Buďte ako Frassati!

autor: Aleksandra Jędrzejczak

Mal sotva 24 rokov, ktoré mu však stačili na to, aby sa stal svätcom. Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného v roku 1990, čím ho ponúkol mladým ako príklad, ktorý môžu nasledovať.

Pápež o Pier Giorgiovi povedal: „Aj mňa v mladosti pozitívne ovplyvnil jeho príklad a v študentských rokoch urobilo na mňa silný dojem jeho kresťanské svedectvo.“ Kto bol tento svätec, ktorý inšpiroval mladého Karola Wojtyłu?

„Možno nám ho poslal Pán Ježiš!“

Pier Giorgio Frassati sa narodil 6. apríla 1901 v Turíne. Jeho mama bola talentovaná maliarka a otec Alfréd, ktorý pochádzal z vrstvy inteligencie, založil noviny La Stampa, ktoré sa čoskoro stali jedným z najčítanejších talianskych denníkov.
Pier už v detstve ochraňoval tých, ktorým iní ubližovali. Hneval sa, keď sa jeho rovesníci alebo sestra správali k iným ľuďom nespravodlivo. Keď mal štyri roky, pri dverách ich domu zazvonila žobráčka s bosým dieťaťom v náručí. Malý Pier si hneď vyzul topánky a ponožky, podal ich žene a rýchlo zatvoril dvere, aby mu príbuzní tento dobrý skutok neprekazili.
Inokedy zas prišiel otrhaný chudák, ktorý povedal, že je hladný, a poprosil o niekoľko lír. Pierov otec si všimol, že tento úbožiak je opitý, a tak mu okrem spŕšky nevľúdnych slov nedal nič. Mladý Frassati, ktorý bol svedkom tejto situácie, sa rozplakal a rozbehol sa k mame so slovami: „Mamička, prišiel k nám hladný človek, a ocko mu nedal jesť.“ A znepokojene dodal: „Možno ho k nám poslal Pán Ježiš!“ Matka mu odvetila: „Pobež za ním a priveď ho. Dáme mu niečo zjesť.“

„On je Kráľ kráľov“

V júni 1911 prijal Pier a jeho o rok mladšia sestra prvý raz Eucharistiu. Kňaz, ktorý ich pripravoval na prvé sväté prijímanie, spomína: „Pier ma často prosil, aby som mu povedal viac o Pánu Ježišovi. Počas môjho rozprávania žiaril od radosti a chvíľami vykríkol: ,Aké je to krásne!‘ Alebo, v závislosti od obsahu rozprávania, jeho tvár zosmutnela a z očí mu začali tiecť veľké slzy, za ktoré sa nehanbil.“ Pier prežil svoje prvé stretnutie s Bohom veľmi slávnostne. Keď raz prechádzal cez kaplnku kňaz s Najsvätejšou sviatosťou, jedna z rehoľníčok povedala: „Náš Pán prechádza okolo nás, kľaknime si, ako sa sluší pred kráľom.“ Pier vtedy nahlas zvolal: „On je Kráľ kráľov!“

Tvrdá výchova

Pierov otec bol presvedčený, že jeho syn raz prevezme vedenie La Stampy. Keď však sklamaný otec zistil, že Pier na to nemá veľký talent, začal sa k nemu správať veľmi chladne a pri každej príležitosti ho ponižoval.
Aj Pierova matka vychovávala deti veľmi prísne, v dôsledku čoho im chýbala nežná materinská láska. Keď sa Pier občas oneskoril na obed, zvykla hovorievať: „Pozrime sa, stále taký istý... hlava v oblakoch. Na omšu nikdy nezabudne, ale na to, aby prišiel načas k stolu, to áno...“
V rodičovskom dome nedostal Pier nič, čo by rozvíjalo jeho vieru. Keď ho raz večer otec videl kľačať pri posteli s ružencom v ruke, spočiatku nezareagoval, avšak neskôr vyjadril svoju nevôľu miestnemu farárovi: „Čo ste to urobili z môjho syna?“
Napriek všetkému Pier rodičov vždy poslúchal a miloval ich takých, akí boli. Trpezlivo znášal ich chladné, prísne správanie a ustavičnú kritiku prijímal pokorne a s veľkou úctou. Vždy sa k rodičom správal s veľkou láskou. Veľmi ho trápilo, že jeho otec je neveriaci, a vytrvalo sa zaňho modlil.

Viac v Milujte sa! 49-2016

ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86