Prečo nesmieš byť milenkou môjho otca

autor: svedectvo

Hneď na úvod chcem povedať, že sa na nikoho nehnevám a že som všetkým zo srdca odpustil. Dúfam, že ľudia, ktorých sa to týka, takisto odpustili alebo odpustia aj mne to, v čom som urobil chybu. Svoje svedectvo píšem preto, lebo chcem upozorniť mužov a ženy, ktorí ničia posvätný manželský zväzok, aby sa vyvarovali tohto osudného omylu. Som presvedčený, že život celej našej rodiny by vyzeral celkom inak, keby milenka môjho otca nevstúpila do tohto vzťahu.

Spomínam si, že v detstve bol otec pre mňa všetkým. Vždy som vyčkával, kedy sa vráti z práce, aby som ho objal a strávil s ním čas. Zvyčajne sa to končilo tak, že som pozeral nejaký film v televízii a každých desať minút som budil otca, ktorý ležal vedľa mňa a zaspával od únavy. Celý týždeň pracoval od rána do neskorého večera, takže som si veľmi cenil čas prežitý spolu s ním a veľmi som po ňom túžil. Otec bol pre mňa vzorom. Napríklad, keď otec jedol obed z hrnca, aj ja som chcel jesť z hrnca; keď pracoval na počítači, stál som za ním a sledoval jeho pohyby. Úplne všetko – okrem štúdia a poriadku v izbe – som chcel robiť ako ocko. Samozrejme, že otec používal aj určitý systém odmien a trestov, ktorý si dnes už nepamätám. Spomínam si len na to, že mne sa veci prepiekli ľahšie ako mojej sestre. S čistým svedomím môžem povedať, že moje detstvo bolo veľmi pokojné... až kým sa všetko nerozsypalo. Keď som mal asi 9 rokov, dozvedel som sa, že otcova kamarátka, s ktorou sme často chodievali na prázdniny, nie je iba jeho kamarátkou, ale – ako sám povedal – ženou, do ktorej je zamilovaný. Moja sestra to vedela už skôr. Raz to nevydržala a veľmi sa na otca vykričala. Ja som bol ešte príliš malý alebo príliš naviazaný na otca, takže som mu nedokázal povedať: „Vyhoď si to z hlavy. Žena nie je sako, ktoré môžeš vyhodiť alebo vymeniť.“ Ba, potom, ako mi situáciu vysvetlil, som mu povedal, že ho chápem. V skutočnosti som však vôbec nechápal, čo sa v našej rodine deje. Stal som sa obhajcom zla pred zranenou mamou a sestrou.

Začalo sa skutočné peklo... Na každodennom poriadku boli hlasné hádky rodičov, na ktoré sme so sestrou chceli čo najskôr zabudnúť. Mama vedela, že otec má milenku, a nechcela sa s tým zmieriť. Pokojný život nášho detstva sa začal rúcať... Skrývali sme sa v detskej izbe a čakali, kým sa skončí hádka. Zvyčajne sa to končilo tak, že otec vtrhol do našej izby a kričal na mamu: „Pozri, ako sa deti kvôli tebe boja!“ Tváril sa, akoby mama chcela zničiť rodinu!

Mama to nakoniec nevydržala a povedala otcovi, aby odišiel. Zbalila mu kufre a povedala, aby sa odsťahoval k svojim rodičom.

Mama chcela, aby sa otec, ktorý bol pre mňa autoritou a vzorom, odsťahoval, ale ja som to nechcel dovoliť. Stále som nechápal, ako veľmi otec ublížil mame, a mama so sestrou zas nechápali, ako veľmi trpím tým, že strácam najbližšieho človeka. Ľudia sa neraz pýtajú, kde je Boh, keď ho najviac potrebujeme. Odpoveď je jednoduchá: všade a v takýchto situáciách je pri tebe najbližšie. Ale ak ho nechceš poznať, ak nezachovávaš jeho prikázania, rešpektuje tvoju slobodnú voľbu. Jediné, čo môže urobiť, je trpezlivo čakať, kým ho poprosíš o pomoc.

Ešte pred týmito udalosťami sa zdalo, že sme veriaca rodina. Chodievali sme spolu v nedeľu do kostola. Otec bol prvý, kto prestal chodiť do kostola. Ospravedlňoval to tým, že má veľa práce, ale zrejme chcel ukryť skutočnosť, že trávi čas so svojou milenkou. Potom prestala chodiť do kostola moja sestra. Ja som sa pričinil k podlomeniu maminej viery, pretože po spovedi pred prvým svätým prijímaním som vyšiel zo spovednice uplakaný. Moje slová kňaza rozčúlili, takže sa na mňa rozkričal tak, že to počula celá trieda. Mame som povedal, že už nikdy nepôjdem na spoveď. Po rozchode rodičov prestala chodiť do kostola mama aj ja.

Na tomto tragickom základe klamstva, zrady a neprítomnosti Boha v rodinných vzťahoch som si začal budovať nový život, založený na bludných autoritách. Výsledkom toho bola moja neúcta k mame, k sestre, lenivosť, egoizmus vo vzťahoch s inými ľuďmi, nadávanie, závislosť na pornografii a masturbácii a predmanželské spolužitie.

Položme si otázku: Čo môže povedať rodič, ktorý sa dopúšťa manželskej nevery, svojmu dieťaťu o predmanželskom spolužití? Nič alebo to, čo som často počul ja: „Nezabudni sa chrániť...“

Všetky moje vzťahy so ženami sa končili neúspechom. Všetky okrem vzťahu, ktorý mám teraz. Keď som zistil, že všetky moje neúspechy vyplývajú z toho, že nedôverujem Ježišovi a nezachovávam Božie prikázania, môj život sa začal meniť. Dnes som šťastný, že mám manželku, ktorá ma miluje. Rozhodol som sa, že manželstvo ani nijaký iný vzťah nebudem budovať bez Boha. Jednoducho povedané: bez Ježiša sa nedá vytvoriť nič dobré.

Manželstvo je vzťahom muža a ženy a ich oboch s Bohom. Manželia tým, že si sľubujú lásku a vernosť až do smrti, spoločne a dobrovoľne vstupujú na náročnú cestu, vedúcu k šťastiu. Pôsobenie zlého ducha sa prejavuje v tom, že ponúka „ľahké“ riešenia v najťažších chvíľach života. Lenže človek až následne zisťuje, že uskutočnením týchto „rád“ sa situácia iba zhoršila. Otcov odchod od mamy bol takýmto útekom od problémov a nepríjemností a čoraz hlbším ponáraním sa do egoizmu. Otec a jeho milenka si zvolili život v ťažkom hriechu, čím seba samých odsudzujú na zatratenie. Oni si však vôbec neuvedomujú, že prázdno, ktoré je dôsledkom nedostatku Božej lásky, sa nedá nahradiť peniazmi, dovolenkami, novými dojmami a atrakciami. Myslím si, že keby žena, pre ktorú nás otec opustil, vedela, koľko zla nám svojím činom spôsobila, našla by si iného muža, s ktorým by si založila normálnu, milujúcu sa rodinu. Vstupom do tohto hriešneho vzťahu zničila predovšetkým svoj vzťah s Bohom a od Boha odtiahla aj môjho otca. A takisto moju mamu okradla o manžela, s ktorým uzavrela sviatostný zväzok, vychovávala deti a vytvárala spoločný život.

Táto žena prispela k tomu, že city mojej mamy boli zradené, pošliapané a jej dôvera zničená... Ďalší život si musela vybudovať bez manžela, s pocitom krivdy a s trpkosťou v srdci. A mňa a moju sestru okradla o otca. Človek, ktorý bol pre nás najväčšou autoritou, nás všetkých zradil a dal nám najhorší príklad pre život... Mám veľmi rád svojich rodičov a veľmi túžim po tom, aby žili opäť spolu.

Cudzoložstvo je hriech, ktorý ničí vzájomné vzťahy v celej rodine a spôsobuje veľké utrpenie. Je azda možné vybudovať si šťastie a pritom zničiť život niekoľkým ľuďom? O tomto, žiaľ, milenka môjho otca neuvažovala...

Dokonca aj dnes po mnohých rokoch, keď som dospelý a zodpovedný muž, bolestne pociťujem dôsledky rozbitia našej rodiny. Viem, že potrebujem sebavýchovu, aby som zanechal všetky zlé návyky a náklonnosti. Keby sa môj otec rozišiel so svojou milenkou a vrátil by sa k mame, bolo by to oveľa ľahšie. Veď to, čo manželia prinášajú do svojho manželstva, je vo veľkej miere ovplyvnené tým, čo si odniesli zo svojich rodín.

Keby som nestretol ľudí, ktorí sa za mňa modlili, a keby sa v mojom živote neprejavila veľká Božia láska, moje manželstvo by buď neexistovalo, alebo by sa rozpadlo rovnako rýchlo, ako všetky moje predchádzajúce vzťahy.

Zničiť rodinu možno ľahko v priebehu niekoľkých dní, ba aj hodín. Ale na to, aby sme niečo vytvorili, potrebujeme niekoľko rokov, veľa trpezlivosti a vytrvalého úsilia. Cudzoložstvo v rodine výrazne komplikuje vytváranie normálnych vzťahov, a práve preto nesmieš byť milenkou môjho otca.

Tomáš

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86