodou, myslením, láskou, predstavivosťou a tvorivosťou. Spomedzi všetkých stvorení iba človek má rozum, slobodnú vôľu a schopnosť premýšľať o sebe samom. Svojimi myšlienkami môže duchovne prenikať do makro- aj mikrokozmu a môže ho poznávať. Človek dokáže tvoriť vedu, uvažovať, usudzovať, hodnotiť a vytvárať abstraktné pojmy.

„Duchovná a nesmrteľná duša je princípom jednoty človeka, je tým, vďaka čomu jestvuje ako jednotka – jednotka telom i dušou – ako osoba.“ (svätý Ján Pavol II.)

Ľudská duša je duchovná realita, ktorá presahuje hmotný svet, pričom už zo svojej povahy je nesmrteľná, lebo Boh ju neprestajne udržiava pri bytí. Kardinál Joseph Ratzinger napísal, že mať dušu znamená byť Bohom chcený, poznaný, milovaný a povolaný k večnému dialógu lásky s ním. Ak človek úplne odmietne Božiu lásku a pohrdne Božím milosrdenstvom, bude spieť k najväčšiemu nešťastiu, ktorým je večné peklo. Nemôže prestať existovať, pretože jeho duša je nezničiteľná. Človek môže zabiť svoje telo, ale nemá moc zničiť svoju dušu.

Keď hovoríme o nesmrteľnej ľudskej duši, dotýkame sa tajomstva ľudského „ja“ s jeho sebauvedomením, slobodou, myslením, láskou, predstavivosťou a tvorivosťou. Spomedzi všetkých stvorení iba človek má rozum, slobodnú vôľu a schopnosť premýšľať o sebe samom. Svojimi myšlienkami môže duchovne prenikať do makro- aj mikrokozmu a môže ho poznávať. Človek dokáže tvoriť vedu, uvažovať, usudzovať, hodnotiť a vytvárať abstraktné pojmy.

Ľudská duša je duchovná realita, ktorá presahuje hmotný svet, pričom už zo svojej povahy je nesmrteľná, lebo Boh ju neprestajne udržiava pri bytí. Kardinál Joseph Ratzinger napísal, že mať dušu znamená byť Bohom chcený, poznaný, milovaný a povolaný k večnému dialógu lásky s ním. Ak človek úplne odmietne Božiu lásku a pohrdne Božím milosrdenstvom, bude spieť k najväčšiemu nešťastiu, ktorým je večné peklo. Nemôže prestať existovať, pretože jeho duša je nezničiteľná. Človek môže zabiť svoje telo, ale nemá moc zničiť svoju dušu.

Učenie Cirkvi

„Cirkev potvrdzuje ďalšiu existenciu a posmrtný život duchovného elementu, ktorý je obdarený vedomím a vôľou, takže ľudské ,ja‘ trvá ďalej. Cirkev na vyjadrenie tohto elementu používa slovo ,duša‘, ktoré je dobre známe zo Svätého písma a z Tradície. Hoci tento výraz má v Biblii rozličné významy, Cirkev sa domnieva, že niet nijakého dôvodu na zavrhnutie tohto pojmu, ba považuje za nevyhnutné mať slovný prostriedok na vyjadrenie kresťanskej viery“ (List Kongregácie pre náuku viery o niektorých otázkach eschatológie, 17. 5. 1979).

»Prečítajte si viac:
Obchod PDF: https://pdf.milujciesie.org.pl/sk/
Predplatné: milujtesa.org/#dar