Rubrika venovaná otázkam bioetiky

2011-05-13

autor: Radio Vaticana

V dňoch od 24. – 26. februára 2011 sa vo Vatikáne konalo plenárne zasadanie Pápežskej akadémie pre život, ktoré sa zaoberalo aktuálnymi bioetickými otázkami. Dvoma hlavnými témami tohtoročného plenárneho zasadnutia bolo: vyžitie pupočníkovej krvi a postabortívna trauma. Priamy účastník stretnutia, P. Ján Ďačok SJ, nám k tomu povedal:
Ako je známe, po pôrode dieťaťa je možné odobrať 60 ml až 200 ml krvi z pupočníka, v ktorej sa nachádzajú kmeňové bunky. Tie možno využiť pri liečbe niektorých chorôb, ako sú ochorenia mozgu, nervové degeneratívne ochorenia, ochorenia lymfatických uzlín a iné. Využitie kmeňových buniek z pupočníkovej krvi sa ukazuje ako veľmi nádejné. Z hľadiska etického, využitie pupočníkovej krvi nie je problematické, pretože rešpektuje život a využíva krv, ktorá donedávna už nemala uplatnenie. Je to úplne iný prístup získavanie kmeňových buniek, ako je získavanie kmeňových buniek z ľudských zárodkov, ktoré sa tak zničia alebo lepšie povedané: zničia sa životy ľudských bytostí, ktoré už začali existovať. Popučníková krv sa odoberá asi v 3500 nemocniach v 70 krajinách sveta. Odobratá krv sa uchováva v bankách, ktoré existujú ako verejné a súkromné. Na stretnutí zaznela silná kritika voči súkromným bankám pupočníkovej krvi, ktoré sú veľmi drahé, majú niekedy veľmi nízku kvalitu a nie je v nich ani jedna kmeňová bunka, vhodná na liečebné využitie. Z toho vyplýva, že treba zjednotiť kritériá pre verejné a súkromné banky pupočníkovej krvi.

Stretnutie sa zaoberalo aj závažným vnútorným zranením, ktoré sa spája s vykonaním potratu, o nám môžete povedať k tejto problematike?
Viacerí účastníci odporučili, že netreba hovoriť o popotratovom syndróme – teda o súbore príznakov, ktoré zvyčajne nasledujú po potrate, ale o
popotratovej traume – teda o hlbokom zranení v dôsledku vykonaného potratu. V ostatných piatich rokoch sa urobilo viac ako 30 výskumov, ktoré potvrdili výrazné nepriaznivé dôsledky po potrate. Medzi tieto nepriaznivé príznaky patria: sebavražedné chovanie žien alebo dievčat (nárast rizika sa pozoroval od 52 % až po 300 %), nárast používania alkoholu a drog (marihuana, kokaín, extáza) o 22 % až 65 %, depresia, úzkosť, poruchy vzťahov medzi partnermi, sexuálne poruchy. Niektorí autori poukázali aj na výrazné ticho, ktoré nastáva po vykonanom potrate, psychologické ťažkosti zo strany ženy, depresiu, poruchu citov – ako je zatrpknutie, pocit krajnej samoty, pocit viny, zlosť proti otcovi dieťaťa, telesné ťažkosti ako napr. rôzne bolesti či nechutenstvo a u dospievajúcich dievčat – striedanie sexuálnych partnerov.
U súrodencov, ktorí sa dozvedeli o potrate v rodine, sa pozoroval tzv. „príznak z prežitia“. Ide o „pocit viny“ u toho, kto prežil alebo lepšie povedané: kto dostal šancu na život. Prejavuje sa vo forme výčitiek vo forme: ´Ja žijem, ale iný môj súrodenec alebo moji súrodenci museli zomrieť kvôli mne.´ Dobrým znakom je, že sa nápadne znížil počet lekárov vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, ktorí robia potraty. Potraty majú totiž aj negatívne dôsledky na lekárov, ktorí ich robia a preto rastie počet tých, ktorí ich odmietajú a uplatňujú si tak nárok na výhradu svedomia.
Poukázalo sa aj na to, že ročne sa na svete urobí okolo 42 miliónov potratov chirurgickým spôsobom. Avšak ešte viacej potratov sa robí chemicky – teda prostredníctvom potratovej antikoncepcie. Ideologické skupiny totiž šíria pornografiu, voľný sexuálny život a antikoncepciu. To všetko vedie k chybnému životnému štýlu a k negatívnemu postoju k životu. Chirurgický potrat je iba jeden z prejavov týchto pomýlených postojov. Okrem toho v USA boli už publikované odborné práce, ktoré poukazujú na súvislosti medzi potratom a rakovinou prsníka.

To všetko sú veľmi vážne negatívne dôsledky... Avšak isto sa poukázalo aj na východiská.
Áno, zdôraznilo sa, že treba zmeniť kultúru. Treba robiť dobrú prevenciu – propagovať život, sláviť život, posilňovať usporiadanú rodinu. Treba zdôrazňovať viac, že každá osoba má obrovskú hodnotu. V tomto úsilí je nutné spájať sily, a to zapájať hnutia za život, zdravotníckych pracovníkov, kňazov a iných spolupracovníkov. Ako nutná sa ukazuje premena zmýšľania na poli gynekológie a pôrodníctva, a to hlavne výchovou kvalitných odborníkov – lekárov, ktorí budú život chrániť, a nie ho ničiť. Veľmi dôležité je, že sa treba ujať tých žien a dievčat, ktoré sú bytostne zranené strašnou skúsenosťou potratu a dať ich životu nádej, tak ako to odporúčal Ján Pavol II. v encyklike Evanjelium života. To zdôraznil aj pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore pre účastníkov stretnutia.

Štvrtá časť stretnutia sa venovala návrhom na zlepšenie činnosti Akadémie a témam, ktorým by sa mohlo venovať plenárne stretnutie vo februári 2012.
Vyvrcholením plenárneho zasadania bola osobitná audiencia u Sv. Otca, ktorý poukázal na závažnosť dôsledkov po vykonanom potrate. Zdôraznil potrebu formovania morálneho svedomia v otázkach rešpektovania ľudského života a tak isto vážne poslanie otcov, ktorí často nechávajú opustené ženy, ktoré práve od nich počali. Boh sa prihovára človeku aj hlasom svedomia, pozýva ho, aby uznal svoj omyl a otvoril sa Božiemu milosrdenstvu, ktoré je schopné uzdraviť akúkoľvek ranu. Benedikt XVI. ocenil nové výskumy na poli využitia kmeňových buniek z pupočníkovej krvi a povzbudil k ďalšiemu úsiliu v tejto oblasti.

Čomu bol venovaný váš príspevok?
Môj príspevok mal názov: Výhrada vo svedomí a podpora kultúry života. Prípad Slovenska. V ňom som poukázal na úsilie, ktoré sa u nás v predchádzajúcich rokoch vyvinulo na vytvorenie dodatkovej zmluvy o výhrade vo svedomí. Zdôraznil som aj myšlienku, že výhrada vo svedomí je prejavom pravej demokracie a každý človek má základné právo odmietať nespravodlivé zákony, ktoré sú proti ľudskému životu. Príspevok sa stretol s porozumením a ocením krokov, ktoré sa na Slovensku urobili v tejto oblasti.

Na plenárnom zasadaní sa zdôraznilo, že ohľadom života Európa pácha samovraždu. Tá sa posilňuje tým, že sa šíri neúcta k životu a morálne zvrátenosti sa ponúkajú deťom. Ako uchrániť nevinnosť deti a mladých, ako ich uchrániť od zvráteností? Ako posilniť kultúru života? Rozvojové krajiny trpia dôsledkami bohatých krajín. A to platí aj o našom Slovensku. Treba povedať, že budúcnosť má iba tá krajina, ktorá si chráni svoje deti, a nie ich zabíja. Na Slovensku sme si, žiaľ, potratmi zabili až príliš veľa detí – vyše 1,3 milióna. Máme až príliš veľa žien a dievčat, ktoré prešli tragickou skúsenosťou potratu a sú vážne zranené. Nádejou aj pre nich – a aj pre všetkých nás - je a môže byť iba Kristus a jeho Cirkev, ktoré ponúkajú odpustenie, zmierenie a priestor pre poučenie iných. Je načase, aby sme obmedzili alebo zrušili zákon, ktorý dovoľuje zločin potratu a jeho veľmi zlé následky. Riešením je teda výhrada vo svedomí zo strany zdravotníckych pracovníkov, aby odmietali potrat, ďalej spoločné úsilie o budovanie a posilňovanie usporiadanej rodiny a kultúry, ktorá prijíma a chráni život vo všetkých štádiách od počiatku až po prirodzenú smrť.

Radio Vaticana

predchádzajúci « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86