Vesmír ušitý na mieru

autor: Mirosław Rucki

Pred vyše sto rokmi si chemik Lawrence Joseph Henderson všimol, že život na zemi je možný vďaka jedinečným podmienkam, aké existujú na našej planéte. Odvtedy sa vďaka rozvoju vedy prehlbuje údiv nad tým, ako úžasne je svet okolo nás prispôsobený existencii človeka.

Fyzikálne konštanty

V 60. rokoch 20. storočia zaujala britského kozmológa a astrofyzika Martina Johna Reesa, neskoršieho predsedu Kráľovskej vedeckej spoločnosti (2005 – 2010), neopísateľná presnosť, s akou pôsobia fyzikálne zákony. Poukázal na šesť dôležitých fyzikálnych konštánt, vďaka ktorým hmota existuje a vytvára interakcie. Keby sa čo len trochu zmenili, svet by sa rozpadol. Pozoruhodná je napríklad veľkosť sily, ktorá viaže nukleóny (protóny a neutróny) do jadra atómu. Definujeme ju pomocou bezrozmerného koeficientu ε (epsilon), ktorý má hodnotu 0,007. Keby bola hodnota tohto koeficientu trošku menšia, napríklad 0,006, vo vesmíre by mohli existovať iba atómy vodíka, pretože takáto sila by boli prislabá na to, aby udržala v jadre atómu viac neutrónov a protónov. A zas, keby malo ε väčšiu hodnotu, napríklad 0,008, atómy vodíka by neboli schopné existovať samostatne, pretože by neexistovali jadrá zložené len z jedného protónu. Takže neexistoval by vodík, bez ktorého je existencia života nemožná.

Najzaujímavejší koeficient, ktorý Rees uvádza, je kozmologická konštanta λ (lambda). Jej veľkosť určuje vzťah medzi hustotou tmavej energie vo vesmíre a kritickou hustotou Planckovej energie. Je nepredstaviteľne malá, jej hodnota je približne 10-122. Keby nebola takáto, vo vesmíre by nemohli vzniknúť nijaké štruktúry, ako napríklad hviezdy, galaxie alebo planetárne sústavy. Čitateľ, ktorého to zaujíma, sa môže dozvedieť viac v Reesovej knihe Just Six Numbers: The Deep Forces That Shape the Universe. (Len šesť čísel. Hlboké sily, ktoré stvárňujú vesmír), Londýn 1999.

Náhodná presnosť?

Z toho vyplýva, že aj najnáhodnejšie udalosti vo vesmíre patria do mimoriadne presného rámca, ktorý vôbec nie je náhodný. Vedci, ktorí skúmajú vznik vesmíru, vidia, že tento proces neprebiehal len tak „ledabolo“, ale že sa odohrával presne určeným a cieleným spôsobom. Poznanský profesor Zbigniew Jacyna-Onyszkiewicz zdôrazňuje: „Zisťujeme, že globálne vlastnosti vesmíru sú presne také, aby umožnili našu existenciu v ňom. Minimálne zmeny týchto vlastností by znemožnili vznik života na Zemi“ (Akosmizm, Poznaň 2015). Vynikajúci americký fyzik Freeman Dyson napísal: „Čím viac skúmam vesmír a jeho podrobnú štruktúru, tým viac nachádzam dôkazy, ktoré svedčia o tom, že vesmír v istom zmysle vedel, že v ňom máme žiť.“ Samozrejme, že samotný vesmír to nevedel, ale vedel to jeho Stvoriteľ, ktorý konal v súlade so svojím zámerom a stvoril presne taký vesmír, aký je vhodný pre život. Ak to vyjadríme slovami profesora Penroseho, išlo o jedinečný Veľký tresk, ktorý bol urobený špeciálne kvôli nám. Vo svojej knihe The Road to Reality. A Complete Guide to the Law of the Physics (Cesta do reality. Kompletný sprievodca fyzikálnymi zákonmi, Londýn 2004) uvádza číslo, ktoré ukazuje presnosť, s akou prebiehal proces, ktorý nazývame Veľký tresk: 1:10.

V minulosti som písal doktorandskú a habilitačnú prácu, v ktorej som sa venoval meracím prístrojom, ktoré pracovali s presnosťou 1:102. Nikomu z recenzentov nenapadlo, že by mohlo ísť o náhodnú presnosť. Dopracoval som sa k nej dlhodobým empirickým aj teoretickým výskumom. Zato vo vesmíre máme čísla, ktoré si nedokážeme ani len predstaviť (dokonca pre ne nemáme ani osobitný názov), a preto si môžeme byť celkom istí, že máme dočinenia s Bohom Stvoriteľom, ktorý je od nás múdrejší minimálne 10 krát.

Samozrejme, veda dáva každému právo robiť zo známych faktov vlastné závery a formulovať alternatívne hypotézy. Avšak v prípade poriadku, ktorý pozorujeme vo vesmíre, neprichádza na um príliš veľa iných, prirodzených vysvetlení, ktoré by objasňovali jeho vznik. Jedna z hypotéz hovorí, že donekonečna vznikajú nové vesmíry – raz vznikne taký, druhý raz iný vesmír – a v tomto nekonečnom slede vznikol raz, celkom náhodne, práve taký vesmír, ktorý sa hodil pre život, v ktorom život doslova „musel vzniknúť“. Nechcem sa teraz venovať otázke, či je možné, aby život vznikol sám od seba (venovali sme sa tomu v 40. čísle Milujte sa!). Chcem len poznamenať, že nemáme nijaké dôkazy o tom, že kedykoľvek vznikol alebo môže vzniknúť nejaký iný vesmír, ba dokonca viac vesmírov. Z vedeckého hľadiska nemôžeme tieto dohady nazvať ani len hypotézou – je to obyčajné fantazírovanie.

Otázka pre Pána Boha

V snahe vyhnúť sa záveru, že musí existovať Boh Stvoriteľ, fyzik Robert L. Park sa vyjadril nasledovne: „Ak bol vesmír navrhnutý s tým účelom, aby v ňom vznikol život, musíme uznať, že to bol veľmi neefektívny projekt. Veľká väčšina vesmíru sa totiž nehodí pre život v takej forme, v akej ho poznáme... Dokonale prispôsobený životu? Veľmi zmysluplne tu znie otázka: Prečo Boh stvoril vesmír, ktorý sa tak veľmi nehodí na to, aby v ňom existoval život?“ (Superstition: Belief in the Age of Science. Princeton 2008, s. 11).

Prečo? Je to dobrá otázka, na ktorú nám Boh ľahko odpovie, ak sa ho opýtame. Osmelíme sa však postaviť pred Boha a adresovať mu podobné výčitky ako Park? Naše výhrady sú totiž smiešnejšie, ako keď sa automechanik snaží kritizovať leteckých konštruktérov, ktorí majú oveľa väčšie znalosti ako on, a vyčíta im, že „lietadlo sa nehodí na rýchlu jazdu“.

Koniec koncov v Biblii máme príklad človeka, ktorý mal voči Bohu výhrady. Myslel si, že vie lepšie, ako má fungovať svet. Boh na jeho pozvanie k dialógu odpovedal: „Boh odpovedal Jóbovi z búrky: ,Kto moje plány chce zatemniť tu slovami bez zmyslu? Opáš si bedrá ako udatný muž; pýtať sa budem a ty mi odpovedz! Kde si bol ty, keď ja som kládol základy zeme? Hovor, ak to vieš a veci rozumieš!‘“ (Jób 38, 1 – 4).

Podotýkam, že Jób neodpovedal na otázku, ktorú mu Boh položil. Zaujímalo by ma, či by na ňu odpovedal niektorý zo súčasných vedcov, ktorí sa pokúšajú poučovať Boha o tom, čo sa mu vo vesmíre nepodarilo a čo má opraviť. Alebo si s naším vedeckým poznaním trúfame odpovedať na ďalšiu kozmologickú otázku, ktorú Boh položil Jóbovi pred 2500 rokmi: „Či hviezdy Plejád by si dokázal zviazať alebo rozviazať Oriónov pás? Zvieratník s hviezdami necháš vyjsť načas a vyvedieš Medveďa s jeho mláďatami“ (Jób 38, 31 – 32)? Dokážeme vari skonštruovať aspoň maličký, primitívny vesmírček? Ak to nedokážeme, zapamätajme si Jóbovu odpoveď, podčiarknime si ju a z času na čas sa ku nej vráťme: „Čo ti môžem povedať ja, bezvýznamný človek, radšej sa celkom odmlčím. Hovoril som raz, opakovať nebudem, dva razy, nemám čo pridať“ (Jób 40, 4 – 5, Botekov preklad).

Svedectvo vedy

ani súčasným vedcom, ktorí na základe výskumu hmoty prichádzajú k záveru, že jej existencia musí byť dôsledkom činnosti nesmierne inteligentnej a mocnej Osoby. Napríklad vynikajúci kozmológ profesor S. Hawkins hovorí: „Klasická teória nedokáže určiť, čo by mohlo vzniknúť z vesmíru v počiatočnom stave, keď bola hmota ešte nekonečne hustá, pretože v takých podmienkach fyzikálne zákony nefungujú. Znamená to, že veda nedokáže opísať, ako mohol vesmír vzniknúť. Namiesto toho je veda nútená odvolávať sa na činiteľ spoza vesmíru.“

Profesor Jacyna-Onyszkiewicz tvrdí: „Rozumná bytosť, ktorá naplánovala našu existenciu, nemôže podliehať zákonom kvantovej fyziky, čiže nemôže byť fyzikálnym objektom. Ba čo viac, musí ,vládnuť‘ nad zákonmi kvantovej fyziky“ (Akosmizm, Poznaň 2015, s. 21).

Nejde o to, aby sme prestali poznávať svet a nesnažili sa pochopiť jeho zákonitosti, ale ide o to, aby sme nepredstierali, že naše poznanie nás oprávňuje poučovať Stvoriteľa alebo správať sa tak, akoby neexistoval.

Známy pravoslávny teológ Alexander Mień povedal: „Logické dôkazy majú zo svojej podstaty charakter nátlaku... Dôkazy o existencii Boha však nátlak nevytvárajú... pretože nejde o ,dôkazy‘ v úzkom slova zmysle, ale o svedectvo, čo nie je celkom to isté.“ Aj pre ateistu môže byť vedecké poznanie prvým krokom na ceste viery: „Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú“ (Hebr 11, 6). Presvedčili sme sa predsa, že kvantová fyzika aj kozmológia novými poznatkami potvrdzujú pravdy viery. Teda Boh, ktorý sa zjavuje v Biblii a v Katolíckej cirkvi, je ten istý Boh, ktorého poznávame ako Stvoriteľa, keď skúmame okolitý svet. „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky“ (Rim 1, 19 – 20).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86