Demokracia vs. relativizmus: Prečo radikálny sekularizmus ohrozuje našu spoločnosť?

2011-05-23

autor: Arcibiskup Charles Chaput

 

Dve najväčšie klamstvá dneška sú, že kresťanstvo malo relatívne malý význam pri vývoji západnej civilizácie a že západné hodnoty dokážu pretrvať aj bez zakotvenia v kresťanských morálnych princípoch. Západná civilizácia sa nedá chápať mimo dvadsiatich storočí kresťanského kontextu, v rámci ktorého sa vyvíjala. Človek, ktorý nepozná svoju históriu, nepozná sám seba. Človek, ktorý zabudol, kým je, sa dá ľahko manipulovať. Naša spoločnosť je od svojho vzniku kresťanská a jej prežitie závisí od toho, či pretrvajú kresťanské hodnoty. Naše základné princípy a politické inštitúcie sú založené vo veľkej miere na morálke evanjelií, kresťanskom videní človeka a vládnutia, a na ľudskej dôstojnosti. Ak odstránime Krista, odstránime jediný spoľahlivý základ našich hodnôt, inštitúcií a spôsobu života. V dnešnej dobe sa dejiny Cirkvi a historický odkaz západného kresťanstva odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Ak však budeme ľahostajní k našej kresťanskej minulosti, nedokážeme ubrániť naše súčasné hodnoty a inštitúcie.

Relativizmus sa stal civilným náboženstvom a verejnou filozofiou Západu. V našom pluralitnom modernom svete chce spoločnosť zabezpečiť, aby žiadny jednotlivec alebo skupina nemali monopol na pravdu a aby všetky kultúry a vierovyznania boli rešpektované ako rovnocenné. V praxi však vidíme, že bez viery v pevné morálne princípy a transcendentné pravdy sa naše politické inštitúcie a jazyk stávajú nástrojom v službách novodobého barbarstva. V mene tolerancie sa snažíme tolerovať tú najkrutejšiu netoleranciu. Rešpekt voči iným kultúram prináša znevažovanie tej našej. Učenie “ži a nechaj žiť” sa používa na ospravedlnenie toho, že silní žijú na úkor slabých. Potraty, zabíjanie novorodencov, eutanázie, výskum na embryách a eugenické pokusy smerujú k eliminácii slabých, invalidov a starých ľudí. Bez ukotvenia v Bohu alebo vyššej pravde sa naše demokratické inštitúcie veľmi ľahko môžu stať zbraňami proti slabým a proti našej vlastnej ľudskej dôstojnosti. Ľudské práva sú od Boha a štát by mal existovať, aby chránil práva človeka a napomáhal mu v rozvoji, nikdy sa však nemôže stať zdrojom týchto práv. Keď si štát neoprávnene privlastní túto výsadu, dokonca aj demokracia sa môže stať totalitnou, ak vôľa mocných a silných vytvorí právo na elimináciu slabých.

Kresťanské hodnoty, ktoré najviac provokujú sekulárny Západ, sa týkajú potratov, sexuality a manželstva muža a ženy. Tieto hodnoty vyjadrujú pravdu o ľudskej plodnosti, zmysle a osude. Vo svete, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že Boh nie je potrebný a že ľudský život nemá žiadnu prirodzenosť ani význam, sú tieto pravdy podvratné. Toto je kultúra smrti. Cirkev sa stáva cieľom útokov, pretože podporuje život a je vnímaná ako neúprosný a nebezpečný heretik nového poriadku sveta. Cirkev sa nazýva aj veriacou komunitou odporu. Je potrebné nazývať veci skutočnými menami. Musíme bojovať proti zlu, ktoré vidíme. Ak o niečom tvrdíme, že tomu veríme, musíme tomu aj skutočne veriť. A potom to aj dokazovať svedectvom našich životov. Presvedčení o pravdách Kréda musíme horlivo žiť podľa týchto právd, milovať podľa týchto právd a brániť ich, dokonca aj za cenu vlastného nepohodlia a utrpenia. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že nič nie je zadarmo. Boh, v ktorého veríme, tak veľmi miloval svet, že poslal svojho Syna, aby zaňho trpel a zomrel, a žiada aj nás, aby sme žili odvážne a obetavo podľa vzoru, ktorý nám ukázal Ježiš Kristus.

Slobodní ľudia, akými kresťania naozaj sú, nemôžu zostať slobodnými bez náboženského presvedčenia a jeho hodnôt. Odluka cirkvi od štátu nemá znamenať radikálnu sekularizáciu verejného života. Pojem „sloboda vierovyznania“ je dosť obmedzujúca myšlienka, ktorá sa v dnešnej dobe často používa. Naši predkovia však vôbec nezamýšľali vytesniť vieru z verejného života. Chceli zabezpečiť občanom slobodu žiť svoju vieru verejne a dôrazne a na svojom náboženskom presvedčení chceli postaviť základy spravodlivej spoločnosti. Náboženská sloboda zahŕňa právo kázať, vyučovať, zhromažďovať sa, organizovať a angažovať sa v spoločnosti a jej záležitostiach verejne, či už ako jednotlivci alebo spojení v spoločenstvách viery. Toto je „slobodné praktizovanie“ viery.

 

Plné znenie textu v anglickom jazyku môžete nájsť tu.

Text arcibiskupa Chaputa je príspevok k publikácii „Exiting a Dead End Road. A GPS for Christians in Public Discourse“ („Východisko zo slepej uličky. GPS pre kresťanov vo verejnej debate“) (2011, Kairos Publications, upravili Gudrun a Martin Kugler). Túto knihu si môžete objednať v elektronickej alebo tlačenej podobe – popis a podmienky nájdete tu.

 

europe4christ

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86