Vedci o ľudskej duši, mysli a vedomí

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr

Výskum nositeľa Nobelovej ceny Johna Carewa Ecclesa, ako aj vedcov Brucea Greysona, Pima van Lommela, Petra Fenvica a Sama Parnia dokazujú neopodstatnenosť materialistických teórií o ľudskej duši, mysli a vedomí.

Výsledky vedeckých výskumov nepodporujú ateistickú víziu človeka a sveta. Materialistická ideológia sa zakladá na ničím nepodloženej viere, takže ateista musí mať ozaj silnú vieru na to, aby veril v ateistické tézy.

Ateistická vízia človeka

Dnešný ateizmus vychádza zo zastaraných názorov, ktoré sa vytvorili v 18. storočí a ktoré tvrdia, že ľudská duša, duchovný život a slobodná vôľa sú výsledkom činnosti mozgových neurónov. Odvtedy uplynulo už veľa rokov, počas ktorých sa vedecký výskum pohol výrazne dopredu a priniesol mnohé prelomové objavy, ktoré neumožňujú udržať ateistický svetonázor. Ateizmus môže teda existovať iba ako ideológia, ktorá odmieta zjavné vedecké poznatky.

Z čoho vyplýva ateistické tvrdenie, že ľudské vedomie, duša a slobodná vôľa sú výtvorom mozgu a nervového systému? Táto materialistická ideológia nevychádza z vedeckého výskumu a faktov, ale zo slepej viery, že existuje iba materiálna realita. Tento druh viery uráža ľudskú logiku a poznanie, pretože siaha až tak ďaleko, že popiera výsledky vedeckého výskumu, ktoré jednoznačne poukazujú na existenciu inteligentného plánu a zámeru v celom vesmíre, ako aj v každom najmenšom detaile reality, ktorá nás obklopuje. Materialisti považujú vedu za nástroj svojej ideológie, ktorého úlohou je potvrdzovať ich ateistické hypotézy.

Vedecké dôkazy o existencii ľudskej duše

Austrálsky neurofyziológ John Carew Eccles (1903 – 1997), nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1963) a jeden z najväčších bádateľov ľudského mozgu, prišiel po dlhoročnom výskume k záveru, že „vedecký redukcionizmus, ktorý v mene ,sľubujúceho materializmu‘ tvrdí, že existenciu duchovného sveta možno vysvetliť pomocou činnosti neurónov, tajomstvo človeka veľmi ochudobňuje. Takúto vieru treba považovať za poveru. Musíme uznať, že sme duchovné bytosti s dušami, ktoré existujú v duchovnom svete, a zároveň sme materiálne bytosti, obdarené materiálnym telom a mozgom, ktoré existujú v materiálnom svete“ (Evolution of the Brain, s. 241).

John Eccles dospel k záveru, že hmota nie je schopná vytvárať psychické javy, pretože neexistuje niečo také ako premena fyzickej energie na psychickú. Iba duchovné sily sú schopné vytvárať psychické javy. Z vedeckého hľadiska treba jednoznačne zavrhnúť tvrdenie materialistov, že ľudské vedomie je výtvor hmoty.

Duchovná myseľ človeka, ktorá koná prostredníctvom materiálneho mozgu, ako aj inteligencia, tvorivosť, fantázia a sebauvedomenie si svojho „ja“, akým sa človek vyznačuje, svedčia o existencii nesmrteľnej a individuálnej ľudskej duše.

Dlhoročné vedecké štúdium ľudského mozgu priviedlo Johna Ecclesa k odhaleniu pravdy, že v každom človeku existuje nemateriálna myseľ, ktorá koná prostredníctvom materiálneho mozgu. Takže okrem materiálneho tela existuje v človeku aj svet mysle – duchovný svet, ako aj trvalé sebauvedomenie si svojho osobného „ja“ (porov. How the Self Controls Its Brain, s. 38). Profesor Eccles zdôrazňuje prekvapivú skutočnosť, že sebauvedomenie si svojho osobného „ja“ sa v priebehu života u človeka nemení a „tento fakt treba považovať za zázrak“ (tamže, s. 139).

Tvrdenie ateistov, že ľudský mozog funguje ako mimoriadne komplikovaný počítač, ktorý generuje všetky myšlienky a emócie, považuje Eccles za veľmi ochudobnené. Táto teória neberie do úvahy mnohé skutočnosti, ktoré sú vedecky dokázané, a redukuje človeka na čistú hmotu, akoby bol iba – ako píše Dean Hammer – „zväzkom chemických reakcií riadených DNA, ktoré sa v rámci jedného obalu hýbu sem a tam“ (Denyse O’Leary, Mario Beauregard: Duchowy mózg. Wydawnictwo WAM, 2011, s. 71).

„Keďže materialistická koncepcia,“ píše Eccles, „nedokáže vysvetliť skutočnosť, že každý človek je neopakovateľný, som nútený uznať, že naše neopakovateľné, duchovné, osobné ,ja‘, čiže duša, bolo stvorené nadprirodzeným spôsobom. Ak to vysvetlíme pomocou teologických pojmov: každá duša je nové Božie stvorenie vštepené do ľudského zárodku“ (Evolution of the Brain, Creation of the Self, s. 237).

Nemateriálna myseľ a materiálny mozog

Veda hovorí, že každých 7 – 9 rokov sa v našom tele vymení všetka hmota, vrátane hmoty v mozgu. Avšak táto výmena hmoty nespôsobuje, že sa stávame novými ľuďmi. V ľudskom mozgu sa nachádza 100 miliónov nervových buniek a každá z nich je spojená s približne stotisíc ďalšími bunkami. V priebehu života konkrétneho neurónu prebehne výmena čiastočiek desaťtisíckrát. Napriek tejto ustavičnej výmene hmoty v ľudskom organizme si človek zachováva vedomie svojho „ja“, ktoré nepodlieha zmene. „Akým spôsobom môže poldruhakilogramová želatinová hmota, ktorú nazývame mozog, vytvoriť našu identitu?“ pýta sa Greg Peterson v časopise Christian Century (porov. Duchowy mózg, s. 182).

Materialisti nedokážu vysvetliť existenciu mysle, slobodnej vôle, vedomia a osobnosti, a preto popierajú ich existenciu. Takýto postoj materialistov je podľa Johna Ecclesa a Daniela Robinsona obyčajnou neracionálnou poverou. „Čím viac sa dozvedáme o mozgu, tým výraznejšie vidíme rozdiel medzi mozgovými javmi a javmi prebiehajúcimi v mysli a tým zázračnejšie sa nám javia tak jedny, ako aj druhé. „Sľubujúci“ materializmus nie je nič iné ako náboženská viera, akú vyznávajú dogmatickí materialisti... ktorí si často mýlia svoju vieru s vedou“ (John Eccles, Daniel Robinson: The Wonder of Being Human v: Duchowy mózg, s. 201).

Vedci tvrdia, že nemateriálna myseľ a materiálny mozog na seba navzájom pôsobia, pretože tvoria dva navzájom sa dopĺňajúce aspekty tajomstva ľudskej osoby. Úkony vôle, presvedčenie, túžby a všetky procesy mysle sa materializujú v neuronálnej štruktúre mozgu, pričom však duchovnú činnosť mysle nemôžeme zredukovať na elektrickú a chemickú činnosť neurónov. Duchovnú aktivitu mysle nemôžeme jednoducho umiestniť do mozgu (porov. Duchowy mózg, s. 238).

Ďalší argument, ktorý poukazuje na existenciu nemateriálnej mysle, je fakt, že najúčinnejší spôsob, ako uskutočňovať zmeny v mozgu s cieľom liečiť ho, je pôsobiť naňho prostredníctvom mysle. Takto duchovná myseľ človeka ovplyvňuje fungovanie materiálneho mozgu.

Všetky pochody v mysli sa automaticky pretvárajú na neurónové procesy v mozgu a deje sa to na molekulárnej, chemickej a biofyzickej úrovni neurónových sietí, ktoré následne usmerňujú činnosť organizmu na hormonálnej alebo imunologickej úrovni. Ľudská myseľ je teda niečo iné ako mozog.

Výskum fóbií a placebo efektu jasne dokazuje, že presvedčenie a očakávania pacienta pobádajú jeho mozog k aktivite. Ak zmeníme svoje presvedčenie v duchovnej rovine (v mysli), odrazí sa to v zmene stavu nášho materiálneho mozgu. Zmena zmýšľania sa teda odrazí v zmene stavu mozgu.

Bolo by veľmi naivné, keby sme tvrdili, že bohatstvo ľudskej kultúry a myšlienok, rozvoj civilizácie a morálny systém vznikli vďaka činnosti neurónov v ľudskom mozgu, teda že neuróny sú samočinní tvorcovia tohto všetkého.

Celú pravdu o tajomstve človeka a jeho nesmrteľnej duši nám zjavil Ježiš Kristus, ktorý povedal: „Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10, 28).

 

 

Zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý žije a vyučuje v Katolíckej cirkvi, potvrdzuje „ďalšiu existenciu a posmrtný život duchovného elementu, ktorý je obdarený vedomím a vôľou, takže ľudské ,ja‘ trvá ďalej. Cirkev na vyjadrenie tohto elementu používa slovo ,duša‘, ktoré je dobre známe zo Svätého písma a z Tradície. Hoci má tento výraz v Biblii rozličné významy, Cirkev sa domnieva, že niet nijakého dôvodu na zavrhnutie tohto pojmu, ba považuje za nevyhnutné mať slovný prostriedok na vyjadrenie kresťanskej viery“ (List Kongregácie pre náuku viery o niektorých otázkach eschatológie, 17. 5. 1979).

 

Boh vo chvíli počatia človeka tvorí individuálnu, nesmrteľnú ľudskú dušu, čo je prejavom jeho nezištnej lásky. Znamená to, že Boh tvorí človeka na svoj obraz a podobu a dáva mu rozum a slobodnú vôľu, čím ho robí schopným poznať a milovať svojho Stvoriteľa. Boh tvorí človeka ako sociálnu bytosť, „ako muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27), a preto človek bez vzťahu lásky s Bohom a s inými ľuďmi stráca konečný zmysel svojho života.

Každý človek, ktorý je jednotou duše a tela, je jedinečný a neopakovateľný, má nekonečnú dôstojnosť a hodnotu v Božích očiach, pretože „svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom“ (Gaudium et spes 22). Pred Bohom má rovnakú dôstojnosť a hodnotu nositeľ Nobelovej ceny, ako aj mentálne postihnutý človek, rovnakú počaté dieťa v matkinom lone, ako aj dospelý človek. Život každého človeka je posvätný, a preto má od chvíle počatia až do prirodzenej smrti právo na život a slobodu svedomia, ktoré mu garantuje sám Stvoriteľ. Interrupcia aj eutanázia, ktoré toto právo porušujú, sú neľudskými zločinmi, ktoré nemožno nijako ospravedlniť. Blahoslavený Ján Pavol II. pripomenul, že Cirkev tieto zločiny nazýva do neba volajúce hriechy. Ľudský život patrí výlučne Bohu a „kto vzťahuje ruku na život človeka, istým spôsobom vzťahuje ruku na samého Boha“ (Evangelium vitae 9).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86