Predpoveď zmŕtvychvstania

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

Telo svätej Bernadety, ktorá zomrela v roku 1879, vôbec nepodlieha vnútornému ani vonkajšiemu rozkladu a dodnes si uchováva svoju obdivuhodnú sviežosť a krásu.

Od 11. februára do 16. júla 1858 sa v Lurdoch 18-krát zjavila Panna Mária štrnásťročnej Bernadete, ktorá neskôr, v roku 1866, vstúpila do kláštora v Nevers, kde zomrela v povesti svätosti dňa 16. apríla 1879.

Diecézna fáza procesu blahorečenia Bernadety Soubirousovej sa skončila na jeseň roku 1909. Podľa cirkevných predpisov bolo treba vykonať kánonickú obhliadku tela zosnulej, čo sa uskutočnilo 22. septembra 1909. Podrobná oficiálna správa z prvej exhumácie sa nachádza v kláštornom archíve v Saint-Gildard. Dočítame sa v nej, že o 8:30 ráno otvorili hrob v prítomnosti neverského biskupa Gautheya a členov diecézneho súdneho tribunálu. Po nadvihnutí veka rakvy sa všetkým naskytol pohľad na dokonale zachovalé telo Bernadety. Z jej tváre vyžarovala panenská krása, oči mala zatvorené, akoby odpočívala v pokojnom spánku, a jej ústa boli trochu pootvorené. Hlavu mala jemne naklonenú doľava, ruky skrížené na prsiach a pevne omotané prehrdzaveným ružencom. Jej pokožka, pod ktorou sa jemne črtali žily, ideálne priliehala k svalom a takisto aj nechty na rukách a nohách sa zachovali v dokonalom stave.

Dvaja lekári vykonali podrobnú prehliadku jej telesných pozostatkov. Keď sňali habit, zistili, že celé Bernadetino telo je akoby živé: elastické a celistvé v každej svojej časti. Po prehliadke spísali protokol, na ktorý sa podpísali lekári aj svedkovia. Sestry umyli a obliekli Bernadetino telo do nového habitu a následne ho uložili do novej, dvojitej rakvy, ktorú zamkli, zapečatili a opäť vložili do toho istého hrobu. Z vedeckého hľadiska je fakt, že Bernadetine telesné pozostatky sa zachovali neporušené aj po 30 rokoch pobytu vo vlhkom hrobe, nadprirodzený a nevysvetliteľný.

Druhá obhliadka Bernadetinho tela sa konala 3. apríla 1919 a boli pri nej prítomní neverský biskup, policajný komisár, predstavitelia mestskej rady a členovia diecézneho súdneho tribunálu. Aj teraz našli Bernadetino telo v neporušenom stave.

V roku 1923 pápež Pius XI. vydal dekrét o hrdinských čnostiach Bernadety Soubirousovej, čím sa otvorila cesta k jej blahorečeniu. Opäť bola potrebná obhliadka jej telesných pozostatkov, ktorá sa uskutočnila 18. apríla 1925, čiže po 46 rokoch a dvoch dňoch od Bernadetinej smrti. Prítomný boli neverský biskup, policajný komisár, primátor mesta a lekárska komisia. Po zložení prísahy preniesli rakvu do Kaplnky svätej Heleny, kde ju otvorili. Aj tentoraz našli Bernadetino telo v dokonale zachovanom stave! Takto to zachytáva záverečná správa, ktorú napísal MUDr. Comte, vedúci lekárskej komisie: „Telo ctihodnej bolo neporušené... vôbec nepodľahlo procesu hniloby ani rozkladu, čo by bolo celkom normálne po takom dlhom pobyte v hrobe vykopanom v zemi.“ Doktor Comte potom uverejnil vo vedeckom časopise článok, v ktorom uvádza viac lekárskych podrobností: „To, čo ma pri obhliadke tela najviac prekvapilo, bola dokonale zachovaná kostra, všetky väzy, pokožka, ako aj pružnosť a ohybnosť svalov... Úplne ma zaskočil stav pečene po 46 rokoch v hrobe. Tento orgán, ktorý je veľmi krehký a jemný, by sa mal veľmi rýchlo rozložiť alebo stvrdnúť. Ale, keď som pečeň prerezal kvôli odberu relikvie, zistil som, že si zachovala svoju normálnu, elastickú konzistenciu. Hneď som to ukázal svojim asistentom, pričom som povedal, že táto skutočnosť nie je prirodzená.“

Ako relikviu odobrali kus pečene, svalu a dve rebrá. Bernadetino telo zostalo v Kaplnke svätej Heleny, ktorú až do času blahorečenia zapečatili. Pápež Pius XI. vyhlásil Bernadetu za blahoslavenú 14. júna 1925. Dňa 18. júla 1925 uložili jej telo do priehľadného sarkofágu, ktorý umiestnili v kláštornej kaplnke napravo od hlavného oltára. Bernadetino svätorečenie sa uskutočnilo v roku 1933 vo Vatikáne.

V kláštornej kaplnke v Nevers sa v sklenenom sarkofágu uchováva zázračne zachované, neporušené telo svätej Bernadety Soubirousovej. Je to tá istá tvár a tie isté oči, ktoré 18 ráz videli Pannu Máriu, ktorá sa jej zjavila v Lurdoch. Sú to tie isté ruky, ktoré počas zjavení držali ruženec a ktoré v blatistej zemi vyhrabali zázračný prameň. Sú to tie isté pery, ktoré povedali pochybujúcemu farárovi meno Nepoškvrnené Počatie, akým sa Božia Matka predstavila. Je to to isté čisté srdce, ktoré milovalo Boha – Lásku. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). 

Zázračne zachované telo Bernadety Soubirousovej svedčí o Božej všemohúcnosti a o moci zmŕtvychvstalého Krista. Je to znamenie budúceho zmŕtvychvstania našich tiel v posledný deň. Ježiš prítomný v Eucharistii nás uisťuje: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6, 54). Preto si nikdy nezatvorme srdce pred darom večného života tým, že opovrhneme Božími prikázaniami, že budeme zotrvávať v hriechoch a zanedbávať sviatosti pokánia a Eucharistie. „Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život“ (Gal 6, 7 – 8).

Ak žiješ v tme nevery a hriechu, nezabúdaj, že vždy máš šancu vrátiť sa. Ježiš nám vraví: „Najväčší hriešnici sveta by dosiahli najväčšiu svätosť, keby len dôverovali môjmu milosrdenstvu“ (Denníček 1784); „Čím väčšia bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo“ (1182); „Nech vkladajú nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo dôverovať v priepasť môjho milosrdenstva“ (1146); „Ó, keby hriešnici poznali moje milosrdenstvo, nehynulo by ich tak veľa. Hovor hriešnym dušiam, aby sa nebáli priblížiť ku mne, hovor o mojom veľkom milosrdenstve“ (1396).

Ak budeš dôverovať nekonečnému Božiemu milosrdenstvu, zažiješ zázrak odpustenia hriechov. „Aby sme ten zázrak nadobudli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu, povedať mu o svojej biede a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola a aj keby ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nevyužívate tento zázrak Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, ale už bude neskoro“ (Denníček 1448).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86