Kvantová fyzika a viera

2012-10-02

Základným princípom metódy výskumu, ktorá sa využíva v prírodných vedách, je predpoklad, že všetko sa dá vysvetliť prirodzeným spôsobom, a teda nie je potrebné sa odvolávať na nadprirodzené činitele. Inak povedané, tieto vedy uskutočňujú výskum tak, akoby Boh neexistoval. Našli svoje identitu, keď si prestali klásť otázky, na ktoré nie sú schopné odpovedať.

 

Chcel by som sa vyjadriť iba k tomu, či si kresťanská viera naozaj protirečí s vedou. V stredoveku nik neuvažoval o ateizme, existenciu Boha nikto nespochybňoval. Stačí, ak spomenieme veľkého fyzika Isaaca Newtona, ktorý ešte v 17. storočí tvrdil, že ateizmus, teda nevera v Boha, je taký nezmyselný, že v podstate nemôže mať ani svojich priaznivcov. Tak tomu aj bolo. V súčasnosti sa však ateizmus stal jedným zo svetových náboženstiev a má svojich vyznávačov.
 
Koncom 19. storočia sa vďaka rozvíjaniu pozorovacích techník, ako bol napríklad vynález teleskopu, potvrdilo, že Slnko je hviezda a že takých hviezd existujú miliardy. Slnko je teda iba jednou z hviezd obrovskej hviezdnej sústavy, ktorú nazývame Mliečna cesta alebo Galaxia, a skladá sa, ako dnes vieme, z približne 300 miliárd hviezd. Je zrejmé, že Slnko a celá slnečná sústava aj so Zemou tvoria len maličkú časť tejto hviezdnej sústavy. Aby sme si mohli priblížiť, aká obrovská je táto hviezdna sústava v tvare disku, stačí si predstaviť, že ak zmenšíme vzdialenosť Zeme od Slnka, ktorá je 150 miliónov kilometrov, na 1 milimeter, priemer tejto hviezdnej sústavy by potom predstavoval približne šesťtisíc kilometrov (približne ako je to zo Slovenska do USA). Už koncom 19. storočia bolo známe, že táto sústava sa nachádza v prázdnom, nekonečnom priestore. Predpokladalo sa, že aj čas je večný, preto sústava podlieha miestnym zmenám: niektoré hviezdy sa tvoria, iné sa zasa rozpadajú – ale vesmír je večný.
 
Práve prudký rozmach prírodných vied a rozvoj techniky, ktorý s ním úzko súvisel, prispeli k vypracovaniu osobitnej metódy skúmania prírody. Bolo rozhodnuté, že sa môžu skúmať len tie veličiny, ktoré môžeme zmerať a matematicky opísať. Z tohto dôvodu bol prijatý metodologický princíp, že veda sa zaoberá len hmotnou prírodou. Tento metodologický princíp sa zvykne nazývať aj metodologický naturalizmus. Naturalizmus predpokladá, že existuje iba hmota a že okrem nej nič iné. Jednoducho povedané, vedy fungujú, akoby Boh neexistoval. Taký je metodologický princíp.
 
Ale nadšenie súvisiace s vedeckotechnickým rozvojom v 19. storočí zapríčinilo, že tento metodologický princíp sa začal používať na to, čo existuje. Vedci sa začali správať, akoby nešlo o predpoklad nejakej konkrétnej metodológie, ktorá sa ukázala v mnohom prínosná, a začali vytvárať ilúzie, že existuje iba samotná hmota a okrem nej už nič nie je. Vtedy vznikol tzv. metafyzický alebo ontologický naturalizmus, ktorý je založený na tvrdení, že okrem hmoty už nič neexistuje.Toto tvrdenie už nie je veda, ale istá forma ideológie, ktorá sa stala základom neverectva, ateizmu – čiže popierania akejkoľvek inej skutočnosti okrem hmoty.

 

Viac v Milujte sa! 23-2011

ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86