Ježiš Kráľ - aj môjho srdca?

2011-01-27

autor: Ivana Mochorovska

   Drahý brat, sestra!

 

Vítam ťa na vlnách rozhlasu, v závere tohto cirkevného roka. V nasledujúcich chvíľach chcem spolu s tebou uvažovať nad základnou otázkou, ktorá sa bezprostredne dotýka každého z nás. Každého, kto sa pokladá za úprimne veriaceho a stále hľadajúceho človeka. Viem, kto je Ježiš? Za koho ho pokladám vo svojom živote ja sám? Mám úprimnú snahu poznať Ježiša v Jeho Slove, či skutkoch? Pri tomto uvažovaní by nám mohli napomôcť evanjeliové texty o slepcovi menom Bartimej a o mýtnikovi Zachejovi.
Pred sebou máme dva príklady úprimnej túžby vidieť a poznať osobu Krista, ktorý je tak mocný vo svojom Slove i v konaní. Úryvok evanjelia o Bartimejovi upúta hneď v úvode. Bartimej, je predstavený ako ten, kto sedí na okraji cesty a žobre, pretože nie je schopný vo svojom neľahkom položení robiť nič iné. Už v tomto postoji „žobrajúceho“ sa však zrkadlí rozvíjajúca sa túžba po poznaní, resp. po videní. Keď sa Bartimej dozvedá, že Ježiš prechádza Jerichom hlasno prosí o zmilovanie. Nedbá na dav, ktorý odsudzuje jeho postoj, ale vytrvale prosí... „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Možno skonštatovať, že Ježišov postoj voči slepcovi sa tiež nechce prispôsobiť davu, ktorý stojí pri ceste. Ježiš je iný pretože je Boh. Je ten, kto ako jediný môže naplniť Bartimejovu túžbu, preto mu hneď kladie otázku: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Ježiš dobre vie o túžbe slepca. Táto oslobodzujúca otázka je len potvrdením osobného vzťahu, do ktorého Ježiš Bartimeja pozýva. Odpoveď: „Aby som videl“, je snáď najhodnotnejšou odpoveďou slepca na Ježišovo pozvanie. Táto forma komunikácie, ktorá sa odohráva pred zrakom davu, nezanecháva stopu iba vo vnútri toho, kto trpí, teda slepca, ale v podstatnej miere ovplyvní aj myslenie davu. Tí, čo okrikovali slepca, aby mlčal, v okamihu menia svoj postoj, na postoj povzbudenia.
Ak sa zamyslíme nad úryvkom o mýtnikovi Zachejovi, tiež v ňom môžeme vnímať túžbu po poznaní Ježiša ako osoby. Meno Zachej v preklade znamená čistý. Možno skonštatovať, že tu ide o akýsi paradox, pretože Zachej v skutočnosti nebol čistý. Ako mýtnik mal významné postavenie v spoločnosti, bol bohatým, ale v skutočnosti bol chudobným, nie len preto, že jeho postoje neboli voči ľuďom celkom správne.

Tu je treba podotknúť, že Zachej sa cítil nenaplnený a prázdny. Aj v tomto prípade je tu Boh, ktorý tak ako u Bartimeja, tak aj u Zacheja mení celú Jeho situáciu a robí ho čistým. Môžeme si všimnúť, že Zachej urobí všetko preto, aby videl Ježiša. Ako vplyvný muž vtedajšej doby urobí čosi, čo sa vymyká z normálu. Vylezie na strom, ktorý v tomto prípade možno celkom pokojne nazvať strom poznania. Veď je predsa malej postavy a chce vidieť... Čo nás tu môže prekvapiť je reakcia Ježiša: „Poď rýchlo dolu, lebo dnes sa musím zastaviť v tvojom dome!“ Inak povedané, musím sa dotknúť tvojej duše. Aj v tomto príbehu o Zachejovi sa stretneme so šomraním neprajníkov... Nie je však rozhodujúce... Rozhodujúci a uzdravujúci je postoj Ježiša, ktorý vchádza k hriešnemu človeku a stoluje s ním. Stolovanie, je najvznešenejší spôsob komunikácie Ježiša s človekom, lebo v tomto prípade nejde iba o slepca, či o Zacheja, keď sa môže realizovať pohľad z očí do očí... V týchto dvoch doslova dramatických príbehoch sa môžeme pokojne objaviť my. Každý jeden z nás.
Dva kľúčové postoje: „ Čo chceš, aby som ti urobil?“ a „ Poď rýchlo dolu,“ sú kráľovským pozvaním Ježiša do celkom osobného vzťahu. Dominantné postavy oboch spomínaných príbehov mali túžbu a presne vedeli, čo chcú. Nik iný ako Boh, nenaplní naše túžby tak dokonale. Naplnenie túžby vždy odráža radikálnu zmenu v živote. Majme preto úprimnú túžbu po vzťahu, ktorý jediný dáva zmysel tomu, čo žijeme a sám je Zmyslom. Tou spomínanou zmenou v našom živote môže byť potom nasledovanie v slobode.
Môj Bože. Moja prvotná túžba. S pokorou v srdci ti ďakujem za nepokoj v mojom vnútri, ktorý verím, že spôsobuje Tvoje nekonečné milosrdenstvo. Aj mne chceš naplniť moju túžbu po Tebe. Preto mi adresuješ výzvu: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Voláš ma zliezť zo stromu a byť nohami na zemi, uprostred tých, ktorým môžem poslúžiť. Vedieš so mnou rozhovor, ktorý nepotrebuje veľa slov. Stačí povzbudenie v otázke a vo vôli zastaviť sa v mojom dome – v mojej duši. Ty sa zastavuješ v mojej duši a ja vyjadrujem odhodlanie zastavovať sa pri tých, ktorí sú hladní po poznaní a videní pravdivých skutočností. Buď Kráľom môjho života a urob ma podľa svojej vôle tak potrebným svedkom pre svet.
 

 

Prameň: www.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=440971

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86