Čo vysvetľuje evolučná teória?

2012-10-02

„Evolučná teória“ je vraj vedecká teória, ktorá vysvetľuje vznik sveta, v ktorom žijeme. Prekvapuje ma však to, že toto vysvetlenie je nesúrodé a nedôsledné...

Napríklad nedávno masmédia hlásali, že sa našlo „stratené ohnivko“, ktoré spája človeka s opicou. Týmto spojivom je vraj mláďatko opice, pretože má nechty a niektoré kosti podobné ľudským. Písalo sa, že vedci už 150 rokov hľadali podobný dôkaz, akým sa teraz potvrdila správnosť Darwinovej teórie.

Problém však spočíva v tom, že napriek vonkajšej podobnosti medzi človekom a opicou – ba aj napriek ich genetickej podobnosti – nemôžu pochádzať zo spoločného predka. Je pochopiteľné, že pred dvesto rokmi sa na základe vonkajšej podobnosti vyvodila domnienka o vzájomnom či spoločnom pôvode. Dnes však túto tézu nemožno udržať, pretože súčasné vedecké poznanie nám vysvetľuje, že za rozvoj orgánov, ich funkciu a vonkajší vzhľad zodpovedajú gény – nositelia informácie. Vonkajšia podobnosť vôbec nesúvisí s genetickou podobnosťou, pričom gény sú odolné voči väčšine vonkajších podmienok, akými sú zmena teploty prostredia, tlak alebo vlhkosť vzduchu. O mutáciách už vieme, že sú zväčša neutrálne, a v prípade, že nie sú neutrálne, sú zväčša negatívne, čiže vedú k strate informácie. Okrem toho už aj gymnaziálna mládež vie, že existuje mechanizmus, ktorý pôsobí proti mutáciám – to znamená, že genetická informácia je akosi poistená.

Ak by evolučná teória bola vedeckou teóriou, ktorá vysvetľuje svet, musela by vysvetľovať aj vytváranie nových druhov. Zatiaľ podobné mechanizmy nepoznáme a poznanie úlohy génov pri prenose informácii nás núti uvažovať o „informatickej“ stránke existencie živých organizmov. Doposiaľ stačilo veriť, že žirafa vyťahuje krk za obživou – a teda preto má dlhý krk. V súčasnosti treba vysvetliť, ako si žirafa vyťahovaním krku za obživou zakódovala v génoch informáciu o dlhom krku pre ďalšie generácie žiráf. A nakoľko nepoznáme mechanizmy kódovania genetických informácií v organizmoch žijúcich na zemeguli, dovoľujem si tvrdiť, že je to preto, lebo jednoducho neexistujú. Vedci už vedia dostatočne veľa o génoch a ich fungovaní na to, aby mohli potvrdiť, že gény sú informačný – poistený a nemenný – kód, ktorý vložil Niekto na úplnom počiatku. Každá mutácia spôsobuje v tomto kóde trhliny, stratu informácií, genetické choroby a vymieranie druhov, a nie ich rozvoj alebo premenu na niečo nové.

Preto je vo vývojovej teórii zjavná veľká nesúrodosť: raz sa nám navráva, že gény sú „neurčitou hmotou“, ktorá sa mení pod vplyvom podmienok prostredia a ktorá ustavične mutuje a vytvára akési nové formy života, inokedy nám predstavujú gény ako nositeľov zakódovanej informácie, ktoré obmedzujú a ohraničujú fungovanie daného jedinca. Čo vlastne vysvetľuje uvedená teória so svojimi dočasnými hypotézami, ktoré majú svoje „potvrdenie“ jedine v nechtoch a niekoľkých kostiach akejsi skamenenej malej opice?

Mám pred sebou článok, ktorý sa odvoláva na výskumy svetoznámych vedcov, zástancov evolučnej teórie: Barnesa, Calowa, Olivu, Goldinga, ako aj vedcov od nich nezávislých: Valentina, Erwina a Jablonského, ktorí dokázali, že v priebehu posledných 500 miliónov rokov nevznikol na zemi nijaký nový druh. Citujem: „Keď sa pozrieme na paleontologický zápis, môžeme tvrdiť, že všetky súčasne známe druhy sa vyvinuli približne pred 525 miliónmi rokov. Napriek ďalšiemu evolučnému rozvoju, ktorý trval pol miliardy rokov, ... od tej doby nevznikol nijaký nový druh ani nijaká nová forma telesnej schránky.“ Keby sme vzali na zreteľ iba spomenutý fakt bez ideologickej evolučnej interpretácie, museli by sme uznať, že celá evolučná teória sa otriasa, pretože prinajmenšom v 10 % času, v ktorom mala vraj evolúcia prebiehať (aj tak prikrátkeho), evolúcia určite neprebehla. Máme teda nejaký dôkaz na to, že evolúcia vôbec prebehla? Je ťažšie dokázať, že evolúcia bola, než to, že vôbec neprebehla.

Pred nedávnom som dostal list od človeka, ktorý sa podpísal „racionalista“, pričom neuviedol ani svoje meno ani priezvisko. Píše, že „je pravdepodobnejšie, že život na zemi vznikol náhodne, sám od seba, než že ho stvoril Boh“. V tej súvislosti by som chcel uviesť veľmi jednoduchý výpočet pravdepodobnosti, ktorý sa týka vzniku života.

Na to, aby sme vypočítali pravdepodobnosť stvorenia sveta Bohom, musíme prijať, že existujú dve možnosti: alebo Boh jestvuje, alebo nejestvuje. Pravdepodobnosť je 1 : 1 – alebo áno, alebo nie. Ak Boh jestvuje, máme znovu dve možnosti: alebo stvoril svet, alebo ho nestvoril. Potom čistá pravdepodobnosť, že Boh jestvuje a že stvoril svet, bez ohľadu na akékoľvek dôkazy a vzťahy príčina – následok, je 1 : 2 × 2, teda 1 : 4. Možno niektorí usúdia, že takáto hodnota pravdepodobnosti je príliš malá na to, aby sme verili v Boha – Stvoriteľa. Otázka však znie: Je azda samovoľný vznik života pravdepodobnejší?

Komplikovanosť existencie života na zemi je nesmierna, preto do výpočtov zavediem len jeden malý prvok, ktorý je základom našej existencie – hemoglobín. Všetci máme v krvi milióny molekúl hemoglobínu. Každá molekula hemoglobínu sa zasa skladá z 574 aminokyselín, ktoré sú zoradené v konkrétne určenom poradí. Náš organizmus používa na stavbu hemoglobínu 20 druhov aminokyselín. A teraz zrátajme, aká je pravdepodobnosť náhodného usporiadania 574 aminokyselín dvadsiatich druhov v jednej molekule hemoglobínu, ktorá má určené poradie aminokyselín. Teda: keby sme mali poskladať vlak z 2 vagónov namaľovaných 20 rozličnými farbami, mali by sme 20 × 20 kombinácií. Keby sa ten vlak skladal z 3 vagónov, bolo by to 20 × 20 × 20 kombinácií. Pri skladaní vlaku z 574 vagónov v presne určenom poradí, pričom by sme farby vyberali náhodne, by sme museli vyskúšať 20 na 574 kombinácií. Preto pravdepodobnosť náhodného samovoľného vzniku jedinej molekuly hemoglobínu je 1 : 20574 . Je samozrejmé, že je to oveľa menej než 1 : 4.

Treba si pamätať, že do 15 miliárd rokov (takto evolucionisti odhadujú vek našej Zeme) sa zmestí 10 na 18 sekúnd. Keby sme teda skladali hemoglobínový „vlak“ 15 miliárd rokov, pričom by sme každú sekundu náhodne vybrali novú kombináciu aminokyselín, dodnes by sme nevyskúšali ani jednu tretinu možností. Gény sú ešte oveľa komplikovanejšie než molekula hemoglobínu, preto si každý ľahko všimne, že ani mutácie robené 100 ráz za sekundu by nedokázali zabezpečiť vznik čo len jediného génu živej bytosti. Pritom samotní evolucionisti tvrdia, že minimálne 500 miliónov rokov takéto „stvoriteľské“ mutácie neprebiehajú. Kde je teda logika evolúcie a čo môže vysvetliť? V tejto súvislosti sú pochopiteľné slová, ktoré nám Boh adresuje v Knihe múdrosti: „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela... Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13, 1. 5).

Je samozrejmé, že evolučná teória je v skutočnosti len hypotéza a na dôvažok taká, ktorá sa nepotvrdila už 150 rokov – od chvíle, keď ju Darwin vyhlásil. Všetky nové objavy ju popierajú. Prečo ju teda tak tvrdohlavo propagujú predovšetkým masmédia? Prečo ju predstavujú ako fakt, keď neexistuje nijaký dôkazový materiál? Čo vysvetľuje, keď neodpovedá na nijakú otázku „ako“, keď vedecké otázky mení na číre filozofovanie?

Podľa môjho názoru je to skôr ideologická než vedecká otázka. V súvislosti s jednoduchým výpočtom pravdepodobnosti je oveľa racionálnejšie prijať predpoklad, že Boh jestvuje a stvoril svet, než predpoklad, že všetko vzniklo samo od seba, náhodne. Zato z vedeckého hľadiska je celkom vedecky a dôsledne sformulovaná teória „inteligentného projektu“, čiže existencie Boha Stvoriteľa, ktorú podporujú svetoznámi vedci a ktorá oveľa lepšie opisuje skutočnosť než zastaraná a v svojej podstate protirečivá evolučná teória.

 

Milujte sa! 16/2010 » Veda a viera »

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86