Hladných kŕmiť

autor: Mirosław Rucki

„Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve – i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova. A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu“ (Am 8, 11 – 12).

Zväčša si nedokážeme predstaviť, že môže nastať skutočný hlad po Božom slove, keď nebude možné zohnať Bibliu alebo stretnúť človeka, ktorý by si pamätal dlhšie úryvky z Písma. Ale aj dnes sú na svete krajiny, kde sa vlastnenie Biblie považuje za kriminálny čin a získať ju za zázrak. V živote tých, ktorým sa podarí získať Sväté písmo a ktorí sa ním sýtia, sa však dejú skutočné zázraky, opísané v Skutkoch apoštolov.

Lio Zhenying sa narodil v roku 1958 v čínskej provincii Henan. V tejto oblasti žije asi sto miliónov obyvateľov, ale kresťanov je tam neveľa. Miestni obyvatelia nazývajú misionárov „zlí cudzinci“ a tým, čo prijmú ich učenie, sa vysmievajú a odmietajú ich. Ba z času na čas sa konajú pogromy, pri ktorých zahynie nejeden kresťan. V 50. rokoch 20. storočia sa stovky misionárov ocitli v pracovných táboroch, kde si za „zločin“ hlásania evanjelia museli odpykať 25 rokov ťažkých robôt. V Liovej oblasti križovali kresťanov, ktorí sa nezriekli Krista, tak, že ich pribíjali na steny kostolov alebo ich reťazami priviazali k autu a vláčili po dedine, dokým nezomreli. Cirkev preto takmer zanikla. Liova matka síce unikla mučeniu, ale celé desaťročia nemala nijaký kontakt s kresťanmi a nepočula Božie slovo. V dôsledku toho jej viera ochabla a nebola schopná odovzdať ju svojim piatim deťom.

roku 1974 Liov otec ťažko ochorel. Už predtým mal astmu a tá postupne vyvolala rakovinu pľúc. Keď rakovina postihla žalúdok, lekár vyhlásil, že už preňho niet nádeje. Rodina minula všetky peniaze na otcovu liečbu, takže neskôr museli žobrať o chlieb. Keď stratili všetku nádej, Liova matka začala uvažovať o samovražde, pretože ju desila perspektíva osamelej vdovy s piatimi deťmi. Ale jednej noci začula veľmi zreteľný hlas: „Ježiš ťa miluje.“ Zúfalá žena si v tej chvíli spomenula na svoju dávnu vieru, padla na kolená a začala prosiť Boha o odpustenie svojich hriechov a nanovo mu odovzdala seba aj svoju rodinu. Potom zvolala celú rodinu, aby sa spolu pomodlili za otcovo uzdravenie. Všetkých to prekvapilo, ale nasledovali matkin príklad a odovzdali svoj život Ježišovi. Z celého srdca sa začali modliť tak, ako vedeli: „Ježišu, uzdrav ocka! Ježišu, uzdrav ocka!“ Na druhý deň sa otec cítil lepšie a prvý raz po niekoľkých mesiacoch požiadal o pokrm. O týždeň nato bol celkom zdravý – po rakovine nezostala ani stopa!

V tom čase prebiehala v Číne kultúrna revolúcia a Biblia bola na indexe zakázaných kníh. Každý Číňan musel prečítať „červenú knižku“, ktorej autorom bol vodca Mao Ce-tung. Keby u niekoho našli Bibliu, verejne by ju spálili a majiteľa a jeho rodinu by pred očami celej dediny brutálne zbili. Z tohto dôvodu si Lio nemohol prehĺbiť vedomosti o Ježišovi, v ktorého uveril a ktorému dôveroval. Bývalý pastor zo susednej dediny, s ktorým sa Lio stretol zháňajúc Bibliu, mu povedal: „Ak ju chceš mať, musíš o ňu poprosiť Boha v nebi. Iba on ti môže dať túto nebeskú knihu. Boh je verný. Vždy odpovie tým, ktorí ho hľadajú z celého srdca.“ Lio sa začal modliť. Každý večer si kľakol a vravel: „Pane, prosím ťa, daj mi Bibliu. Amen.“ Takto sa modlil vyše mesiaca. Ale nič sa nestalo. Bývalý pastor mu preto poradil, aby sa začal na tento úmysel postiť a so slzami prosiť Boha. Nasledujúcich sto dní Lio takmer nič nejedol a každý deň prosil Boha o to, aby mohol čítať Božie slovo. Potom mal raz v noci videnie. Videl staršieho človeka s dlhou bradou, ktorý spolu so svojimi dvoma sluhami ťahal veľký voz plný čerstvého chleba. „Si hladný?“ opýtal sa. „Áno, nemám nič na jedenie,“ odvetil plačky Lio. Starec mu podal bochník chleba, ktorý sa v Liových rukách premenil na Bibliu. Keď sa Lio zobudil, ktosi zaklopal na jeho dvere. V ľuďoch, ktorí vošli, spoznal sluhov staršieho muža zo svojho videnia. Podali mu červenú tašku a rýchlo sa stratili v tme. A v taške bola Biblia!

Keď ho bili a vypytovali sa, odkiaľ je, nahlas kričal: „Som človek z neba! Žijem v dedine Evanjelium a moja matka je viera, nádej a láska!"

Lio, vyzbrojený „mečom Ducha, ktorým je Božie slovo“ (Ef 6, 17), začal evanjelizovať. Ľudia ho nazývali brat Yun alebo Človek z neba, pretože keď ho v roku 1983 po jednom modlitbovom stretnutí zatkla tajná služba, začal nahlas kričať, aby upozornil svojich spolubratov vo viere. Keď ho bili a vypytovali sa, odkiaľ je, nahlas kričal: „Som človek z neba! Žijem v dedine Evanjelium a moja matka je viera, nádej a láska!“ Napriek tomu, že ho hrozne zbili, spieval vo väzení žalmy, a preto sa mu veliteľ väzenskej stráže na druhý deň vyhrážal elektrickým obuškom a prikázal mu, aby si pred ním kľakol. Brat Yun to odmietol: „Nekľaknem si pred tebou! Kľaknem si iba pred mojím Bohom!“ „Kľakni si predo mnou a prepustím ťa na slobodu. Ja som tvoj boh!“ kričal arogantný policajt a zapol prúd v elektrickom obušku. Vtom niekoľkí strážnici zdrapili Lia za plecia a nútili ho, aby sa dotkol elektrického obušku. Keď ho prúd s vysokým napätím (niekoľko sto voltov) zvalil na zem, brat Yun zvolal: „Pane, zmiluj sa nado mnou!“ Takisto aj vydesení spoluväzni, ktorí sa na celý výjav dívali, prosili Boha, aby sa nad ním zmiloval.

Zrazu sa elektrický obušok pokazil a strážnici ho nemohli znovu zapnúť. Veliteľa aj napriek treskúcej zime oblial studený pot a prestrašene utiekol...

Brat Yun dobre vedel, že hlásanie evanjelia je spojené s veľkým utrpením. On svoje utrpenie obetoval Ježišovi. Chcel nasýtiť duchovný hlad ľudí, a preto im prinášal dobrú novinu, podobne ako kedysi dvaja kresťania, pohnutí Božím vnuknutím, priniesli Bibliu jemu. Niekoľkokrát ho uvrhli do väzenia, kde odvážne evanjelizoval a bol verný Ježišovi aj navzdory mučeniu a hrozným podmienkam. Raz, keď mu kati vo väzení zlomili nohy a zdalo sa, že sa blíži jeho koniec (bol uväznený z rozkazu štátnej moci), jeden zo spoluväzňov mu navrhol, aby utiekol z väzenia. Bránil mu v tom však jeho biedny zdravotný stav, hrubé väzenské múry, železné brány a prísna stráž.

Jedného rána, keď sa Yun sťažoval Bohu na svoje utrpenie, mu nečakane prišiel na myseľ úryvok zo Svätého písma o prísľube oslobodenia (Jer 15, 19 – 21). Po istom čase mal videnie, v ktorom ho na útek nahovárala žena, a keď znovu začul spolubrata, ako ho pobáda k úteku, pochopil, že Boh chce vykonať zázrak.

Ráno 5. mája 1997 sa brat Yun postavil (hoci doposiaľ mal obe nohy zlomené a aj do kúpeľne ho musel nosiť spoluväzeň) a vyšiel na chodbu. Bol to najnevhodnejší čas na útek, pretože strážnici boli na svojich stanovištiach a brány boli zamknuté. Yun, podporovaný modlitbami ostatných uväznených kresťanov, prišiel k prvej bráne, ktorá sa sama pred ním otvorila. Bránu nechali otvorenú, pretože jeden väzeň, kresťan Musheng, sa práve vracal z dvora, ktorý mal v to ráno pozametať. Mushengu síce strážil strážnik, ale vo chvíli, keď Yun prechádzal cez bránu, zazvonil telefón a telefónom zaujatý strážnik si odchádzajúceho Yuna nevšimol. Takto sa Yun dostal cez prvú bránu. Pri písacom stolíku na prvom poschodí, kde sa Yun ocitol, sedel ďalší strážnik, ktorý na Yuna hľadel, ale nič nevravel. Zdalo sa, že ho vôbec nevidí. Yun prešiel popri ňom a kráčal dole schodmi, pričom si uvedomoval, že v každej chvíli môže pocítiť v chrbte guľku. Ale nič sa nestalo a Yun zišiel po schodoch na prízemie. Prechádzal popri viacerých strážnikoch, ale ani jeden si ho nevšimol! Takto sa Yun dostal až k hlavnej bráne, ktorá viedla na dvor. Zvyčajne bola zamknutá a strážili ju dvaja policajti, ale teraz bola otvorená a nikto pri nej nebol!

Yun prešiel cez dvor, obišiel niekoľkých strážnikov a prišiel k hlavnej bráne, ktorá bola pootvorená. Srdce mu bilo ako nikdy predtým. Opäť bol na slobode! Neskôr sa dozvedel, že z tohto prísneho väzenia sa ešte nikomu nepodarilo utiecť... Vtom k nemu prišiel taxík, ktorý ho odviezol k istej známej rodine, ktorá žila v meste.

Yun musel utiecť z Číny a po mnohých dobrodružstvách sa dostal do Kanady. Túži evanjelizovať krajiny ležiace na Hodvábnej ceste, ktorá spája Čínu s Jeruzalemom, a preto založil hnutie Návrat do Jeruzalema (Back to Jerusalem). Cieľom hnutia je evanjelizovať národy Hodvábnej cesty, pretože práve tam sa nachádzajú bašty troch najväčších náboženstiev (islamu, budhizmu a hinduizmu), ktoré bránia šíreniu evanjelia. Žijú tu dve miliardy ľudí, ktorí vôbec nepoznajú Krista, ktorý zomrel aj za ich hriechy a je ich jedinou cestou!

Yun prešiel cez dvor, obišiel niekoľkých strážnikov a prišiel k hlavnej bráne, ktorá bola pootvorená. Srdce mu bilo ako nikdy predtým. Z tohto prísneho väzenia sa ešte nikomu nepodarilo utiecť...

Lídri tohto hnutia si uvedomujú, že misionári tu nebudú prijatí s nadšením. Veľmi dobre vedia, že evanjelizácia týchto krajín si vyžaduje výbornú jazykovú aj kultúrnu prípravu. Ale takisto vedia, že prenasledovanie, aké zažili v Číne, ich výborne pripravilo na misijnú prácu v tejto oblasti. Brat Yun hovorí: „Neexistuje veľa druhov mučenia – ak vôbec sú –, ktoré by nám mohli spôsobiť v moslimských krajinách a ktoré sme už nezažili v Číne. Najhoršia vec, akú nám môžu urobiť, je pripraviť nás o život, ale pre nás to znamená toľko, že budeme naveky prenesení do slávy nášho Pána!“ (porov. Hattaway, P.: Człowiek z nieba. 2003, s. 313).

Pomáhajme svojou modlitbou Cirkvi v Číne, ktorá rastie uprostred prenasledovania a sýti sa živým chlebom Božieho slova. Títo odvážni kresťania chcú zaniesť evanjelium aj iným národom, ktoré ho ešte nepoznajú. Ceňme si poklad viery, ktorý máme stále k dispozícii, a odovzdávajme ho Číňanom napríklad aj tým, že budeme podporovať vydávanie čínskej verzie časopisu Milujte sa. Obetujme svoje utrpenie za tých, ktorí neváhajú obetovať dokonca aj svoj život za spásu národov „kráčajúcich v temnotách“.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86