Masová demoralizácia

autor: Mirosław Rucki

Verejný priestor je doslova presiaknutý erotizmom: billboardy a reklamné plagáty na autobusových zastávkach obsahujú sexuálny podtext a televízia s internetom prinášajú pornografiu rovno do našich domácností. Je vôbec možné vzoprieť sa tejto vlne demoralizácie?

My, rodičia, sme sa už dávno mali začať znepokojovať o svoje deti, ale takisto by sa o mládež, čiže o našu budúcnosť, mali znepokojovať aj poslanci a všetci, čo riadia štáty. Demoralizácia je hrozivá skutočnosť, o ktorej svedčia aj nezávislé štatistiky, uvedené v správe Americkej psychologickej spoločnosti (APS).

Sexualizácia v médiách

Pracovná skupina APS so zdesením zistila, že všetky skúmané médiá obsahovali materiál, ktorý povzbudzoval maloleté deti, predovšetkým dievčatá, k sexuálnej aktivite. Priemerné americké dieťa využíva rôzne masovokomunikačné prostriedky 6 hodín a 32 minút denne, z čoho 3 hodiny venuje sledovaniu televízie. V správe sa uvádza: „Časté využívanie masmédií vystavuje mladých ľudí pôsobeniu obrazov, ktoré sexualizujú ženy a dievčatá, čiže učia dievčatá, že ženy sú objektom sexuálneho záujmu.“

Nehovoriac už o takej situácii, keď moja stará mama musela zaplatiť za dve pornografické stanice, ktoré boli súčasťou balíka satelitných televíznych programov, ktorý si kúpila bez toho, aby vedela, aké programy balík obsahuje. Samozrejme, že tieto programy nemohla odhlásiť... Demoralizujúci obsah nájdeme však aj vo „všadeprítomnej“ verejnoprávnej televízii. Televízne programy, ktoré APS skúmala, ponúkali v čase najväčšej sledovanosti množstvo komentárov a narážok so sexuálnym podtextom. Ženy tam boli predstavené ako objekt žiadostivosti, a nie ako dôstojné ľudské osoby. V 84% skúmaných televíznych seriálov sa vyskytol minimálne jeden prípad sexuálneho obťažovania. V 74% skúmaných seriálov sa vyskytol aspoň jeden nemravný vtip o ženách, pričom väčšinu z nich sprevádzal smiech z hľadiska. Hovoríme o jednotlivých častiach týchto seriálov!

Videoklipy, ktoré mladí radi sledujú, obsahujú až 81% obrazov sexuálneho charakteru. Vedci si všimli, že 57% videoklipov predstavuje ženu iba ako dekoratívny objekt sexuálnej žiadostivosti: nahé alebo polonahé ženy predvádzajú erotické tance alebo vystupujú ako predmety žiadostivosti. A týmto obrazom zodpovedajú vo väčšine prípadov aj texty piesní: 70% skúmaných skladieb malo sexuálny obsah a v 15% z nich boli vulgarizmy ponižujúce dôstojnosť ženy.

Zamýšľam sa nad tým, či si to uvedomujú matky, ktoré vedia, že ich dieťa počúva a pozerá takéto programy a piesne. Necítia sa ani trochu dotknuté tým, že ich dieťa sa sýti obrazmi, ktoré ponižujú dôstojnosť všetkých žien, takisto aj ich dôstojnosť ako matiek a manželiek? Demoralizujúci obsah nájdeme aj v kinách, kde sa pri filmoch neuvádza vekové obmedzenie, a predovšetkým v reklamách, ktoré sa pred filmami premietajú. Vedci si všimli, že aj v kreslených filmoch je zjavná tendencia k sexualizácii: hrdinky kreslených rozprávok boli v minulosti viac oblečené a ich správanie bolo menej vyzývavé, než je tomu dnes.

Časté využívanie masmédií vystavuje mladých ľudí pôsobeniu obrazov, ktoré sexualizujú ženy a dievčatá, a tiež učia dievčatá, že ženy sú sexuálnym objektom

Mládežnícke časopisy sú nasiaknuté erotizmom a pobádajú mladé ženy, aby si mysleli, že ich život by bol bez sexuálnych kontaktov neúplný. Jednou z hlavných tém skúmaných časopisov je to, že žena je sexuálny objekt a jej hlavným životným cieľom je priťahovať na seba pozornosť mužov.

Až 27% hier, ktoré sú v USA označené nápisom „teen“ (čiže určené pre deti od 13 rokov), obsahuje sexuálne témy. Internet obsahuje množstvo demoralizujúcich obrazov, ktoré sa nachádzajú na hlavných stránkach informačných servisov a sú dostupné každému užívateľovi internetu. Okrem toho je internet zdrojom ľahko dostupnej pornografie, ktorá je naporúdzi aj vtedy, keď ju užívateľ nevyhľadáva a neželá si ju. S pornografiou na internete sa náhodne stretlo 70% tínedžerov vo veku 15 – 17 rokov a 23% tvrdí, že sa im to stáva „dosť často“.

Reklamy ukazujú ženy ako „dekoračné predmety“, ktoré sú atraktívne svojou sexualitou. Vystupujú v reklamách ako dodatky k výrobku, a nie ako ľudské osoby. V skúmanej skupine ľudí vo veku od 18 do 54 rokov sa zistilo, že väčšina respondentov si vôbec nepamätá reklamovaný produkt, ale iba sexuálny obsah spojený s výrobkom. Zdá sa, že skutočným cieľom reklám je vytvoriť prostredie, kde je žena vnímaná iba ako objekt sexuálneho záujmu. Posolstvo tvorcov reklám a masmédií pre dievčatá (budúce ženy) znie: Ste predmetom sexuálnej žiadostivosti, a preto máte byť vždy dostupné a stále máte myslieť na sex.

Demoralizácia v móde

Správa Americkej psychologickej spoločnosti poukazuje na to, že výrobcovia dievčenskej módy formujú ich osobnosť prostredníctvom oblečenia. Čoraz mladším dievčatám ponúkajú odevy, ktoré zvýrazňujú ich ženskosť. Stringy (špeciálna spodná bielizeň) vyrobené podľa „odevu“ striptérok sa v súčasnosti predávajú v obchodoch pre deti a mládež.

Raz som jednu študentku upozornil na to, že na prednášky sa nesluší chodiť s hlbokým výstrihom, holým bruchom a v bedrových nohaviciach. Odpovedala mi, že v obchodoch sa nepredáva nič iné a že podľa nej na tom nie je nič zlé. Vedel som, že to nie je pravda, pretože mám manželku, ktorá sa oblieka normálne, a pritom nakupuje v tých istých obchodoch. Chcem tým povedať, že naozaj ide o vážny problém: veľa dievčat si totiž myslí, že módne odevy sú jediným normálnym a vhodným oblečením.

Samozrejme, že som danej študentke vysvetlil, že prejavom vzájomnej úcty je, že chodíme na prednášky slušne oblečení. Ak si ja obliekam oblek a kravatu a nie krátke nohavice a tričko, aby som tak prejavil úctu voči študentom, mám právo očakávať, že aj študenti sa budú obliekať vhodne.

Nehanbime sa upozorniť ľudí, ktorí sa obliekajú nevhodne a predvádzajú na verejnosti to, čo by nemali. Nehanbime sa povedať ženám, že do kostola sa nechodí v minisukniach a s holým bruchom, veď je to požiadavka slušnosti a úcty voči všetkým, čo sa prišli do kostola stretnúť s Bohom (nehovoriac už o úcte voči samotnému Bohu). Možno si tieto ženy neuvedomujú, že sa podieľajú na demoralizácii...

Vplyv rodičov

Nepoviem nič výnimočné, keď zdôrazním, že rodičia svojimi postojmi a správaním výrazne vplývajú na to, ako ich dieťa vníma samo seba a svoje pohlavie. Veď to sami rodičia kupujú svojim deťom hračky, farebné časopisy a oblečenie. Oni rozhodujú o tom, či má dieťa vlastný počítač a neobmedzený prístup k internetu a či má televízor vo svojej izbe. Rodičia predsa dovoľujú, že 56% tínedžerov (vo veku 12 – 15 rokov) samostatne používa internet, hoci vyše 20% z nich priznáva, že v priebehu posledných 12 mesiacov sa stretli so sexuálnymi obrazmi.

Najhoršie je však to, že 41% rodičov detí, ktoré uviedli, že na internete videli nemravné obrazy, je presvedčených, že sa to nestalo. A 20% rodičov tvrdí, že nevedia, či ich deti niečo také videli (vyplýva to zo správy výskumného projektu Dovoľme deťom byť deťmi, ktorý vykonal vedecký tím pod vedením R. Baileya).

Okrem toho výskum potvrdil, že ak je spôsob myslenia rodičov poznačený sexualizáciou, deti prijímajú a preberajú ich spôsob myslenia. Zistilo sa, že snaha niektorých matiek, aby si ich dcéra zachovala štíhlu postavu, má úzky súvis s poruchami prijímania potravy, akými dievčatá trpia. Matky vháňajú dcéry do tohto stavu predovšetkým tým, že kritizujú ich telesnú hmotnosť.

Niekedy rodičia viac či menej vedome prispievajú k sexualizácii svojich dcér napríklad tým, že päťročné dievčatko prihlásia na súťaž krásy. Samozrejme, že svoju dcérku vystavujú tomu, že sa spolu s ostatnými kandidátkami bude správať „sexi“: bude mať silný makeup, vysoké opätky, šaty s veľkým výstrihom a pod. A ani tie dievčatká, ktoré sa na to pozerajú, neostanú bez následkov – výrazne to ovplyvní ich vnímanie pohlavnosti.

Podľa môjho názoru je počet plastických operácií vykonaných na tínedžeroch desivý. Iba v roku 2005 podstúpilo v USA plastickú operáciu 77 tisíc dievčat mladších než 18 rokov – samozrejme, že sa to udialo s vedomím a so súhlasom rodičov, ktorí za operáciu poriadne zaplatili.

Prečo je sexualizácia problém?

Niekto by mohol namietnuť: „No a čo?! Čo je na tom, že spoločnosť je sexualizovaná?“ Ako kresťania dobre vieme, že Boh nám nedáva prikázanie „necudzolož“ nadarmo, ale že nás chce ochrániť pred problémami. Svätý Pavol hovorí: „Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu“ (1 Kor 6, 18). Smilstvo nás ničí zvnútra, a preto sa nám Boh usiluje pomôcť. Vyzýva nás k čistote a k posväteniu, aby sme sa vyhli problémom.

S pornografiou na internete sa náhodne stretlo 70% tínedžerov vo veku 15 – 17 rokov a 23% tvrdí, že sa im to stáva „dosť často“

Pravdivosť Božích prikázaní potvrdzuje aj výskum poľského Inštitútu integrovanej prevencie. Výskum potvrdil súvislosť medzi problémami mladých a stupňom ich sexualizácie. Napríklad: mladí, ktorí podliehajú sexualizácii v menšom stupni, majú samovražedné myšlienky zriedkavejšie. Najvyššie percento (až 57%) osôb, ktoré mali v priebehu posledného roka samovražedné myšlienky, sa týka skupiny dievčat, ktoré podliehajú najvyššiemu stupňu sexualizácie. Až 91% „nesexualizovaných“ mladých ľudí tvrdí, že sa v priebehu posledného mesiaca ani raz neopili, zato spomedzi sexualizovaných chlapcov to bolo iba 56% (13,7% sexualizovaných chlapcov sa v priebehu posledného mesiaca opilo viac než 3-krát). Spomedzi nesexualizovaných dievčat prežilo skorú sexuálnu iniciáciu iba 1,4%, ale u sexualizovaných dievčat je to až 35%. Zistilo sa, že ak sa dvaja tínedžeri od seba neodlišujú pohlavím, vekom, rodinnou situáciou, stupňom náboženského presvedčenia, požívaním alkoholu a prameňom sexuálnych informácii, ale jeden z nich má o dva body vyšší ukazovateľ na škále sexualizácie (1 – označuje najnižší stupeň sexualizácie a 5 – najvyšší), pravdepodobnosť, že takýto tínedžer už má za sebou sexuálnu iniciáciu, je štvornásobne vyššia. Vedci zistili, že existuje súvis medzi sexualizáciou, používaním narkotík a násilím medzi rovesníkmi (údaje pochádzajú z prednášky Dr. Szymona Grzeglaka, prednesenej vo Varšave v marci 2013).

Jedno ruské príslovie hovorí: „Cez ústa detí hovorí pravda.“ Započúvajme sa teda do hlasu dieťaťa, ktoré kričí: „Sexualizácia nás nenaučí žiť!!!“ Touto vetou ukončil svoju prezentáciu Michal Starnawski, študent radomského gymnázia, účastník preventívneho programu Ostrov pokladov (www.archipelagskarbow.eu).

Dá sa proti tomu bojovať?

Samozrejme. Okrem toho, že rodičia majú byť ozajstnými rodičmi, ktorí dbajú na správny vývoj a autentické blaho dieťaťa, existuje v demokratickej spoločnosti veľa prostriedkov na ovplyvnenie verejného priestoru. Keďže sa hovorí o právach menšín, vláda nesmie bagatelizovať ani práva väčšiny.

Vo Veľkej Británii podpísalo 18,5 tisíc ľudí petíciu adresovanú vláde, v ktorej žiadajú, aby vláda zahájila akciu proti komercializácii detí, ktorá sa zvyčajne spája aj s demoralizáciou. Ide o to, aby obrazy a obsahy vo verejnom priestore, na internete, v časopisoch a v televízii boli prijateľnejšie pre rodičov a vhodnejšie pre rodinu. Po preskúmaní problému navrhlo britské Združenie matiek (Mother’s Union) vláde 14 krokov, ktoré môžu priniesť pozitívne zmeny v tejto oblasti. Deväť z nich bolo okamžite uvedených do života. Medziiným postihli reklamu v električkách, v autobusoch, na billboardoch a autobusových zastávkach výrazné obmedzenia: odteraz nesmú mať erotický obsah a predstavovať ženu ako predmet sexuálnej žiadostivosti. Podobné obmedzenia sa týkajú aj výroby a predaja sexualizujúcich odevov, predovšetkým bielizne pre deti a mládež. Vznikla internetová stránka, na ktorej môžu deti a rodičia nahlásiť prípady porušenia dobrých mravov a vyjadriť svoj názor na túto problematiku. Ich sťažnosti analyzujú zodpovedné osoby. Zaviedli sa zmeny, ktoré rodičom umožňujú kontrolovať internetové stránky, ktoré ich deti navštevujú. Pracuje sa aj na sprísnení kontroly veku. Ďalšie štyri odporúčania sa zrealizovali iba čiastočne a odmietnuté bolo iba jedno navrhnuté opatrenie.

Keď mala istá americká firma zahájiť predaj bábik (vyrobených podľa výzoru členiek istej hudobnej skupiny známej nevhodným oblečením a nemravnými textami) určených pre dievčatká vo veku od 4 do 8 rokov, zorganizovali občania protestnú akciu. Nechceli, aby sa ich dcérky hrali s bábikami s mäsitými perami, ohromnými účesmi, v minisukniach a s holými pupkami. Protestujúci občania dosiahli, že firma svoj výrobok stiahla.

Takisto aj poľský Inštitút integrovanej prevencie vypracoval odporúčania pre výchovu a vzdelávanie, v ktorých uvádza, že „človeka treba ukazovať vo všetkých aspektoch jeho človečenstva: v jeho fyzickom, emocionálnom, intelektuálnom aj duchovnom rozmere. Sexuálny vzťah má byť začlenený do kontextu lásky, úcty a zodpovednosti“ (porov.: materiály z konferencie Odebrana newinność, s. 110).

V Poľsku pôsobí aj združenie Tvoja vec, ktoré pomáha vytvárať občiansku spoločnosť prostredníctvom organizovania občianskych iniciatív. Každý, komu nie je ľahostajný problém vulgarizácie verejného priestoru, sa môže pridať k tomuto projektu. Združenie zorganizovalo už niekoľko akcií, vo väčšine prípadov úspešných, ktoré viedli k odstráneniu obscénnych a vulgárnych reklám zo zastávok a billboardov a k obmedzeniu vystavovania časopisov s demoralizujúcimi titulnými stranami v novinových stánkoch. Ak chceme, aby nás bolo počuť, musíme sa ozvať.

Nadovšetko som však presvedčený, že najúčinnejším prostriedkom nášho boja proti sexualizácií detí a mládeže je naša modlitba za čistotu. Sami sa musíme vyhýbať všetkému, čo vedie k nemravnosti a k hriechom nečistoty, a žiť v stave posväcujúcej milosti a takto sa modliť za čistotu detí a mládeže. Ak s dôverou prosíme Ježiša, aby nám pomáhal v našom úsilí, otvárame sa na jeho pôsobenie vo svojom srdci, vo svojej rodine, štáte, ba aj na celom svete.

 

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86