„V tomto je trpezlivosť svätých“ (Zjv 14, 12)

autor: Sebastian Bednarowicz

Asia povedala: „Ježiš zomrel na kríži za hriechy ľudí. A čo urobil pre ľudstvo Mohamed?“ Na túto otázku nedostala nijakú odpoveď. Ba čo viac, väčšina moslimských žien to vnímala ako očividné rúhanie a urážku proroka islamu. Na následky nebolo treba dlho čakať. Na druhý deň, keď sa Asia opäť vybrala pracovať na roľu, na ňu zaútočila skupina mužov a žien. Zbili ju a vrhli do väzenia.

"Deti moje... Váš otec a ja sme najviac túžili po tom, aby sme boli šťastní a urobili šťastnými aj Vás, a to aj napriek tomu, že každodenný život nie je ľahký. Sme chudobní kresťania, ale naša rodina je svetlom. Chcela by som sa pozerať, ako rastiete, a vychovávať z Vás čestných ľudí... Buďte takí!... Ešte stále neviem, keby ma obesia, ale zotrvajte v pokoji, moji milovaní. Pôjdem so vztýčenou hlavou, bez strachu, lebo so mnou bude náš Pán a Panna Mária, ktorí ma vezmú do svojho náručia.“ Týmito slovami sa Asia Bibiová, pakistanská kresťanka, ktorú odsúdili na smrť za údajné rúhanie proti prorokovi Mohamedovi, lúčila so svojím manželom a piatimi deťmi.

„Ježiš zomrel na kríži za hriechy ľudí. A čo urobil pre ľudstvo Mohamed?“

doslovne naplnila príkaz evanjelia. Keď jedného horúceho júnového dňa pracovala na roli spolu s inými ženami, podala jednej z nich – moslimke – pohár vody. Žena jej odpovedala vďačným úsmevom, zatiaľ čo iná žena, ktorá tiež pracovala na roli, upozornila, že moslimovia nesmú piť z pohárov, z ktorých predtým pili kresťania. Medzi ženami sa strhla hádka, pri ktorej rozčúlená Asia povedala: „Ježiš zomrel na kríži za hriechy ľudí. A čo urobil pre ľudstvo Mohamed?“ Na túto otázku nedostala nijakú odpoveď. Ba čo viac, väčšina moslimských žien to vnímala ako očividné rúhanie a urážku proroka islamu. Na následky nebolo treba dlho čakať. Na druhý deň, keď sa Asia opäť vybrala pracovať na roľu, na ňu zaútočila skupina mužov a žien. Zbili ju a vrhli do väzenia.

„Môj život tu nič neznamená“

V moslimskom Pakistane platí mimoriadne prísny náboženský zákon. Rozsudok vynesený proti tejto mladej 37-ročnej katolíčke bol desivo prísny: trest smrti a okrem toho vysoká peňažná pokuta.

Odvtedy, teda od júna 2009, je Asia vo väzení v maličkej cele bez okna, toalety a s pretekajúcou strechou. Sama musí upratovať svoje výkaly, pričom nedostáva nijaké čistiace prostriedky a hygienické potreby. K týmto nedôstojným podmienkam a vedomiu ťažkého rozsudku, ktorý nad ňou visí, sa pripájajú obavy o bezpečnosť najbližších. Asia má so svojím manželom Ašiqom päť detí, pričom jedna dcéra je postihnutá a najmladší Išam mal vo chvíli matkinho uväznenia iba 7 rokov. Po obvinení z údajného rúhania musela rodina opustiť svoju dedinu a ustavične sa sťahuje z miesta na miesto, žijúc v ustavičnom napätí a strachu.

Hrozí im reálne nebezpečenstvo. V roku 2010 sa moslim Salman Taseer, guvernér provincie Pandžáb, z ktorej Asia pochádza, obrátil na prezidenta so žiadosťou o omilostenie odsúdenej. Vo väznici zorganizoval konferenciu, na ktorej sa zúčastnila aj Asia a na ktorej guvernér verejne kritizoval „zákon o rúhaní“. Odpoveďou na jeho čin bola vražda: v januári 2011 ho 25 výstrelmi do hlavy zavraždil jeho vlastný ochrankár.

O tri mesiace nato bol zavraždený katolík Šahbaz Bhatti, minister pre záležitosti náboženských menšín. Napriek vyhrážkam aktívne obhajoval práva nemoslimov žijúcich v Pakistane. Niekoľko týždňov pred svojou násilnou smrťou sa otvorene vyjadril v istom interview: „Verím v Ježiša Krista, ktorý za nás obetoval život. Žijem pre moje spoločenstvo, pre tých, ktorí trpia, a som ochotný zomrieť za obranu ich práv.“ Šahbaz Bhatti veľakrát navštívil Asiu vo väzení, snažil sa jej umožniť stretnutia s rodinou a vytrvalo sa usiloval o jej omilostenie. Dôvod, pre ktorý ho zavraždili, je na letákoch organizácie pakistanských talibancov, Tehrik-i-Taliban-Punjab, vysvetlený nasledovne: „Pretože bol kresťan, neveriaci a rúhač.“ Pravdepodobne sa čoskoro začne proces blahorečenia tohto mučeníka.

Asiina situácia je doslova tragická. Dokonca ani eventuálne zbavenie obvinenia by jej neposkytlo záruku, že prežije. Nenávisť voči kresťanom je v Pakistane na dennom poriadku. V tamojšej spoločnosti stačí ako zámienka k vražde aj celkom neopodstatnené obvinenie z urážky proroka Mohameda. Tak sa stalo v roku 2010. Napriek tomu, že dvaja kresťania, bratia Rašid a Sajad Emanuel, boli zbavení obvinenia z rúhania, vo chvíli, keď vychádzali zo súdnej budovy vo Fajsalabade, zasiahli ich smrteľné výstrely atentátnika.

Asia si uvedomuje, čo jej hrozí: „Odkedy Šahbaz Bhatti nežije, každý deň sa bojím, že do cely vojde strážnik, ktorý ma odvedie na popravu. Nechránia ma už ohľady na ministra... Môj život tu nič neznamená a náboženskí fundamentalisti nebudú spokojní, kým nevykonajú svoj ohavný zločin.“

„Keď budem v Pánovom náručí, zasvitnú pre vás lepšie dni“

Čakajúc na smrť napísala Asia svojim príbuzným list na rozlúčku. Je to jej duchovný testament určený manželovi a deťom. Chudobná nevzdelaná kresťanka z Pandžábu im zanecháva ako dedičstvo iba vieru a rodinnú lásku:

„Môj milovaný Ašiq, moje milované deti, dokonca aj vo chvíli, keď som sa vrátila do cely po vynesení rozsudku smrti, všetky moje myšlienky sa obrátili k tebe, môj drahý Ašiq, a k Vám, moje drahé deti. Nič mi nespôsobuje väčšiu bolesť ako to, že Vás mám nechať samých v úplnom zúfalstve. Imran, môj najstarší, 18-ročný syn, dúfam, že si nájdeš dobrú manželku, ktorú urobíš rovnako šťastnou ako mňa tvoj otec. Nasima, moja prvorodená, 22-ročná dcéra, už máš manžela, ktorého rodina ťa tak vrúcne prijala. Daj svojmu otcovi malé vnúčatká, ktoré vychováš v kresťanskej láske tak, ako sme my vychovali Teba. Moja sladká Iša, máš 15 rokov a stále si malá nezbedníčka. Tvoj otec a ja sme Ťa považovali za dar od Boha. Si taká dobrá a veľkodušná... nesnaž sa pochopiť, prečo Tvoja mama už nie je s Tebou, pretože stále si v mojom srdci. Je tam maličké miesto určené iba pre Teba... Sidra, máš iba 13 rokov, ale viem, že keď som bola vo väzení, starala si sa o domácnosť a o staršiu sestru Išu, ktorá potrebuje tak veľa podpory. Je mi veľmi ľúto, že som spôsobila, že musíš byť tak skoro dospelá, zatiaľ čo by si sa ešte mala hrať so svojimi bábikami. Môj malý Išam, máš sotva 9 rokov a stratíš mamu. Môj Bože, aký môže byť život nespravodlivý! Ale keďže budeš chodiť do školy, budeš dobre pripravený brániť sa pred ľudskou nespravodlivosťou.

Deti moje, nestrácajte odvahu a vieru v Ježiša Krista. Keď budem v Pánovom náručí, zasvitnú pre Vás lepšie dni. Budem sa o Vás naďalej starať. Ale prosím Vás všetkých piatich: buďte opatrní, dávajte si pozor. Prosím Vás, nerobte nič, čo by mohlo uraziť moslimov alebo zákony tejto krajiny. Dcéry moje, dúfam, že sa Vám podarí nájsť si takých manželov, ako je Váš otec. Ašiq, zamilovala som sa do Teba na prvý pohľad a 22 rokov, ktoré sme spolu prežili, sú toho dôkazom. Nikdy som neprestala nebu ďakovať za to, že som Ťa našla, za manželstvo, ktoré bolo založené na láske, a nie vopred dohodnuté, ako to býva zvykom v našom kraji. Naše osobnosti a charaktery sa k sebe výborne hodili... Falošní žalobcovia nám zahatali cestu. Zostávaš sám s plodmi našej lásky: chráň v našej rodine odvahu a hrdosť.

Deti moje... ... Váš otec a ja sme najviac túžili po tom, aby sme boli šťastní a urobili šťastnými aj Vás, a to aj napriek tomu, že každodenný život nie je ľahký. Sme chudobní kresťania, ale naša rodina je svetlom. Chcela by som sa pozerať na to, ako rastiete, a vychovávať z Vás čestných ľudí... Budete takí!... Ešte stále neviem, keby ma obesia, ale zotrvajte v pokoji, moji milovaní. Pôjdem so vztýčenou hlavou, bez strachu, lebo so mnou bude náš Pán a Panna Mária, ktorí ma vezmú do svojho náručia.

Môj dobrý manžel, vychovávaj naše deti tak, ako by som to chcela robiť spolu s Tebou. Ašiq, moje milované deti, opustím Vás navždy, ale budem Vás milovať po celú večnosť. Mama.“

„Boh mi každý deň dáva silu“

Z Asiinho listu vyžaruje duchovný pokoj. Napriek zjavnej nespravodlivosti, ktorú zakúsila, nepociťuje zatrpknutosť voči tým, ktorí ju falošne obvinili, a odpustila im. Jednako predlžujúci sa pobyt v pakistanskom väzení oslabuje jej sily: „Boh mi každý deň dáva silu, aby som dokázala zniesť túto hroznú nespravodlivosť. Ale ako dlho to ešte bude trvať? Mesiace? Roky – ak mi ešte bude dané žiť? Každý deň sa modlím k Pánovi, aby mi pomohol vydržať, ale cítim, že slabnem a nemám už toľko síl ako prv. Neviem, ako dlho budem schopná ešte znášať toto poníženie a hrozné podmienky, v ktorých žijem.“

Osud Asie Bibiovej je údelom mnohých kresťanov v Pakistane aj v iných islamských krajinách, v poslednej dobe zvlášť v Iraku, v Sýrii a Nigérii, kde kresťanov kruto zabíjajú, vyháňajú z domov a okrádajú o majetok. Potrebujú našu pomoc. Niekedy im život môže zachrániť iba náš odpor voči týmto praktikám. Asiino vyznanie, že „Ježiš zomrel na kríži za hriechy ľudí“, ktoré nikdy napriek tomu, že ju bili, uväznili a odsúdili na smrť, neodvolala, je pre kresťanov svedectvom skutočnej a nezlomnej viery, ktorá „je činná skrze lásku“ (Gal 5, 5). „Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1 Jn 5, 4). „Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia. Kto má byť zabitý mečom, musí byť mečom, zabitý“ (Zjv 13, 10).

(preklad Asiinho listu podľa servisu wiara.pl)

 

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86