Človek musí mať silnú vieru na to, aby bol ateistom

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

Ateizmus môže byť pre mnohých ľudí etapou na ceste úprimného hľadania pravdy, ale v niektorých prípadov nie je iba prejavom nedostatočného poznania, ale predovšetkým dôsledkom trvalého porušovania morálnych noriem, pýchy a pôsobenia zlého ducha, ktorý ako „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44) sa všemožne snaží zdeformovať v ľudskej mysli pravdu o Bohu a o človeku.

Pri pohľade na diela nepoznali Tvorcu

Ateisti veria, že existuje iba hmotný svet a zmyslová realita. Ateizmus je vierou v to, že Boh neexistuje, pričom táto viera neraz vychádza z metafyzických predpokladov darvinizmu, podľa ktorého život vznikol úplne náhodne v procese bezcieľnej evolúcie. Darvinisti veria, že komplikované orgány – ako mozog, oko, krídla a pod. – vznikli v procese prirodzeného výberu a sú výsledkom náhodných mutácií, ktoré nasledujú jedna po druhej a ktoré riadi iba slepá sila prírody.

Vedecký výskum však dokazuje, že molekulárna štruktúra života je oveľa komplikovanejšia než všetko to, čo človek doposiaľ vytvoril. Nemôžeme pritom zabudnúť ani na problematiku informácie, ktorú mohla vytvoriť iba inteligencia: dokonca aj najjednoduchšia bunka obsahuje v sebe také množstvo informácií, aké by sme našli v 5000 exemplárov stostranových kníh.

Samozrejme, že sa vynára otázka, či tieto komplikované informačno-biologické systémy stvorila absolútna, vševediaca Inteligencia, alebo či sú výsledkom slepých, náhodných a bezcieľnych prírodných procesov. Mohli makrokozmos a mikrokozmos, ktoré sa vyznačujú komplexnosťou, presnosťou a účelnosťou, vzniknúť náhodným pôsobením prírodných síl?

Keby niekto vyhlásil, že počítač vznikol ako produkt náhodného procesu, ktorý riadila slepá sila prírody, považovali by sme ho za choromyseľného. Preto nás neprekvapujú tvrdé výroky Svätého písma o ateistoch: „Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela... Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Múd 13, 1. 5). „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky“ (Rim 1, 19 – 20). Kto? Tí, „ktorí neprávosťou prekážajú pravde“ (Rim 1, 18).

V decembri 2004 profesor A. Flew, duchovný vodca svetového ateizmu, po 50 rokoch vedeckej práce vyznal svoju vieru v existenciu Boha. Zdôraznil, že viera v Boha je výsledkom jeho dlhoročného hľadania, pri ktorom vychádzal z vedeckého výskumu v oblasti biológie, chémie a fyziky. Poukázal na objavenie kódu DNA, ktorý v sebe obsahuje neuveriteľný súbor informácií a zároveň funguje ako najgeniálnejší program. Uznal, že toto všetko poukazuje na existenciu dokonalej inteligencie Boha Stvoriteľa. Ako som už v jednom z predchádzajúcich článkov napísal, „jedným z najpresvedčivejších vedeckých faktov, ktoré poukazujú na existenciu Boha Stvoriteľa, bol pre A. Flewa objav ľudského DNA. Vieme, že DNA obsahuje obrovské množstvo informácií, ktoré sú zapísané v informačnom kóde. Logicky z toho vyplýva, že musí existovať Inteligencia, ktorá tento informačný kód (mimoriadne komplikovaný program, v ktorom sú obsiahnuté najmenšie detaily ľudského tela, ako pohlavie, farba očí, vlasov atď.) stvorila a spôsobila, že tieto informácie budú riadiť prirodzené procesy tak, že vznikne mimoriadne zložitý biologický organizmus. Nesmieme zabúdať, že informácie obsiahnuté v molekule DNA nie sú s ňou totožné. Molekula DNA je len ich nositeľkou. Tieto informácie by sme mohli prirovnať k zložitému programu alebo zápisu myšlienky, čo poukazuje na existenciu osobnej Inteligencie. Časti DNA, zvané nukleotidy, tvoria logický celok a sú navzájom pospájané tak ako písmená alebo slová v písanom texte. Znamená to, že v DNA existuje inteligencia. Informácie, ktoré obsahuje, nie sú hmota ani energia, ako dokazuje prof. Michael J. Behe.

Keď sa prof. A. Flew oboznámil s pravdou o ľudskej DNA, pochopil, že ateizmus nemá nijaké logické opodstatnenie. Nie je ničím iným než iracionálnou, slepou vierou v náhodný vznik života a celého vesmíru, ktorý tvorí harmonický celok a funguje podľa logických zákonitostí. Spôsob, akým sa ateista Richard Dawkins snaží vysvetliť vznik a pôvod života, Flew nazval ,komickou snahou‘. Dawkins tvrdí, že život vznikol ako ,šťastná náhoda‘. Človek musí mať naozaj silnú vieru na to, aby bol ateistom.

Okrem toho tu vzniká otázka, či je možné zlúčiť vieru v Boha s Darwinovou evolučnou teóriou, ktorá tvrdí, že život s celou rozmanitosťou druhov vznikol ako dôsledok bezcieľneho procesu. Môže Boh riadiť bezúčelný proces?

Vplyv na svetonázor a životné rozhodnutia

Odpoveď na otázku o pôvode života ovplyvňuje svetonázor a životné rozhodnutia človeka. Viera ateistov v to, že Boh neexistuje, často vychádza z metafyzických predpokladov darvinizmu, podľa ktorého život vznikol úplne náhodne v bezcieľnom procese evolúcie. Ľudské vedomie je vraj iba výtvorom mozgu, ktorý prestáva existovať vo chvíli smrti. Preto sa za plnohodnotných ľudí považujú iba tí, čo majú dostatočne vyvinutú psychiku a vedomie. Čiže nenarodené deti, novorodenci, ľudia so stareckou demenciou alebo osoby v kóme do tejto kategórie nepatria. Takýto svetonázor odmieta objektívnu morálku a je ideologickým východiskom pre zákony dovoľujúce interrupciu, eutanáziu, umelé oplodnenie, eugeniku a genetické manipulácie. Nesmieme zabúdať, že darvinizmus bol dôležitou súčasťou zločineckých ideológií komunizmu a národného socializmu. Vyznávali ho nielen ateisti, žijúci pod znakom kosáka a kladiva, ale aj národní socialisti s Hitlerom na čele.

Veľa študentov v USA a v iných krajinách, ktorí po prednáškach o darvinizme prijali darvinovskú evolúciu za vedecký fakt, dospeli k záveru, že ani ich život nemá nijaký zmysel, keďže aj samotný život je náhodný a bezcieľny. Neprekvapuje nás, že dôsledkom takéhoto odmietnutia Boha bolo to, že mnohí z nich upadli do depresie, ba vzali si život. V USA sú dokázané prípady takýchto samovrážd. Veľký ohlas vyvolal prípad 23-ročného študenta Jessa Kilgorea, ktorý potom, ako si prečítal knihu Vymyslený Boh od ateistu a darvinistu R. Dawkinsa, prestal veriť v Boha a stratil zmysel života, čo ho nakoniec doviedlo k samovražde.

Keď si jeho otec pozrel film Expelled: No Intelligence Allowed (film je dostupný na internete), ktorý odhaľuje vedecké podvody a manipulácie darvinovskej lobby, povedal, že keby jeho syn vedel, že ateizmus vychádza z iracionálnej viery, a nie z vedeckých poznatkov, určite by si život nevzal.

Tým, ktorí hľadajú pravdu, odporúčam knihu Michaela Dentona Evolution. A Theory in Crisis (Evolúcia. Teória v kríze) a knihu The Mystery of Life’s Origine (Tajomstvo vzniku života) od Charlesa Thaxtona, Waltera Bradleya a Rogera Olsona.

Zánik vedeckej čestnosti

Žiaľ, veľa darvinistov stratilo postoj vedeckej čestnosti. Prejavuje sa to v ich nepriateľskom nastavení voči vedeckému výskumu, ktorý spochybňuje dogmy ateistickej ideológie. Popierajú vedecké fakty a všemožne sa snažia spochybniť výsledky takéhoto výskumu. Výskumy, ktoré nepotvrdzujú ich dohady, označujú za nevedecké a snažia sa ich vylúčiť z vedeckého priestoru. Už vopred odmietajú všetky fakty, ktoré spochybňujú ich ateistickú vieru. Ignorujú všetky údaje, ktoré poukazujú na existenciu duchovného, nadprirodzeného sveta.

Darvinisti považujú za vedecký iba materialistický pohľad na svet, pričom vedecké údaje, ktoré poukazujú na to, že vo vesmíre sa prejavuje cieľavedomý, inteligentný plán, interpretujú ako ohrozenie vedy. Podľa nich má veda potvrdzovať ateistickú ideo-lógiu a ak ju nepotvrdzuje, už nie je vedou – takto znie bludný kruh ich uvažovania. Známy matematik William Dembski tvrdí, že „materialistická ideo-lógia natoľko zdeformovala výskum pôvodu života a vesmíru, že aj samotný súčasný obsah týchto vedeckých disciplín je zdeformovaný. Problém nespočíva iba v tom, že niektorí vedu protizákonne využívajú na propagovanie materialistického svetonázoru, ale aj v tom, že tento svetonázor úmyselne spochybňuje vedecký výskum a takto robí nesprávne a neoverené uzávery o počiatku biologického života a celého vesmíru. V tejto situácii je inteligentný projekt (Intelligent Design) sľubnou vedeckou alternatívou v porovnaní s materialistickými teóriami o biologickej a vesmírnej evolúcii. Je alternatívou, ktorá nadobúda čoraz väčšie teoretické aj experimentálne potvrdenie“ (Duchowy mózg, s. 60 – 61).

Ľudské vedomie a mozog

Od 19. storočia opakujú darvinisti stále tie isté tvrdenia, ktoré sa však vedeckým výskumom nepotvrdili. Vyhlasujú, že človek je výsledkom slepej sily prírody a že ľudská myseľ, duša a slobodná vôľa sú iba zdaním, ktoré vzniká ako dôsledok elektrického výboja neurónov v mozgu. Mnohí ľudia, ktorí to už desaťročia počúvajú, začínajú veriť, že je to naozaj pravda.

Na rozdiel od toho profesor Harwardskej univerzity Owen Gingerich zdôrazňuje, že ľudský mozog je najkomplikovanejší fyzický orgán v celom vesmíre. Nachádza sa v ňom 100 miliárd neurónov, pričom každý z nich sa spája s desiatkami tisícov ďalších neurónov. Počet spojení medzi nervovými bunkami v jednom ľudskom mozgu je oveľa väčší než počet hviezd v Mliečnej dráhe. Mohli azda atómy, z ktorých je mozog zložený, náhodne vytvoriť takúto komplikovanú štruktúru? Majú vari pravdu darvinisti, ktorí tvrdia, že ľudské vedomie prestáva existovať vo chvíli, keď sa končí fyzické fungovanie mozgu?

Materialisti sa ocitli v slepej uličke, pretože nedokážu ponúknuť nijakú hodnovernú hypotézu, ktorá by vysvetľovala duchovné zážitky človeka a fungovanie ľudskej mysle.

Podľa ateistov neexistuje ľudská myseľ v tradičnom chápaní. Podľa nich vytvára psychické javy a myšlienky materiálny mozog. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1963) John Eccles (1903 – 1997), neurológ a jeden z najväčších odborníkov v oblasti výskumu ľudského mozgu, tvrdí, že hmota nedokáže vytvárať psychické javy a neexistuje premena fyzickej energie na psychickú. Psychické javy dokáže vytvárať iba duchovná skutočnosť. Myseľ je niečo iné ako mozog. Človek sa najskôr v mysli rozhodne, čo chce urobiť, a až následne elektrický systém mozgu toto rozhodnutie realizuje. Napríklad, mám dve možnosti, ako reagovať na krivdu: pomstu alebo odpustenie. Odo mňa závidí, čo si vyberiem. A rozhodnutie, aké som urobil v mysli, následne zrealizuje elektrický systém mozgu. Takže duchovná myseľ človeka využíva materiálny mozog pri uskutočňovaní svojich rozhodnutí.

John Eccles rozhodne odmieta materialistickú teóriu, ktorá považuje mozog za mimoriadne komplikovaný počítač, v ktorom všetky myšlienky a emócie vytvára mozgová kôra. Túto teóriu nazýva „chudobnou a prázdnou“, pretože používa nejasné a všeobecné tvrdenia a nedokáže vysvetliť a zdôvodniť zázrak a tajomstvo, akým je neopakovateľnosť ľudského „ja“ s jeho tvorivosťou a predstavivosťou (How the Self Controls Its Brain, s. 33, 176). Dlhoročný výskum ľudského mozgu viedol J. Ecclesa k záveru, že všetci máme osobné „ja“ – čiže nemateriálnu myseľ, ktorá koná prostredníctvom materiálneho mozgu. Takže okrem fyzického sveta existuje v človeku aj duchovný svet, ktorý predstavuje myseľ, pričom obidve tieto skutočnosti na seba navzájom pôsobia. „Keďže materialistická koncepcia,“ píše Eccles, „nedokáže vysvetliť ani zdôvodniť skúsenosť našej neopakovateľnosti, musím uznať nadprirodzené stvorenie neopakovateľného, duchovného, osobného ,ja‘, čiže duše. Ak to vyjadríme teologickými pojmami: každá duša je novým Božím stvorením zaštepeným do ľudského zárodku“ (Evolution of the Brain, Creation of the Self, s. 237). Profesor Eccles pochopil, že ľudská myseľ, osobné „ja“, existuje ako duchovný rozmer človečenstva; pochopil, že ide o nesmrteľnú dušu. Takže vedecké poznatky nás vedú k tomu, aby sme zavrhli čisto materialistickú interpretáciu ľudskej mysle a duchovného rozmeru človeka.

Liek proti ateizmu

Jediným účinným liekom proti ateizmu je vytrvalé a úprimné hľadanie a poznávanie pravdy.

Príbehy obrátení, ktoré už roky uverejňujeme na stránkach nášho časopisu, svedčia o tom, že každý, kto úprimne hľadá pravdu, ju nájde v Bohu, ktorý sa stal človekom, v Ježišovi Kristovi, ktorý je aj po svojom zmŕtvychvstaní stále prítomný v spoločenstve Katolíckej cirkvi, kde učí, odpúšťa hriechy a uzdravuje zo všetkých telesných aj duchovných chorôb a zranení. O božskej prirodzenosti Ježiša Krista a o jeho zmŕtvychvstaní hovoria evanjeliá, apoštoli, ktorí boli svedkami zmŕtvychvstania a ktorí za túto pravdu obetovali svoj život a podstúpili mučenícku smrť. O Kristovom božstve a zmŕtvychvstaní nachádzame svedectvo aj v učení a dejinách Cirkvi, prenasledovanej vo svojich svätých a mučeníkoch, ktorí obetovali a stále obetujú svoj život za Krista.

Na tomto mieste musíme spomenúť aj osobitných svedkov Kristovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, na ktorých sa sústreďuje vedecký výskum – sú to Turínske plátno (pohrebná plachta, do ktorej bolo zavinuté Ježišovo mŕtve telo) a šatka z Manoppella, na ktorej vidíme odraz Kristovej vzkriesenej tváre. Na základe dlhoročného  a rozsiahleho vedeckého výskumu môžeme s istotou tvrdiť, že tieto dve plátna sú dvomi vecnými dôkazmi Kristovho zmŕtvychvstania. Na Turínskom plátne je zachytený trojrozmerný odraz prednej aj zadnej časti tela človeka, ktorého hrozne mučili: bičovali, korunovali tŕním a ukrižovali. Tento obraz je vo fotografickom negatíve, neobsahuje nijaké farbivá ani farby, pričom krvné zrazeniny sú neporušené, čo svedčí o tom, že telo nikto nevybral, ale že tajomným spôsobom preniklo cez plátno. Z vedeckého pohľadu je isté, že tento obraz nevytvorila ľudská ruka. V závere (uverejnenom v decembri 2011) najnovšieho, päť rokov trvajúceho výskumu, ktorí realizovali vynikajúci vedci zo Strediska jadrového výskumu vo Frascati pri Ríme, sa uvádza, že odraz ľudského tela na Turínskom plátne vznikol v dôsledku prudkého výbuchu elektromagnetickej energie – akoby prudkého svetelného záblesku, ktorý spôsobil pripálenie vonkajších vláken tkaniny. Takto vznikol ideálne plochý, nedeformovaný obraz. Vedci zistili, že tajomný záblesk energie, ktorý spôsobil vznik obrazu, musel mať silu 34 000 miliárd wattov ultrafialového vákuového žiarenia. Pomocou súčasných prístrojov je možné vytvoriť žiarenie so silou niekoľko miliárd wattov ultrafialového vákuového žiarenia. Vyplýva z toho jednoduchý záver: Moderná veda nedokáže vytvoriť podobizeň, aká sa zachovala na Turínskom plátne.

V roku 2005 urobil prof. R .N. Rogers so skupinou amerických vedcov prelomový objav. Skúmali zachovanú vzorku, ktorú v roku 1988 vedci odobrali z Turínskeho plátna s cieľom zistiť vek plátna uhlíkovou metódou C14. Zistili, že táto vzorka bola odobratá z miesta, na ktorom bolo iba 40% pôvodnej ľanovej tkaniny z Kristovej doby, pričom zvyšných 60% tvorili bavlnené nite zo stredoveku, ktoré sa použili pri oprave tohto kúska Turínskeho plátna. Toto bolo hlavnou príčinou mylného výsledku datovania plátna metódou C14, pri ktorej sa zistilo, že plátno pochádza zo stredoveku. Dnes máme už vedeckú istotu, že Turínske plátno pochádza z Kristovej doby a že zo stredoveku pochádzajú iba bavlnené nite, použité pri oprave plátna. Každý, kto ešte aj dnes tvrdí, že Turínske plátno pochádza zo stredoveku, a odvoláva sa pritom na výskum uhlíkovou metódou C14 z roku 1988, nepozná najnovšie vedecké fakty alebo sa uňho prejavuje snaha šíriť klamstvo (porov. článok Kompromitujúci omyl, Milujte sa! 19. číslo).

Podobne je pre vedu záhadou aj odraz tváre zmŕtvychvstalého Ježiša na šatke z Manoppella. Šatka je utkaná z bisioru, čiže z morského hodvábu. Je priesvitná a zároveň ohňovzdorná ako azbest. Na takejto tkanine sa nedá nič namaľovať. Vedecký výskum jednoznačne potvrdzuje, že mŕtva tvár z Turínskeho plátna a živá tvár z Manoppella predstavujú tú istú osobu. Tieto obrazy sa na 100% zhodujú svojou štruktúrou aj rozmermi. Pre vedcov je samozrejmé, že obraz Božej tváre z Manoppella nemohol namaľovať človek (viac informácii v Milujte sa! 17. číslo).

Takže jedným z najčitateľnejších znamení, ktorého hodnovernosť potvrdil dlhoročný vedecký výskum a ktoré pozýva k viere v Kristovo zmŕtvychvstanie a k otvoreniu sa na jeho lásku, sú tri obrazy, ktoré nenamaľovali ľudia: Turínske plátno, tvár z Manoppella a obraz Panny Márie z Guadalupe (viac informácií v Milujte sa! 18. číslo).

Všestranný vedecký výskum dokazuje, že takéto obrazy nedokáže vytvoriť ani súčasná veda. Toto sú vedecké fakty. Ak ich prijmeme s pokorou a otvoríme si srdce pre vieru v tajomstvo Božej lásky a milosrdenstva, začne sa proces našej duchovnej premeny a uzdravenia. Vykročíme na cestu viery a slobody, ktorá nás privedie k zjednoteniu so zmŕtvychvstalým Kristom. Ale ak budeme neprávosťou prekážať pravde (porov. Rim 1, 18) a odvrhneme Božie znamenia, ktoré nás pozývajú k obráteniu, ocitneme sa na nezmyselnej ceste duchovného otroctva a smrti.

Najúčinnejším liekom proti ateizmu je vytrvalé a úprimné hľadanie pravdy, zachovávanie Božích prikázaní, poznávanie evanjelia a učenia a dejín Katolíckej cirkvi, a na neposlednom mieste modlitba za dar viery. A tí, čo veria, nech nezabúdajú na výstrahu: „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol“ (1 Kor 10, 12). Preto si každý deň vyprosujme dar viery, modlime sa za obrátenie hriešnikov a neveriacich a dávajme príklad živej a zrelej viery, nezištnej lásky k blížnym a svätosti života.

Každý človek, ktorý vytrvalo a úprimne hľadá pravdu, ju určite nájde a stretne Ježiša Krista, ktorý je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Len nech ju čestne a vytrvalo hľadá a nepodľahne znechuteniu.

P. Mieczysław Piotrowski TChr

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86