Svätí Ján Pavol II. a Ján XXIII.

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr

Dňa 27. apríla 2014 v Nedeľu Božieho milosrdenstva na Námestí svätého Petra v Ríme Svätý Otec František svätorečil dvoch svojich predchodcov: Jána XXIII. a Jána Pavla II.

Na túto mimoriadnu udalosť prišli do Ríma veriaci zo všetkých kútov sveta. Tí, čo sa nezmestili na Námestie svätého Petra a na priľahlé ulice, sledovali svätorečenie na 17 veľkých obrazovkách rozmiestnených po meste. Svätú omšu koncelebroval emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý 1. mája 2011 blahorečil svojho priateľa a predchodcu na Petrovom stolci, Jána Pavla II.

Po tom, ako Svätý Otec František vyhlásil oboch pápežov za svätých, priniesli ich relikvie. Relikvie sv. Jána Pavla II. niesla Floribeth Mora Diazová, ktorej lekársky nevysvetliteľné uzdravenie uznala komisia za zázrak potrebný k svätorečeniu Jána Pavla II. Jednu z prosieb modlitby veriacich zas prečítala francúzska rehoľná sestra Marie Simon- -Pierre, ktorej zázračné uzdravenie z Parkinsono ovej choroby na príhovor Jána Pavla II. prispelo k blahorečeniu pápeža.

Svätý Otec František v homílii zdôraznil, že obaja svätí pápeži boli otvorení na pôsobenie Ducha Svätého a pričinili sa k obnove Cirkvi. Jána XXIII. nazval „pápežom poslušným Duchu Svätému“ a Jána Pavla II. „pápežom rodiny“.

Zázrak na príhovor sv. Jána Pavla II.

Na zavŕšenie procesu blahorečenia a svätorečenia sa vyžaduje zázrak na príhovor kandidáta na svätorečenie. V prípade svätorečenia Jána Pavla II. komisia vybrala medicínsky nevysvetliteľné uzdravenie právničky Floribeth Mory Diazovej z Kostariky, ktorá sa na príhovor Jána Pavla II. uzdravila z aneuryzmy mozgovej cievy. Stalo sa to 1. mája 2011, čiže v deň pápežovho blahorečenia. Dňa 8. apríla začala Floribeth pociťovať veľmi silnú bolesť hlavy a onedlho nato ochrnula.

Nemohla chodiť a rukami pohybovala len veľkou námahou.

Lekári ju vyšetrili a zistili, že v strednej mozgovej tepne má veľkú vretenovitú aneuryzmu, ktorá zvyčajne vedie k rýchlej smrti pacienta. Aneuryzma sa nachádzala v nedostupnej časti mozgu, a preto ju nebolo možné operovať. Lekári boli bezradní. Dávali pacientke lieky, ktoré ju udržiavali pri živote a tlmili bolesť. Neurochirurg Alejandro Vargas Roman informoval Floribethiných príbuzných, aby rátali s rýchlou smrťou.

Mora Diazová sa znepokojovala o svoje deti a prosila Boha o pomoc. Koncom apríla sa vrátila z nemocnice domov a zo dňa na deň slabla. Na príhovor Jána Pavla II., ktorého fotografiu mala pri lôžku, prosila za svoje uzdravenie. Keď pápež v roku 1983 navštívil Kostariku, Floribeth s manželom pripravili na verande svojho domu malý oltárik venovaný pápežovi.

Prvého mája 2011 sa Floribethini príbuzní vybrali na štadión sledovať prenos z pápežovho blahorečenia, ktoré sa práve konalo vo Vatikáne. Mora zostala doma. Prebudila sa uprostred noci a svätú omšu zo slávnosti blahorečenia sledovala v televízii. Potom zaspala. Keď sa ráno zobudila, začula zreteľný hlas: „Vstaň!“ Prekvapilo ju to, lebo v izbe bola sama. Pozrela sa na fotografiu Jána Pavla II. a opäť zreteľne začula slová: „Vstaň, neboj sa!“ Keď sa pozerala na fotografiu zachytávajúcu pápeža so zdvihnutými rukami, mala dojem, akoby jeho ruky „vystupovali“ z obrázku von. Prekvapene sa pozerala na pápeža na fotografii a po chvíli odpovedala: „Áno, Pane Ježišu.“ V tej chvíli pochopila, že je uzdravená. Vstala z postele a išla do kuchyne, kde stretla manžela, ktorý pripravoval raňajky pre ňu a pre deti. Keď ju zbadal, udivený sa opýtal: „Miláčik, čo tu robíš?“ Odpovedala mu, že Boh ju uzdravil a že sa cíti dobre.

Lekára veľmi prekvapil výsledok podrobného vyšetrenia. Aneuryzma zmizla. Neurochirurg Alejandro Vargas Roman, ktorý sa o Floribethinom prípade radil s inými odborníkmi a ktorý predtým pacientke povedal, že jej zostáva iba mesiac života, si spočiatku myslel, že došlo k zámene výsledkov vyšetrenia. Keď sa však uistil, že aneuryzma skutočne zmizla, v jednom interview sa vyjadril nasledovne: „Nenašiel som nijaké vedecké príčiny toho, prečo aneuryzma zmizla. Ak ide o zázrak, nech sa k celej záležitosti vyjadrí Cirkev. Ja som katolík a verím, že sa udial zázrak. Fakt, že takýto evidentný útvar zmizol bez operácie a bez použitia stentu, jednoznačne poukazuje na to, že sa udialo niečo božské a veľké. Na to, že sa stal zázrak.“ Prv než Vatikán definitívne zázrak uznal, musela Floribeth Mora Diazová podstúpiť dvojtýždňové vyšetrenia v rímskej poliklinike Gemelli, kde s konečnou platnosťou potvrdili, že išlo o zázračné uzdravenie.

Svätí nechcú, aby sme im tlieskali

Kardinál Angelo Comastri pripomenul počas ďakovnej svätej omše za svätorečenie Jána XXIII. a Jána Pavla II., ktorá sa slávila 28. apríla 2014 na preplnenom Námestí svätého Petra, slová Jána Pavla II.: „Svätí nechcú, aby sme im tlieskali,“ a zdôraznil: „Ján Pavol II. mal odvahu otvorene hlásať svoju vieru v Ježiša v dobe ,tichej apostázy‘ sýteho človeka, ktorý žije tak, akoby Boh neexistoval (Ecclesia in Europa 9)... Ján Pavol II. mal odvahu brániť rodinu, ktorá je Božím plánom jasne zapísaným v knihe života. V dobe, keď sa stále viac šíril chaos a verejná agresia namierená proti rodine, v dobe bláznivého pokusu napísať ,antigenezis‘ namierený proti Stvoriteľovi, obraňoval rodinu.“ V apoštolskej exhortácii Familiaris consortio Ján Pavol II. jasne povedal: „V terajšej historickej chvíli, keď rodinu napádajú početné sily, ktoré sa ju usilujú rozvrátiť alebo aspoň pokriviť, Cirkev si uvedomuje, že dobro spoločnosti i jej vlastné dobro je tesne zviazané s dobrom rodiny. Preto pociťuje veľmi živo a naliehavo svoje poslanie hlásať všetkým Boží plán o manželstve a rodine“ (Familiaris consortio 3).

Vo svojej knihe Pamäť a identita Ján Pavol II. poukázal na korene súčasného útoku na rodinu. Napísal: „Keďže človek je sám, bez Boha, môže rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, môže takisto rozhodnúť, že istú skupinu ľudí treba zlikvidovať... nechýbajú ani iné vážne formy porušovania Božieho zákona. Myslím napríklad na silný nátlak Európskeho parlamentu, aby boli homosexuálne zväzky uznané za inú podobu rodiny, ktorej by prislúchalo aj právo na adopciu. Treba sa dokonca opýtať, či tu tiež nepôsobí akási iná ideológia zla, v istom zmysle hlbšia a skrytejšia, usilujúca sa o použitie ľudských práv proti človekovi aj proti rodine. Prečo k tomu všetkému dochádza? Aký je koreň týchto postosvietenských ideológií? Odpoveď je jednoznačná a jednoduchá: dochádza k tomu preto, lebo Boh bol odvrhnutý ako Stvoriteľ, a teda aj ako prameň rozhodovania o tom, čo je dobré a čo zlé. To, čo najhlbším spôsobom rozhoduje o človečenstve, teda pojem ľudskej prirodzenosti ako skutočnosti, bolo odvrhnuté a nahradené výtvorom myslenia, ktorý sa ľubovoľne utvára a obmieňa podľa okolností“ (s. 19 – 20).

Civilizácia smrti chce zničiť čistotu srdca

„Civilizácia smrti chce zničiť čistotu srdca,“ upozornil nás sv. Ján Pavol II. „Jednou z jej metód je zámerné spochybnenie hodnoty postoja, ktorý nazývame čnosťou čistoty. Je to mimoriadne nebezpečný jav, pretože terčom tohto útoku je citlivé svedomie detí a mladých. Civilizácia, ktorá takto zraňuje, ba priam zabíja správny vzťah jedného človeka k druhému, je civilizáciou smrti, pretože človek nemôže žiť bez skutočnej lásky... Chráňte svoje rodiny pred pornografiou, ktorá sa dnes v rôznych podobách vtiera do vedomia ľudí, zvlášť detí a mladých. Chráňte čistotu mravov vo svojich domácnostiach a v spoločnosti. Výchova k čistote je jednou z veľkých úloh evanjelizácie, ktoré v súčasnosti pred nami stoja. Čím čistejšia bude rodina, tým zdravší bude národ. A my chceme byť národom hodným svojho mena a kresťanského povolania“ (Sandomierz, 12.6.1999).

Sv. Ján Pavol II. vo svojich katechézach učil, že ľudské telo so svojou pohlavnosťou a sexualitou je „prvotná sviatosť“, čiže viditeľné znamenie neviditeľnej milosti a Božej lásky. Ľudské telo je viditeľným znamením ducha, ktorý má účasť na Božom živote, pravde a láske. Boh vpísal do ľudského tela povolanie byť úplným a nezištným darom – je to povolanie k rovnakej láske, akou nás on sám miluje a aká charakterizuje vzťahy medzi osobami Najsvätejšej Trojice, a preto máme skrze svoju pohlavnosť a sexualitu vyjadrovať nezištnú lásku samotného Boha. Boží zámer je, aby sexuálne spolužitie bolo sviatostným znamením lásky muža a ženy, aby bolo znamením lásky, ktorá má svoj prameň v Bohu. Skrze sexuálne spolužitie sa manželia stávajú jedným telom, takže ich spolužitie má vyjadrovať úplný, nezištný, duchovno-telesný dar, akým sú jeden pre druhého. Má byť účasťou na živote a na láske Najsvätejšej Trojice, a preto nám Boh hovorí, že sexuálne spolužitie patrí iba do sviatostného manželského zväzku. Ak sa praktizuje mimo sviatostného manželstva, je ťažkým previnením voči Božiemu zákonu lásky. Cudzoložstvo je jedným z najťažších hriechov, ktoré ničia Boží plán, porušujú Boží zákon a pretŕhajú puto lásky, aké má človeka spájať s Bohom a s inými ľuďmi.

Podstata hriechu cudzoložstva a iných vedome páchaných hriechov nečistoty (predmanželského a homosexuálneho spolužitia, pettingu, masturbácie, používania antikoncepcie, pornografie...) spočíva v odmietnutí Božej logiky lásky (ktorá učí človeka nezištne darovať seba samého) a v zameriavaní sa na seba samého a na svoje uspokojenie (čo je prejavom totálneho egoizmu). Hriechmi nečistoty človek v sebe ničí lásku, prehlbuje egoizmus, stáva sa závislý na sexuálnych zážitkoch a otvára sa na pôsobenie zlého ducha.

Úroveň civilizácie sa meria podľa vzťahu k životu

Ján Pavol II. s veľkou silou a odvahou hovoril svetu pravdu o posvätnosti ľudského života. Zdôrazňoval, že interrupcia, eutanázia a iné formy zabíjania sú hriechy, ktoré volajú o pomstu do neba. V encyklike Evangelium vitae napísal, že život, „najmä ľudský, patrí výlučne Bohu: kto vzťahuje ruku na život človeka, istým spôsobom vzťahuje ruku na samého Boha“ (EV 9). V homílii v poľskom meste Kalisz povedal: „Právo na život nie je iba otázkou svetonázoru, nie je to iba náboženský zákon, je to právo človeka. Je to najzákladnejšie ľudské právo! Boh hovorí: ,Nezabiješ!‘ (Ex 20, 13). Toto prikázanie je zároveň základným pravidlom a normou morálneho kódexu, ktorý je vpísaný do svedomia každého človeka. Mierou civilizácie – univerzálnou, nadčasovou, ktorá platí v každej kultúre – je vzťah k životu. Civilizácia, ktorá odmieta bezbranných, si zaslúži názov barbarská, a to aj keby dosahovala veľké hospodárske, technické, umelecké a vedecké úspechy... Často opakujem a som si tým istý, že najväčšie nebezpečenstvo, ktoré v súčasnosti ohrozuje pokoj a mier, je interrupcia. Ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo zadrží teba a mňa, aby sme sa navzájom nezabíjali? Jediný, kto má právo vziať život, je Ten, kto ho stvoril. Nikto iný nemá na to právo: ani matka, ani otec, ani lekár, nijaká agentúra, nijaká konferencia, nijaká vláda... Desí ma pomyslenie na tých všetkých, ktorí zabíjajú svoje svedomie, aby mohli vykonať interrupciu. Po smrti budeme stáť zoči-voči Bohu, Darcovi života. Kto vezme na seba pred Bohom zodpovednosť za milióny a milióny detí, ktoré nedostali šancu žiť, milovať a byť milované?... Dieťa je najkrajší dar pre rodinu a pre národ. Nikdy tento Boží dar neodhoďme. [Tento dlhý citát sú slová Matky Terézie z Kalkaty a teším sa, že mohla prehovoriť na tomto mieste – v Kaliszy.] Ešte raz tu opakujem to, čo som povedal v októbri minulého roka: Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, je národom bez budúcnosti“ (úryvok z príhovoru Jána Pavla II. v Kaliszy 4. júna 1997: L’Osservatore Romano 1994, poľské vydanie, č. 11, s. 49).

Kardinál Comastri počas ďakovnej svätej omše pripomenul silné zvolanie Jána Pavla II. z Doliny svätýň v Agrigente: „Boh raz povedal: Nezabiješ. Človek ani nijaká ľudská organizácia... nemôže zmeniť a pošliapať tento najsvätejší Boží zákon!... Potrebujeme kultúru života! V mene ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Krista, ktorý je život, ktorý je cesta, pravda a život, sa obraciam na zodpovedných: Obráťte sa! Jedného dňa príde Boží súd!“

Pozri, aké veľké je kňazstvo! Nenič ho!

Kardinál Angelo Comastri pokračoval: „Ján Pavol II. mal v ťažkej dobe krízy kňazských povolaní odvahu žiť pred zrakom sveta radosť z kňazstva, radosť z toho, že patrí Kristovi a že sa celkom zasvätil službe Božiemu kráľovstvu.“ Istý kňaz, ktorý opustil kňazskú službu a nakoniec žil ako bezdomovec, sa raz spolu so svojím priateľom vybral na pápežskú audienciu do Klementínskej sály. Informovali o tom pápeža, ktorý po skončení audiencie požiadal, aby sa mohol stretnúť s tým kňazom. Čo sa stalo? Pápež si pokľakol a požiadal ho o spoveď. Chcel v jeho srdci prebudiť úctu k veľkému daru kňazstva, aký dostal. Na privítanie mu povedal: „Pozri, aké veľké je kňazstvo! Nenič ho!“ To sú slová a gestá svätca.

Ján Pavol II. mal odvahu poukázať aj na úpadok mariánskej úcty, ktorý charakterizoval prvé obdobie po Druhom vatikánskom koncile. Rozhodne a s veľkým presvedčením pozval Cirkev k obnove mariánskej úcty, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou evanjelia a diela spásy, ktoré Boh vykonal v Ježišovi Kristovi. Povedal: „13. mája 1981 jedna ruka držala pištoľ a druhá viedla guľku... Pocítil som osobitnú materinskú ochranu a starostlivosť, ktorá bola silnejšia ako smrtonosná strela.“ A zas 24. februára 2005 po tracheotómii, ktorá ho pripravila o hlas, napísal na kúsok papiera: „Čo ste mi to urobili?! Ale: Totus tuus.“ Ján Pavol II. dovolil, aby ho Panna Mária viedla po ceste viery a sebadarovania až do konca. Bol to svätec! Svätý Ján Pavol II., oroduj za Cirkev, ktorú si tak veľmi miloval a povzbudzoval k napredovaniu na hrdinskej ceste vernosti Kristovi.

Nebojte sa prijať Krista

Pri pohľade na príklad života Jána Pavla II. vidíme, že Boh všetkých povoláva k účasti na Božej prirodzenosti a živote v spoločenstve s ním (porov 2 Pt 1, 4). Nikto nedosiahne ľudskú plnosť, ak sa nezjednotí s Kristom a nenechá sa preniknúť jeho milosrdnou láskou, ktorá sníma všetky hriechy, trhá putá otroctva, uzdravuje najbolestnejšie rany a z veľkých hriešnikov robí svätcov. Pohľad na svätosť Jána Pavla II. nám má ukázať, že Ježiš povoláva k svätosti mňa aj teba, povoláva každého hriešnika a dáva nám všetko, čo potrebujeme na to, aby sme boli svätí, čiže skutočne šťastní. Čaká však na náš súhlas a spoluprácu. Boh je ten, kto človeka posväcuje a zbožstvuje, ale bez našej spolupráce to neurobí. Po svätorečení znie výzva Jána Pavla II. ešte silnejšie než počas jeho života. Prijmime jeho duchovné posolstvo: Nebojte sa otvoriť dvere svojho srdca Kristovi! Nebojte sa zasvätiť Panne Márii ako jej výlučné vlastníctvo a povedzte jej:

Totus tuus (celý tvoj), aby vás naučila úplne sa odovzdať Ježišovi a veriť tak, ako verila ona – hrdinsky, ba aj proti nádeji. Nebojte sa ísť cestou svätosti! Nebojte sa každý deň opakovať Ježišovi: Chcem byť svätý, čiže taký, akým ma ty, Pane, chceš mať. Nebojte sa každý deň kráčať za Ježišom po evanjeliovej ceste prikázaní, po ceste viery, ktorá sa prejavuje v praktickej láske. Nebojte sa úplne dôverovať Ježišovi, ktorý nás miluje do krajnosti, a preto vzal na seba naše hriechy, aby ich zničil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Nebojte sa vyznať Ježišovi svoje hriechy vo sviatosti zmierenia a dôverovať v jeho milosrdenstvo. Ak chceš vstúpiť do dobrodružstva svätosti, urob prvý krok: vyspovedaj sa zo všetkých svojich hriechov, prijmi Eucharistiu a povedz Ježišovi, že chceš život prežívať s ním. Povedz mu, že chceš, aby ťa naučil milovať, aby ťa oslobodil z egoizmu, uzdravil, premenil a urobil svätým. Podobne ako to od detstva vytrvalo robil Ján Pavol II., aj ty sa zasväť Ježišovi skrze Pannu Máriu. Odovzdaj mu celú svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť, všetko, čím si a čo máš. Každý deň pri modlitbe opakuj: Totus tuus (celý tvoj). Ježiš je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Stretávaj sa s ním pri každodennej modlitbe a Eucharistii a miluj ho. Urob si taký denný program, v ktorom bude na prvom mieste pravidelná modlitba. Každý deň sa modli ruženec, korunku Božieho milosrdenstva a čítaj Sväté písmo. Snaž sa čo najčastejšie zúčastňovať na svätej omši, prijímať Ježiša do svojho srdca a posilňovať sa jeho prítomnosťou. On ťa naplní svojou svätosťou, svojím životom, ukáže ti cestu a zjaví ti svoju vôľu, ktorá vedie k tomu, aby sme mali život v hojnosti, hoci ju občas nie je ľahké prijať. A teraz sa otvor na prijatie darov Ducha Svätého a pomodli sa modlitbu, ktorú sa od detstva modlil sv. Ján Pavol II. a ktorú ho naučil jeho otec:

 

 

Duchu Svätý, prosím ťa o dar múdrosti, aby som lepšie poznal teba a tvoju dokonalosť; o dar rozumu, aby som lepšie chápal tajomstvá viery, o dar poznania, aby som sa v živote riadil podľa viery; o dar rady, aby som vo všetkom hľadal radu u teba a u teba ju aj nachádzal; o dar nábožnosti, aby som ti vždy slúžil so synovskou láskou; o dar bázne Božej, aby som sa bál hriechu, ktorý ťa uráža.

Amen.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86