Jednoduchý životný plán

autor: svedectvo

V prvej chvíli potom, ako som sa rozhodol napísať svoj životný príbeh, som si chcel vyliať svoju bolesť z veľkej krivdy a nepochopenia, aké som zažil od svojej manželky, jej milenca, mojej mamy, sestry a svokrovcov...  Viem dosť presne opísať ich vinu – veď manželka ma veľakrát podviedla a nakoniec sa aj s našimi deťmi odsťahovala k svojmu milencovi. Staršie deti sa ma zriekli, na čo ich naviedla moja manželka so svokrou. Smutné je aj to, že moji svokrovci o všetkom vedeli, schvaľovali to a spolu s mojou manželkou už dva roky vopred pripravovali jej odchod k milencovi. A tak by som mohol vyratúvať zlo, ktoré som si nezavinil, ale k ničomu by to neviedlo. Súd treba prenechať Bohu, pretože jemu patrí pomsta a on sa odplatí (porov. Rim 12, 19).

Zato ja sa musím pozrieť sám na seba, na svoje hriechy a na svoju spásu. Iba vtedy, ak najskôr dovolím Bohu, aby ma zmenil, môžem pomôcť aj iným. Namiesto ľpenia na svojej pravde musím padnúť na kolená a učiť sa pokore, odpusteniu a láske...

Všetko sa udialo v zdanlivo usporiadanej katolíckej rodine. V septembri 2011 sa moja manželka po takmer 20 rokoch manželstva odsťahovala z nášho priestranného a pohodlného rodinného domu najskôr k svojim rodičom a o niekoľko týždňov nato k svojmu milencovi, s ktorým už dva roky viedla dvojitý život (dialo sa to s vedomým súhlasom našich starších detí a manželkiných rodičov). Spolu s nimi pripravovala odchod, o čom som sa ja dozvedel ako posledný...

Manželka podala žiadosť o rozvod, ale ja som nesúhlasil a odvolal som sa na manželskú prísahu a nerozlučnosť sviatostného manželstva. Náš rozvodový proces trvá už druhý rok a jeho záver je ešte v nedohľadne. Manželka rozbila aj manželstvo svojho milenca, ktorý opustil svoju ženu a syna. Keď som sa dozvedel o manželkinej nevere a o jej zámeroch, v hneve som sa rozhodol jej milenca zabiť. Našťastie, Boh ma od toho uchránil. Na svätej omši som ho poprosil, aby ma viedol, pretože neviem, čo mám robiť. Neskôr som sa osobne stretol s týmto mužom, ktorý bol natoľko vystrašený a prekvapený, že všetko poprel. Nedokážem zbiť zbabelca... Moja žena sa začala báť, že sa jej milenec vymkne (falošne ho totiž presviedčala o tom, že mne na nej nezáleží, že sa s ňou rád rozvediem a pod.), a preto sa čo najrýchlejšie presťahovala aj s našimi deťmi k nemu. Už vyše roka žijú takto a dávajú verejné pohoršenie...

Môj svet sa úplne zrútil. Hoci mám pevný charakter, vysoké postavenie v práci a dobré materiálne zabezpečenie, nevedel som, čo mám robiť. Ako človek, ktorý často vystupuje na verejnosti, som musel čeliť škandálu, aký vyvolalo správanie mojej manželky... Pocit krivdy ma pobádal k tomu, aby som svoje postavenie aj schopnosti využil na pomstu. Nenávisť a žiarlivosť na jednej strane, a viera a modlitba na druhej...

Rozhodol som sa všetko odovzdať Bohu skrze Pannu Máriu (som si istý, že túto milosť mi vymodlili iní ľudia). Pomohlo mi v tom to, že som sa vždy snažil byť pri Bohu ako miništrant, lektor, ako slušný, veriaci človek – šéf, manžel, otec, syn a brat. Zgniavený utrpením som uznal svoju vinu a na kolenách som začal bojovať za seba, za svoju manželku a za naše deti a ako prvý som podal ruku k zmiereniu. Žiaľ, na druhej strane to zostalo bez odpovede...

Vyspovedal som sa, prijal som Eucharistiu a začal som žiť sám. Nebolo to ľahké rozhodnutie, pretože celý čas som pociťoval smútok pre utrpenie, ktoré som nezavinil ani ja, ani naše deti, a pokúšala ma prirodzená túžba pomstiť sa. Okrem toho som zistil, že sa viem modliť iba krátko a útržkovito. Dovtedy sa mi zdalo, že to stačí, ale teraz som vnímal, že nie. Trápil som sa, ale dôsledne som všetko odovzdával Bohu skrze Pannu Máriu. O svojej situácii som povedal našim známym aj farárom oboch farností a vyznal som aj svoj podiel viny. Postupne som začal meniť svoj život podľa toho, čo chce Pán, a odovzdal som sa celkom do Božej vôle.

Navonok som sa snažil žiť tak, aby som iných nezaťažoval svojím utrpením, k čomu ma povzbudzoval príklad Panny Márie, ktorá povedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38) a všetko skryla vo svojom srdci. Zrazu som musel uznať, že som bezmocný, hoci predtým som vždy veci zvládal a riadil. Neviem, čo bude ďalej so mnou, s mojou ženou a s našimi deťmi. To vie len Boh a ja sa mu môžem iba odovzdať.

Nič sa nedeje náhle; neprežil som nečakané zázraky ani nadprirodzené udalosti, ale stále musím bojovať proti svojej prirodzenosti a pokušeniam. Ale zároveň cítim, že môj život aj ja sám sa mením pod vplyvom Božej moci. 25. marca 2012 na slávnosť Zvestovania Pána som si prvý raz doma kľakol, aby som sa pomodlil celý ruženec a začal tak novénu z Pompejí. Sám sa čudujem, že to odvtedy robím každý deň. Každý deň sa zúčastňujem na svätej omši, prijímam Eucharistiu, modlím sa korunku Božieho milosrdenstva a čítam Sväté písmo. V priebehu celého dňa sa modlím rôznymi spôsobmi a súčasne vediem normálny život.

Prestal som pozerať televíziu a snažím sa vyhýbať pokušeniam. A hoci mi veľmi chýba žena (a nemal by som problém nájsť si nejakú „útechu“), cítim, že Boh ma priam zázračne chráni pred telesnými pokušeniami. Samozrejme, že k tomu prispieva aj to, že nepozerám televíziu a rôzne filmy. Až teraz začínam vnímať, nakoľko je svet okolo nás presiaknutý erotikou a ako sa nás snaží zvádzať. Aj mňa dlhé roky pokúšal, takže akosi mimovoľne bola pre mňa každá žena alebo príťažlivá, alebo nezaujímavá. Žiaľ, takto som sa neraz správal aj ku svojej krásnej a milovanej manželke – ako k svojmu majetku a k svojej trofeji...

Prijal som jednoduchý životný plán – v modlitbe som všetko odovzdal Bohu skrze Pannu Máriu. Odovzdal som mu svoju samotu, utrpenie a všetky svoje slabosti. Zachovávam vernosť svojej manželskej prísahe, modlím sa za obrátenie a spásu svojej manželky a detí, obetujem sa za nich a odprosujem Boha za svoje aj ich hriechy. Takisto sa modlím aj za manželkinho milenca, čo je pre mňa najťažšie, za jeho manželku a za mojich svokrovcov.

Teraz citeľne vnímam, že manžel a manželka sú jedným telom, pretože manželkine hriechy ma bolia doslova fyzicky. Keď prijímam Eucharistiu, prosím Pána, aby sa dotkol aj mojej manželky, pretože v stave smrteľného hriechu nemôže prijímať Eucharistiu.

Modlím sa, aby sa v mojom živote, v živote mojej manželky a našich detí vyplnila Božia vôľa. Viem, že môžem zostať sám až do konca života, ale takisto viem, že mojou povinnosťou je bojovať za svoju aj za ich spásu. Vnímam, že svojím životom a správaním mám svedčiť o manželskej vernosti a o našej viere. Viem, že v prvom rade sa musím bezvýhradne odovzdať Bohu a pokorne žiť svoje povolanie.

Na záver chcem povedať, že hoci som po ľudskej stránke veľmi nešťastný, trpím a je mi ťažko, na druhej strane som nikdy nebol taký pokojný a čistý, ako som teraz. Boh ma vedie, chráni a postupne ma premieňa. Myslím si, že týmto utrpením mi dal šancu spasiť sa a že ju dal aj mojej manželke a našim deťom.

neužitočný sluha

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86