„Zbav nás Zlého“ (Mt 6, 13)

autor: Teresa Tyszkiewicz

Boh stvoril čistých duchov, ktorým dal slobodnú vôľu, inteligenciu a moc, aby mohli mať osobitný vzťah so svojím Stvoriteľom a plniť jeho vôľu. Mali to však robiť dobrovoľne a z lásky, bez donútenia. Časť týchto duchov však odmietla poslúchať Boha a plniť jeho vôľu. Tým, že odmietli Boha, sa z vlastnej vôle zatratili: svojím slobodným rozhodnutím sa zmenili na zlých duchov – na duchov vzbury a nenávisti voči Bohu.

Diabol nespí

Hebrejské slovo „satan“ znamená protivník a označuje všetkých duchov, ktorí sa vzbúrili proti Bohu. Satan, zaslepený nenávisťou, chce zničiť všetko, čo Boh stvoril. Pričom svoju silu namieril predovšetkým proti človeku, ktorého Boh stvoril na svoj obraz a podobu. Pri svojom ničiteľskom zámere využíva celú svoju inteligenciu. Predstiera, že prináša dobro a šťastie, ale namiesto toho pripravuje človeku skazu a záhubu.

Stvoriteľ dal človekovi rozum a slobodnú vôľu. Vďaka tejto výbave môže rozlišovať a vyberať si dobro alebo zlo. Boh miluje človeka a chce, aby si volil iba dobro: „Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život“ (Dt 30, 19 – 20). Pre človeka však nie je jednoduché rozhodnúť sa správne, pretože ho zotročuje hriech: „Každý, kto pácha hriech, je otrok“ (Jn 8, 34).

Kristus svojím krížom a zmŕtvychvstaním porazil diabla a človeka oslobodil z hriechu. Ale to neznamená, že vzal človeku možnosť rozhodovať sa: každý človek vždy má právo vybrať si dobro alebo zlo. A preto aj diabol môže naďalej pôsobiť, z čoho vyplýva, že v duši každého človeka prebieha boj medzi dobrom a zlom, ktorý bude trvať až do druhého Kristovho príchodu, do parúzie. Dobrý Boh chce ľuďom v tomto boji pomôcť, a preto im posiela anjelov strážcov, ktorí ich chránia pred zákerným diablovým pôsobením a posilňujú ich v úsilí o dobro.

Aká je satanova stratégia? V prvom rade chce zničiť puto lásky a dôvery medzi človekom a Bohom. Robí to tak, že falšuje Boží obraz v duši človeka: satan ukazuje Boha ako tyrana, ktorý si žiarlivo stráži svoje privilégiá a svojimi prikázaniami obmedzuje ľudskú slobodu. Predstavuje Boha ako nepriateľa človeka, ktorý kladie ľuďom prekážky na ceste k dosiahnutiu šťastia. Satan, vedený dobre ukrývanou nenávisťou voči človeku, ktorú maskuje ponúkaním zdanlivého dobra, pobáda človeka k čoraz väčším hriechom. Takto mu chce zatarasiť prístup k Bohu a doviesť ho k duchovnej smrti a večnému zatrateniu. V satanovom pôsobení je prítomné „tajomstvo neprávosti“, ktoré nedokážeme pochopiť: je veľké, silné a ľstivé. Keďže on sám je naveky nešťastný, chce takisto všetkých ľudí strhnúť do priepasti nekonečného zla a nešťastia, v ktorej je naveky uväznený.

Satanova prítomnosť a pôsobenie v súčasnom svete sú čoraz zúrivejšie, úmerne tomu, ako v ľuďoch chladne túžba po svätosti a po vzťahu so Stvoriteľom a Vykupiteľom. Boj o človeka sa vyostruje. Jedna zo súčasných mystičiek počula slová archanjela Michala, ktorý povedal: „Dnes vyšlo na zem takmer celé peklo a prebieha boj o každú ľudskú dušu.“

Bagatelizovanie hriechov

Jedno zo satanových klamstiev spočíva v bagatelizovaní hriechu a v prestieraní, že sa nič hrozné nestalo. Najskôr sa snaží uspať svedomie človeka alebo aspoň oslabiť jeho citlivosť a bdelosť. Potom vnuká človeku pochybnosti o správnosti Božích prikázaní. A keď človek zhreší, snaží sa ho udržiavať v stave ťažkého hriechu, strašiac človeka obrazom prísneho, bezohľadného Boha, ktorý sleduje hriešnika a hľadá, za čo by ho mohol potrestať.

V skutočnosti však, „ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda“ (1 Jn 1, 8). Každý hriech nás čoraz väčšmi vzďaľuje od Boha: „Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje“ (Iz 59, 2). Pritom však Boh je ten, kto nám chce odpustiť, kto nás chce očistiť a posvätiť, ak odpovieme na jeho lásku láskou: „Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele)“ (Iz 1, 18). Preto sa oplatí dobre sa pripraviť na spoveď, urobiť si úprimné a hlboké spytovanie svedomia, pevne sa rozhodnúť polepšiť sa a žiť v posväcujúcej milosti. Takto sa hriešnik, ktorý ľutuje podobne ako mýtnik z evanjelia (porov. Lk 18, 13), stretne s nekonečne milosrdným Spasiteľom.

Satan môže využiť dokonca aj drobné, všedné hriechy na to, aby nás zotročil a odtiahol od Božej lásky. Chce, aby si človek prestal všímať drobné hriechy, ba aby ich vôbec nenazýval hriechmi. Nech si len tieto „drobnosti“ rastú, lebo postupne spôsobia, že človek ich nebude schopný ovládať.

Okrem toho satan dokáže urobiť z malej iskry veľký požiar, ak človek iskru včas neuhasí. Začína sa to maličkosťou: priateľovým drobným slovom, malou netaktnosťou, hlúpym vtipom, ktoré vo mne vzbudia najskôr podozrievavosť, potom nesympatiu a nakoniec nenávisť voči priateľovi. Postupne vo mne vyrastie celá kopa „dôkazov“ o tom, že tento človek ma nenávidí. A už mi nepomôže nijaké vysvetľovanie a dokazovanie, že to nie je pravda. Takto medzi ľuďmi rastú múry. Pripájajú sa k tomu aj ďalšie motívy: egoista a namyslenec si myslí, že ho nedoceňujú; lakomec bude všetkým všetko závidieť; materialista sa bude pozerať iba na zisk a pod.

Zotročenie

Satan, nazývaný tiež diabol, je majstrom v intrigách. Slovo diabol pochádza z gréckeho výrazu diaballein, ktorý znamená prehádzať, rozhádzať, ničiť, osočovať, zvádzať, obviňovať. Podceňovanie diabla, pokušení, všedných hriechov a nezriadených citov dovedie postupne človeka do stavu, v ktorom už proti nim nedokáže bojovať. Je dobré, ak si to zavčasu všimne, aby vyhľadal pomoc.

Tento stav sa v démonológii nazýva „ovládnutie zlom“. Nie je to ešte posadnutosť zlým duchom, pri ktorej démon preberá vládu nad človekom, ktorého sužuje a trýzni. Ale nebezpečenstvo je už reálne, lebo diabol využíva každú slabosť človeka, aby si ho čoraz väčšmi zotročil.

Záchranu pred ovládnutím zlom nájdeme predovšetkým v úprimnej spovedi, pri ktorej penitent pravdivo opíše svoju morálnu situáciu. Spovedník chce určite penitentovi pomôcť, ale potrebuje poznať okolnosti hriechu. Je vhodné spovedať sa u toho istého kňaza, aby mohol penitentovi poskytnúť aj duchovné vedenie.

Okrem toho sú ešte dve veci, ktorými sa človek z ľahkomyseľnosti alebo zo zlej vôle otvára na diablovo pôsobenie. Ide o rôzne formy „vzývania diabla“ a o priamu spoluprácu s ním.

Málokto sa zamýšľa nad významom slov „choď do čerta“, ktoré ľudia neraz vyslovujú zo žartu alebo v hneve. „Nech ťa čerti berú“ – povieme inokedy. Ešte horšie je, ak niekomu pod vplyvom nesympatie prajeme to najhoršie od diabla, ktorý takúto príležitosť uskutočniť svoje zhubné zámery určite nezanedbá.

Okrem toho sa niektorí ľudia venujú čarom a kliatbam. Sú to formy „modlitby“ adresovanej diablovi, ktorými ľudia prosia zlého ducha, aby im pomohol niekomu sa pomstiť. K takýmto praktikám patrí aj: uctievanie predmetov, uzatváranie zmlúv s diablom, účasť na seansách a satanistických obradoch, ktoré spočívajú v rúhaní sa Bohu a vysmievaní sa kresťanstvu. Mohlo by sa zdať, že „kliatby“ a „čary“ patria do dávnej minulosti, ale v skutočnosti sa praktizujú aj dnes, ibaže pod iným názvom, ako tvrdia exorcisti. Veľké množstvo vzdelaných, rozumných ľudí verí, že šťastie im prinesú amulety alebo prstene Atlantov.

„Počet obdivovateľov a prívržencov mágie, okultizmu a veštenia rastie hrozivým tempom, takže tieto javy sa už stali integrálnou súčasťou nášho každodenného života,“ tvrdí známy francúzsky exorcista páter René Chenasseau.

Náboženská ľahostajnosť, postoj „nepotrebujem Boha“, agresívny ateizmus a nepriateľský postoj voči Cirkvi a veriacim ľuďom – toto sú jednotlivé etapy protikresťanského postoja. Málokedy ľudia zostanú v etape tzv. „mierumilovného ateizmu“. Rýchlo totiž prechádzajú k agresívnemu ateistickému postoju, ktorý sa prejavuje nenávisťou voči Cirkvi a voči všetkému, čo sa spája s náboženstvom. V mene pochybnej „tolerancie“ útočia na náboženskú slobodu kresťanov. Takto sa presviedčame o tom, že neexistuje „náboženská neutralita“. Namiesto toho sa však vyskytuje výsmech, ponižovanie a pozbavovanie práv tých, čo veria v trojjediného Boha a majú odvahu vyznať svoju vieru aj verejne. Agresívny postoj, akým sa ateizmus vyznačuje, má svoje žriedlo: je ním satan, ktorý nenávidí Boha a ktorý chce rovnakú nenávisť vzbudiť aj v srdci človeka.

Vyššie citovaný páter René Chenasseau uvádza v knihe Exorcizmy nasledujúcu informáciu, ktorú čerpá zo zjavení francúzskej mystičky Marty Robinovej.

Hitler bol členom tajných ezoteristických a okultistických spolkov a v rámci SS stvoril jednotku tajných služieb, ktorá sa mala venovať otázkam mágie a okultizmu. Údajne uzavrel zmluvu s diablom, ktorý mu dal podmienku: „Daj mi židovský národ a ja ti za to dám svoju moc.“

Vynikajúci démonológ páter Aloes Mager píše: „V každej situácii, na každom mieste, kde sa klamstvo stáva normou života, motorom zmýšľania, vôle a konania, bezprostredne pôsobí diabolská moc. Takto to bolo aj v prípade národného socializmu. Vo svojej skrytej povahe bol diabolský.“

Ale nielen on. Šírenie klamstva v politike, v hospodárstve, v hromadných komunikačných prostriedkoch vidíme aj dnes. Človek, ktorý sa podieľa na zlých veciach, je nepriamo ich spolutvorcom. Ak takéto podujatia šíria demoralizáciu a zlo, prípadne im otvárajú cestu, ak sa zákonná moc využíva na uzákoňovanie škodlivých zákonov a štruktúr, na poškodzovanie ľudí a rôznych oblastí života, ak sa podporujú satanistické a rúhavé podujatia a pod., určite ide o spoluprácu so satanom.

Odporujte diablovi

Každý človek má svedomie, ktoré ho upozorní, keď vstúpi na cestu spolupráce so Zlým. Vrátiť sa z tejto cesty nie je ľahké, pretože satan považuje získaného spolupracovníka za svoj majetok.

V prvom rade sa diabol snaží zničiť rodiny. Známy exorcista, arcibiskup, ktorý v roku 1995 navštívil Medžugorie, povedal: „Viem, že niektoré satanistické sekty majú ako hlavný cieľ urýchliť rozpad rodín... Bojovať proti tomu treba modlitbou a pôstom. Existujú modlitby exorcizmu, ktoré sa modlia kňazi, ale každý môže pomôcť oslobodiť iných spod diablovho vplyvu. Musíme vzývať Ježišovo meno, prosiť o príhovor svätých, predovšetkým preblahoslavenú Pannu Máriu. Dôležité je modliť sa ruženec.“ Spomenutý arcibiskup ešte dodal: „Kňazi musia vo veriacich posilňovať odvahu bojovať proti satanovi. Musíme ľudí učiť, aby žili sviatostným životom, pretože vtedy sa nebudú musieť báť. Predovšetkým sa musíme modliť a milovať.“

Nijaký človek nie je schopný preľstiť diabla a zvíťaziť nad ním svojimi silami. Jedinou pomocou v tomto boji je pre človeka Boh, ktorý v Ježišovi Kristovi porazil smrť, hriech a samotného diabla. Preto nás svätý Jakub, oddaný Kristov služobník a človek modlitby, učí: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ“ (Jak 4, 7 – 8). K Bohu sa môžeme priblížiť iba vtedy, ak pretrhneme putá, ktoré nás spájajú s hriechom, ak sa budeme modliť a vstaneme po každom páde. Na tejto ceste sa posvätíme a dosiahneme večný život.

„Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 15, 57).

Teresa Tyszkiewiczová

Pramene: René Chenesseau: Egzorcyzmy. Radom 2010; Heather Parsons: Dotyk Matczynej miłości. Poznaň 2012.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86