2019-62 Svedectvo

Boh sa o nás postará

May 16, 2019 Svedectvo

Lekárka určila diagnózu v priebehu 15 minút. Diagnózu, ktorú sme čakali a ktorá nám podlomila kolená: spinálna svalová atrofia (SMA)…

Spomínam si na ten deň, akoby to bolo včera. Dve hodiny sme boli v neurologickej ambulancii, odkiaľ nás lekárka poslala na genetické vyšetrenie, ktoré malo definitívne určiť diagnózu nášmu poldruharočnému synčekovi Jožkovi, u ktorého mala podozrenie na spinálnu svalovú atrofiu (SMA). Upozornila nás, aby sme na internete priveľa o tomto ochorení nečítali, „pretože ľudia píšu všeličo“. Vrátili sme sa do auta a Jožko stihol zaspať. Rýchlo som vybehol kúpiť vodu na cestu. Keď som sa vrátil, našiel som plačúcu manželku s telefónom v ruke. Zo stisnutého hrdla jej vyšli slová: „Náš Jožko zomrie…“ Od tejto udalosti uplynulo už dva a pol roka. A mne sa v hlave (a teraz už viem, že aj v srdci) stále vracajú slová, ktoré som vtedy prvý raz manželke povedal: „Boh sa o nás postará.“

Spoločný život

S mojou manželkou Igou sme sa zoznámili na stretnutiach Hnutia čistých sŕdc v čase, keď sme končili gymnázium. Na vysokej škole sme začali spolu chodiť, po tom, ako sme sa náhodou stretli na svätej omši v dominikánskom kostole vo varšavskej časti Służew. Náš vzťah sa začal priateľstvom a postupne sa menil na niečo hlbšie. Od začiatku sme vedeli, že chceme žiť v čistote a vytrvať v nej až do svadby. Netvrdím, že to bolo ľahké, ale s Božou pomocou sme vytrvali. Náš vzťah vďaka tomu dozrel a získal pevný základ, ktorým je Ježiš Kristus. Vzali sme sa ešte počas vysokej školy po troch rokoch chodenia. Svadba bola veľkou udalosťou nielen pre nás, ale aj pre veľký počet našich známych, dokonca aj pre tých, ktorí sa nestotožňovali s našimi hodnotami.

Takto sa začalo naše nádherné spoločne prežívané životné dobrodružstvo. Na začiatku manželstva sme sa aj napriek dlhoročnej známosti a formácii v HČS často škriepili. Ja flegmatický melancholik a ona cholerický sangvinik. Museli sme sa naučiť hádať sa, pretože u každého doma to bolo iné. Navzdory všetkému sme sa však snažili stretnúť sa na konci dňa pri spoločnej modlitbe. Vedeli sme, že naše manželstvo musí byť založené na Bohu. Po niekoľkých mesiacoch spoločného života sme zatúžili po tom, aby sa naša rodina rozrástla. A tak po istom čase pribudol v našej domácnosti ďalší dôležitý člen – Jožko. Od začiatku sme ho milovali nielen my, jeho rodičia, ale všetci naokolo. Dobre sa vyvíjal, veľa sa usmieval a bol pokojným dieťaťom.

Pán Boh nám celý čas vlieval do srdca túžbu slúžiť mu, takže popri našej práci sme sa rozhodli robiť to, k čomu sme sa cítili povolaní. S pomocou priateľov sme založili združenie Ster na Miłość (Kormidlo lásky), v rámci ktorého sme navštevovali školy s profylaktickým programom a svedectvom o Božej láske. Spolu s malým Jožkom sme precestovali polovicu Poľska, kde sme sa mohli prihovoriť žiakom a študentom, ba aj snúbencom a manželom. Projekt sa výborne rozvíjal, a to aj napriek tomu, že naša rodina sa mala čoskoro opäť rozrásť – čakali sme Terezku.

Jožkova choroba

Jožko mal už poldruha roka a stále málo chodil. Všetci známi nás upokojovali a vraveli, že deti sa vyvíjajú individuálne, že každé dieťa má svoj čas a Jožko chodí pomaličky, lebo je opatrnejší. Nás to však neprestalo znepokojovať. Rozhodli sme sa navštíviť odborníka. Boli sme u šiestich lekárov, avšak ani jeden z nich nedokázal určiť diagnózu. Prosili sme Boha, aby Jožkovi stanovili správnu diagnózu. Tak sme sa dostali k ďalšiemu odbornému lekárovi – neurológovi. Lekárka určila diagnózu v priebehu 15 minút. Diagnózu, ktorú sme čakali a ktorá nám podlomila kolená: spinálna svalová atrofia (SMA).

»Prečítajte si viac:
Obchod PDF: https://pdf.milujciesie.org.pl/sk/
Predplatné: milujtesa.org/#dar