Kňaz Alexander Woźny – pokorný služobník Krista a ľudí

autor: ks. Marcin Węcławski

„Približne o jednej v noci ma zobudil hlas anjela strážcu: ‚Vstaň, obleč si reverendu a vyjdi na ulicu!‘ – ‚Pane, Bože,‘ odvetil som, ‚som chorý, nevládzem. Lekár mi odporučil viac spánku. Zdá sa mi to alebo sa mi naozaj prihováraš?‘“

Hneď vstaň, obleč si reverendu a vyjdi na ulicu! Grunwaldská ulica v Poznani. Spoza rohu zrazu vychádza muž v strednom veku. Stojí ako stĺp. „Vy ste kňaz? Prosím vás, musím sa hneď vyspovedať!“ – „Prečo teraz?“ – „Pred rokmi som sa pohádal s mojím farárom a zaprisahal som sa, že už nikdy nepôjdem na spoveď. Pred hodinou som pricestoval do Poznane. Išiel som peši zo stanice a zablúdil som. Zrazu som si uvedomil, že už dávno som nebol na spovedi, ale ospravedlnil som sa tým, že som mal pravdu, takže sa nebudem spovedať... iba ak by som hneď teraz stretol kňaza. Takto som si pomyslel, pretože som vedel, že nijakého kňaza nestretnem. A tu zrazu vy. Prosím vás o spoveď.“

Tento príbeh, ktorý sa udial v polovici 70. rokov, som počul z úst kňaza Alexandra Woźného. Takýchto „obyčajných“ zázrakov bolo v živote tohto mimoriadneho kňaza veľa.

Cesta ku kňazstvu

Alexander Woźny sa narodil v roku 1910 v Uzarzewe pri Poznani ako ôsme dieťa svojich rodičov. Po maturite v roku 1928 vstúpil do kňazského seminára. Na svojej ceste ku kňazstvu stretol veľa svätých kňazov, ktorí ho vychovávali počas seminárnych rokov. Jeho duchovný vodca bol profesor dogmatiky, Boží služobník Alexander Żychliński. V prvých rokoch v seminári ho ako prefekt a rektor viedol neskorší biskup, dnes už blahoslavený Michał Kozal. V posledných troch rokoch štúdia bol jeho rektorom Boží služobník Kazimierz Rolewski. Kňazskú vysviacku mu udelil Boží služobník kardinál August Hlond, prímas Poľska, ktorý mu určil aj jeho budúce pôsobiská. Alexander si do svojho denníka napísal: „Môj Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus, sľubujem ti lásku do konca života. Ničomu popri tebe, nad tebou a pod tebou nepatrí miesto v mojom srdci. Môj Ježišu, všetko chcem dať tebe... Chcem ti byť verný naveky“ (11. júna 1932). Svätí plodia svätých...

Kňazská služba

Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal 10. júna 1933, pracoval otec Alexander ako kaplán vo farnosti sv. Stanislava Kostku v Poznani, neskôr v katedrálnej farnosti a následne vo farnosti Panny Márie Tešiteľky v Borku. Tam ho zastihla druhá svetová vojna. Na jar 1940 ho spolu so stovkami ďalších kňazov uväznilo gestapo a ocitol sa v koncentračnom tábore v Buchenwalde a neskôr v Dachau. Hitler a jeho prívrženci nenávideli Katolícku cirkev, a preto chceli vyhubiť predovšetkým Židov a katolíckych duchovných. Pobyt v koncentračných táboroch bol skúsenosťou neopísateľného utrpenia. Otec Woźny tento krutý čas prežil. Po oslobodení a po návrate do Poznane – v auguste 1945 – pôsobil ako farár vo farnosti sv. Jána Kentského v Poznani. Túto úlohu vykonával až do smrti, teda 38 rokov. Jeho horlivú pastoračnú činnosť prerušila ďalšia skúška. V roku 1950 ho komunistický režim uväznil na dlhé mesiace, pretože napriek štátnemu zákazu prečítal farníkom pastiersky list poľských biskupov o protiprávnej likvidácii katolíckej charity. Otec Woźny bol mimoriadne horlivý a vždy vnímavý na vnuknutia Ducha Svätého.

38 rokov farskej pastorácie

Čo sa skrýva za týmito slovami? Sväté omše – v istom období sa v Kostole sv. Jána Kentského slúžilo v nedele desať svätých omší. Homílie, katechézy, duchovné cvičenia, krsty, sobáše, pohreby, farský úrad, pastoračné návštevy, návštevy chorých, rozhovory s tými, čo o to požiadali, koordinovanie práce kaplánov, snaha získať od komunistického režimu povolenie na výstavbu nového kostola a predovšetkým spovedanie, spovedanie, spovedanie...

Kňazský život pokornej služby Kristovi a ľuďom. Ustavičné konanie dobra. Len Boh vie, koľko ľudí sa obrátilo a ešte obráti vďaka kňazskej službe Alexandra Woźného a koľkým pomohol a ešte pomôže na ceste do neba.

Spovednica

Pred spovednicou otca Woźného stáli dlhé rady ľudí, ktorí čakali na sviatosť zmierenia. Dar Božieho milosrdenstva tu získavali nielen farníci, ale aj penitenti z celého Poľska, ktorí neraz dlho čakali, kým na nich prišiel rad. Otec Woźny mal dar čítať v ľudských dušiach a viesť ich. Takmer každý deň spovedal dlhé hodiny. Niektorých prekvapilo, že keď vyznali hriechy, kňaz dlhšiu chvíľu mlčal. Nevedeli, že v tom čase sa za nich modlí a pýta sa Ježiša: Čo mám tomuto človeku povedať? Poučenie bývalo zväčša stručné, ale dobre cielené, takže malo moc premeniť život. Táto služba sa zlému nepáčila, a preto otca Woźného nenávidel a útočil naňho.

Jeden príbeh vyrozprával otec Marian Piątkowski, priateľ Alexandra Woźného: „V spovednici v Kostole sv. Jána Kentského v Poznani sa odohral takýto rozhovor: ,Dnes ťa nebudem spovedať ja.‘ – ,Prečo, otče?‘ – ,Choď na vlakovú stanicu, prechádzaj sa po nástupištiach, hľadaj kňaza a prvého kňaza, ktorého stretneš, požiadaj o spoveď. Pros ho tak dlho, kým ťa nevyspovedá. A teraz choď.‘

Žena išla na vlakovú stanicu v Poznani. Stretla tam kňaza a obrátila sa naňho slovami: ,Prepáčte, môžem vás požiadať o spoveď?‘ – ,Čo? Na stanici? Choďte do kostola, tam sa vyspovedajte a mne dajte pokoj.‘ Žena sa nevzdáva, ide za kňazom, nastupuje s ním do električky, ktorá smeruje do centra mesta: ,Otče, veľmi vás prosím o spoveď!‘ – ,Pani, už som vám povedal. Dajte mi, prosím, pokoj. Idem na dohovorený rozhovor s biskupom. Nemôžem sa oneskoriť.‘ Hlasy ostatných cestujúcich: ,Daj pokoj tomu kňazovi! Čo si o sebe myslíš?!‘ Žena plače a znovu prosí: ,Veľmi vás prosím o spoveď! Ja sa musím vyspovedať práve u vás.‘ – ,Vidím, že mi nedáte pokoj. Dobre, o chvíľu budeme na Fredrovej ulici; tam je kostol. Tam vás vyspovedám.‘

Spovednica v Kostole najsvätejšieho Spasiteľa v Poznani: ,Prečo ste taká dotieravá?‘ – ,Otče, ja vás nepoznám, ale prikázal mi to môj spovedník! Mám požiadať o spoveď prvého kňaza, ktorého stretnem.‘

,Kto je ten spovedník?‘ – ,Kňaz Alexander Woźny, môj farár.‘ Neznámy kňaz sa rozplakal a povedal: ,Drahá sestra v Kristovi, išiel som na biskupský úrad, aby som biskupovi oznámil, že opúšťam kňazstvo. Teraz viem, že sa mám obrátiť a začať nový život. Prosím vás, poďakujte za mňa otcovi Woźnému.‘“

Vedel otec Woźny, akého kňaza stretne jeho penitentka? Nevieme. Vieme však, že sa veľa modlil za kňazov, biskupov a nasledujúcich pápežov. Miloval ich z celého srdca. Spovedal mnohých kňazov a bol ich duchovným vodcom. Tí, ktorí sa ako bohoslovci zúčastnili na jeho duchovných cvičeniach, si na ne dodnes spomínajú ako na veľmi dôležité pre ich kňazskú formáciu.

Starostlivosť o manželstvá a rodiny

Otec Woźny dobehol ženu, ktorá vychádzala z kostola, a diskrétne jej dal do ruky bankovku. „Dnes nemám viac, prosím, prijmite to,“ povedal matke mnohodetnej rodiny, ktorá pred chvíľou v srdci prosila Boha o peniaze potrebné na obživu rodiny.

Pomáhal rodinám v materiálnej biede, ale zvlášť dbal na duchovné dobro manželov a rodín.

Manželstvá a rodiny boli jeho pastoračnou vášňou. Ako jeden z prvých v Poľsku ešte v 40. a 50. rokoch minulého storočia organizoval predmanželské kurzy (ktoré vtedy neboli známe a nepraktizovali sa) a manželské poradne. Alexandra Woźného si vážil a obdivoval mladý biskup Karol Wojtyła. MUDr. Wanda Półtawska spomína, že prichádzala do Poznane, aby v mene biskupa Wojtyłu diskutovala s otcom Woźným o skúsenostiach z pastorácie manželstiev a rodín.

Otec Alexander Woźny bol vždy verný evanjeliu. Zlo jednoznačne nazýval zlom. Pastoračne sa staral o ľudí, ktorí žili v nesviatostných zväzkoch, a znášal pre nich duchovné utrpenie. Hovoril im pravdu. Upozorňoval ich na dôsledky života v smrteľnom hriechu. Vo svojom krátkom liste, ktorý bol jeho duchovným testamentom, napísal svojim farníkom: „Prosím vás, aby ste brali vážne to, čo som vám hlásal ako Božie učenie, aby ste brali vážne zodpovednosť pred spravodlivým a milosrdným Bohom a aby ste nezneužívali Božie milosrdenstvo. Úpenlivo prosím tých, ktorí zotrvávajú v hriechoch a pohoršujú tým, že predstierajú manželstvo a žijú bez cirkevného sobáša, aby sa zavčasu rozišli a napravili pohoršenie.“ Otec Woźny je autorom modlitby k sv. Jozefovi za dobrého manžela, ktorú Milujte sa! propaguje. Občas s radosťou ukázal na ulici na okoloidúcu rodinu a dodal: „Spoznali sa vďaka modlitbe k sv. Jozefovi.“

Dve tajomstvá svätosti

Otec Alexander hrdinským spôsobom praktizoval cnosť pokory a osobitne si uctieval Kristovo umučenie. Prvým tajomstvom svätosti otca Woźného bola pokora. Často kázal o pokore. Veľa z jeho poučení bolo uverejnených a dodnes majú silu dotknúť sa srdca. Prosil o pokoru a snažil sa o ňu, a tak mu Boh túto milosť udelil. Zakúsil veľa poníženia, ba ani sám sa neváhal pred inými pokoriť. Pokora je kľúčom k pokladnici Božích milostí. Kto je pokorný, môže neobmedzene čerpať z pokladnice Božieho Srdca. Splnili sa na ňom slová Svätého písma: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v určenom čase“ (1 Pt 5, 5 – 6).

Raz sa dozvedel, že jeho farníčka umiera na rakovinu a že z dôvodu akéhosi konfliktu s kňazom vyhlásila, že už nikdy nepôjde na spoveď. Otec Woźny sa ju vybral navštíviť. Povedal jej, že neprichádza, aby ju obrátil, ale aby ju obyčajne ako človek navštívil. Na konci rozhovoru si pred chorou pokľakol, pobozkal jej ruku a povedal: „Pani, veľmi sa vám ospravedlňujem za zlo, ktorého sa voči vám dopustil môj spolubrat.“ Tento starší kňaz, farár a prelát, neváhal urobiť takéto gesto pokory. O týždeň nato, pár dní pred smrťou požiadala táto žena otca Woźného o spoveď.

Pokora otca Woźného, ktorá sa navonok prejavovala v jeho jednoduchosti a srdečnosti, mu získala mnohých ľudí – jednoduchých aj vzdelaných. Bola ako mlat, ktorý rozbíjal aj tie najtvrdšie srdcia.

Druhým tajomstvom svätosti otca Alexandra Woźného bola jeho pobožnosť k Pánovmu umučeniu. Počas 38 rokov pastorácie vo farnosti sv. Jána Kentského sa každý deň modlil krížovú cestu, a to dokonca aj v dni, ktoré by ho zdanlivo oslobodzovali od tohto chvályhodného zvyku, napr. na Prvý sviatok vianočný. Ovocím tejto pobožnosti boli hojné obrátenia ľudí, ktorých stretol, a múdrosť v slovách, ktoré hovoril. Splnili sa na ňom slová sv. apoštola Pavla, že slovo kríža je Božou mocou a múdrosťou (porov. 1 Kor 1, 18. 24).

Zachovalo sa vyše 30 textov krížových ciest otca Woźného. Odhaľujú nábožnú dušu svätého kňaza. Charakterizuje ich vrúcna láska ku Kristovi, avšak bez plytkého citového prežívania. Napĺňajú Kristovu prosbu adresovanú plačúcim ženám: „Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou“ (Lk 23, 28). Sú to myšlienky plné realizmu, konkrétnosti a životnej skúsenosti.

Boží služobník

Otec Alexander Woźny bol chorý a veľa fyzicky aj duchovne trpel, avšak nikdy sa nesťažoval. Utrpenie prijímal a prežíval ako osobitný Boží dar. Počas pohrebnej svätej omše, ktorú slúžil za predčasne zosnulú mladú matku rodiny, začal svoju homíliu slovami: „Viete, čo teraz robí vaša mama? Ďakuje Bohu za to, že mohla na zemi toľko trpieť.“ Takéto slová mohol povedať iba ten, kto sám veľa trpel.

Ako pravdivo znejú slová jeho rozjímania o štvrtom zastavení krížovej cesty – stretnutí Pána s jeho matkou: „Boží Syn mohol zariadiť, aby sa jeho matka dozvedela o jeho umučení a smrti až po jeho zmŕtvychvstaní, avšak takto by sa mohla cítiť odstrčená a pozbavená účasti na jeho živote, akoby ukrivdená v láske. Zato ja sa cítim ukrivdený, keď mám ťažký život a keď mám účasť na utrpení. Avšak ukrivdený by som sa mal cítiť vtedy, keď mám ľahký život“ (krížová cesta Dar ťažkého života).

Otec Alexander Woźny zomrel 21. augusta 1983vyčerpaný prácou a kňazskou službou. Takmer hneď po jeho smrti ho veľa farníkov a duchovných detí začalo prosiť o nebeský príhovor a zakúsili jeho osobitnú pomoc.

Poznanský metropolita arcibiskup Stanisław Gądecki otvoril 25. januára 2014 so súhlasom Apoštolskej stolice proces blahorečenia otca Alexandra Woźného. Proces prebieha mimoriadne rýchlo a predpokladá sa, že jeho diecézna fáza sa zakončí 23. mája 2015.

Na príhovor otca Alexandra Woźného si vyprosujme zvlášť tri milosti: pokoru, lásku k umučenému Pánovi a dar stáleho a dobrého spovedníka.

Nezabudnime:

- oplatí sa prosiť o pokoru, pretože Boh dáva pokorným milosť;

- oplatí sa modliť krížovú cestu, pretože v kríži nášho Pána je múdrosť a moc;

- oplatí sa pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia a mať stáleho spovedníka.

Sú to veľké milosti, ktoré veľmi potrebujeme. Vyprosujme si ich na príhovor Božieho služobníka, pokorného kňaza Alexandra Woźného, a iste budeme vypočutí.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86