Reinkarnácia – geniálne diablovo klamstvo

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

Sestra Michaela Pawliková žila v rokoch 1967 – 1981 v Indii, kde pracovala ako laická zdravotná sestra. Odišla tam s vnútorným presvedčením o hĺbke a kráse hinduistickej spirituality a mystiky, ale to, čo tam neskôr zažila, celkom zbúralo jej idealistické predstavy. Na vlastnej koži sa presvedčila, aký nebezpečný a falošný je pôvab orientálnej spirituality, spojenej s vierou v karmu, dharmu a reinkarnáciu.

Po príchode do Indie pracovala v zdravotnom stredisku, ktoré patrilo ku katolíckej misijnej stanici. Nadviazala vzťahy s miestnymi obyvateľmi, naučila sa ich reč a vynikajúco vnikla do ich mentality, zvykov a viery. Žila v oblasti, ktorej obyvatelia žijú hinduizmus, do ktorého neprenikli európske vplyvy. Sestra Michaela spomína: „Krátko nato, ako som začala pracovať v zdravotnom stredisku, ma prekvapili obete, aké hinduizmus káže prinášať... Do strediska priniesli dieťa, ktoré stratilo zrak. Z očí mu vytekal hnis. Vravia mi: ,Zachráň ho!‘ a ja sa pýtam: ,Čo sa stalo?‘ Dozvedela som sa, že v chráme sa konal obrad, ktorým sa mal rod, z ktorého chlapec pochádzal, pripraviť na plnenie dharmy. Chlapca museli zmrzačiť, pretože dharmou jeho rodiny bolo žobranie, a tak ho oslepili, aby mohol úspešne žobrať... Z rovnakého dôvodu niektorým odtínajú ruky až po lakte, vylupujú im oči alebo lámu chrbticu, aby vznikla hrozná karikatúra ľudskej bytosti“ (W drodze, 1/98, s. 34).

Jedného dňa prišiel k sestre Michaele vyhladovaný chlapec, ktorý dva týždne nedostal plácu, ktorá mu spravodlivo patrila. Keď sa sestra vybrala spolu s chlapcom za jeho zamestnávateľom vyžiadať spravodlivú mzdu, dostala od zamestnávateľa zdvorilú odpoveď, že indická ústava síce prikazuje vyplácať mzdu za prácu, ale je to iba ľudský zákon, ktorý on nemieni dodržiavať. Za záväzný považuje iba zákon karmy, ktorý tvrdí, že všetko, čo sa s človekom deje, má príčinu v jeho predchádzajúcom živote – v jeho predošlom vtelení. Takže chlapec sa nemá domáhať svojej mzdy, ale má sa snažiť čo najlepšie vykonávať svoje povinnosti, aby sa v ďalšom prevtelení narodil do vyššej spoločenskej vrstvy. Zamestnávateľ dokonca tvrdil, že aj keby chlapec zomrel od hladu, nič by sa nestalo, pretože v konečnom dôsledku by mu to umožnilo narodiť sa do vyššej kasty... Takto pomocou náboženského zákona karmy a reinkarnácie vysvetlil svoje bezohľadné vykorisťovanie (porov. List, 11/96). Teória reinkarnácie zbavuje človeka vedomia hriechu a robí ho neschopným rozlíšiť dobro od zla.

Po piatich rokoch pobytu v Indii začala sestra Michaela študovať sociológiu náboženstva na dharwarskej Karnatak University. Dokonale sa tam oboznámila s hinduizmom a s védskou tradíciou, ktorá až do obdobia reformy praktikovala: upaľovanie vdov spolu s telesnými pozostatkami ich manželov; chrámovú prostitúciu, na ktorú rodičia celoživotne predurčili svoje malé dcérky; prinášanie ľudských obetí bôžikom; zákon nadčloveka, vďaka ktorému bol panovník považovaný za boha; kastové rozdelenie spoločnosti, v ktorom vládne neľútostná diskriminácia ľudí z najnižších kást; nerovnoprávne postavenie žien voči mužom.

V indických posvätných knihách, tzv. Védach, sú spísané náboženské názory podporujúce vieru v reinkarnáciu. Podľa tohto presvedčenia Boh nie je osoba, ale neosobná energia, ktorú si treba uctievať v planétach, prírodných silách, zvieratách a v ľuďoch, ktorí majú mimoriadne vlastnosti a schopnosti. Rovnaká božská energia je prítomná v každom živom organizme, a preto neexistuje zásadný rozdiel medzi človekom a zvieraťom. Zvieracia duša bude mať v budúcom vtelení ľudskú podobu. Jednotlivé etapy očisťovania duše môžu vyzerať napríklad takto: žaba, pes, mačka, prasa, tzv. nedotknuteľný (človek z najnižšej kasty). Zabíjanie ľudí a zabíjanie zvierat má rovnakú morálnu hodnotu. Cieľom ľudského života, ako aj života zvierat, je vyslobodiť sa z hmoty a zlúčiť sa s neosobným bohom.

Viera v reinkarnáciu popiera ľudskú zodpovednosť a slobodnú vôľu. V hinduistickej spiritualite neexistujú prikázania. Jedinou formou konania je zákon silnejšieho, prirodzený výber, boj o prežitie a zákon karmy, čiže akýsi „dlh“ dobrých alebo zlých skutkov, ktorý si konkrétna duša nazhromaždila vo svojom predchádzajúcom aj aktuálnom živote. Ak je karma dobrá, v budúcom živote sa duša prevtelí do vyššej kasty, ale ak je karma zlá, prevtelí sa do nižšej kasty. Podľa tejto viery je príčinou utrpenie zlá karma, a preto nemá zmysel pomáhať trpiacemu človeku, ktorý si utrpením musí zaslúžiť v budúcnosti lepšiu karmu. Toto je príčinou opovrhovania trpiacimi a tými, čo ťažko pracujú. Zákon karmy všetko relativizuje, takže niet priestoru pre súcit, zľutovanie ani milosrdenstvo. Napríklad znásilnenie ženy sa ospravedlňuje jej zlou karmou. Podľa zákona karmy a reinkarnácie nemožno potrestať ani vraždu, pretože zavraždený si buď nevedome vraždu prial, alebo sa takto zvíťazilo nad jeho zlou karmou. Takže podľa viery v reinkarnáciu je „zbytočné pomáhať chudobným a trpiacim, pretože ako ľudia a ako národy si musia odpracovať svoju zlú karmu a takto dosiahnuť svätosť...“ (Steffon, J. J.: Satanizm jako ucieczka w absurd. Krakov, WAM 1993, s. 85.).

Podľa teórie reinkarnácie sa človek musí spasiť sám, svojím vlastným úsilím, prostredníctvom cvičenia rôznych foriem jogy, meditácie a pomocou následných prevtelení. Taká spiritualita vedie k totálnemu egocentrizmu a k úplnej ľahostajnosti voči potrebám iných ľudí. Čnosť dobroprajnosti (maitri) spočíva v ľahostajnosti a súcit (karuna) v neexistujúcom citovom zaangažovaní sa do potrieb druhého človeka. Je to morálka, ktorej cieľom je dosiahnuť akýsi blažený stav a dokonalú ľahostajnosť vo vzťahu k všetkému, čo existuje mimo mňa samého. Práve vďaka viere v reinkarnáciu sú aj v dnešnej Indii častými obeťami násilia a nespravodlivosti spojenej s náboženským kultom starí ľudia, ženy a deti. Chudobní zažívajú vykorisťovania a ponižovanie, pretože svoju chudobu si vraj zapríčinili svojimi vinami, ktoré spáchali v predchádzajúcich životoch. Brutálne obetovanie detí, skryté vraždy, klamstvá, krádeže, sakrálna prostitúcia a homosexuálne hriechy sa páchajú v mene zákonov obsiahnutých v hinduistických „posvätných“ knihách. Podľa týchto zákonov dostáva duša také telo, aké si zaslúžila; každé utrpenie je spravodlivé, a preto nemá vzbudzovať súcit ani pobádať ku skutkom milosrdenstva. Nesmieme zabúdať, že myšlienky milosrdenstva, bratstva a sociálnej spravodlivosti, ktoré môžeme nájsť v indickom nábožensko-filozofickom myslení, nepochádzajú z pôvodného hinduizmu, ale z judaizmu a z kresťanstva. Jedine v evanjeliu nájdeme motív k opravdivému súcitu, skutkom milosrdenstva a k láske k blížnym. Štúdium východných náboženstiev sestre Michaele umožnilo pochopiť, že viera v reinkarnáciu a kastový systém vymysleli ľudia z najvyšších vrstiev, aby ľudí z nižších vrstiev udržali v slepej poslušnosti a v poddanstve.

Do dnešného dňa existujú v Indii tzv. šudrovia, členovia najnižšej vrstvy, ktorí sú určení na najťažšie práce, ktoré musia vykonávať pod dozorom ľudí z vyšších kást, pričom títo sa nesmú šudrov ani len dotknúť. Tých, čo tieto zákony porušia, trestajú bitkou alebo trestom smrti. Je to čistý rasizmus. Brahmanský zákon „nadčloveka“ pobáda k rôznym formám bezprávia, dokonca k skrytému zabíjaniu nepohodlných ľudí. Nezabúdajme, že hitlerovská rasistická ideológia má svoje korene vo východnej spiritualite a vo viere v reinkarnáciu a kastový systém. Poprední hitlerovskí ideológovia verili v reinkarnáciu, vyznávali rasistickú gnózu a boli skutočnými okultistickými mágmi, členmi starogermánskeho slobodomurárskeho združenia Thule. Medzi jeho členov patrili všetci vodcovia nacistického režimu: Hitler, Hess, Himmler, Rosenberg, Frank, Borman (porov. Zwoliński, A.: Tajemne moce. Krakov, Biblioteczka KSM (14) 1994, s. 46 – 50).

Hinduistická praktika chrámovej prostitúcie vychvaľuje erotizmus vo všetkých formách, vrátane všetkých úchyliek. Ja-jurveda a kult démonov sú inšpiráciou pre satanistov a okultistov. Toto je skutočný pôvod orientálnej spirituality...

Sestra Michaela spomína: „Raz priniesli do zdravotného strediska malé dieťa nakazené pohlavnou chorobou. Neskôr sa zistilo, že pri tom istom kontakte sa nakazili ešte ďalší ľudia. Svätá kniha Kamasutry – samozrejme, že v indickom vydaní, pretože v poľskom vydaní vynechali niektoré úryvky, ktoré by mohli európskych čitateľov odradiť – prikazuje, aby sa nakazený človek najskôr obmyl rôznymi ,svätými vodami‘, medzi ktoré patrí napríklad kravský moč a voda z rieky Gangy atď. Ak to nepomôže, má sa očistiť prostredníctvom ,ženskej formy, ktorá ešte nebola poškvrnená menštruáciou‘, čiže pohlavným stykom s dieťaťom... Nás poburuje sexuálne zneužívanie detí, ale v Indii je to zakomponované do Véd a do kultu Višnu. My protestujeme proti prípadom podobných úchyliek, pričom Védy to dovoľujú – samozrejme, že ľuďom z najvyšších kást“ (W drodze 1/98, s. 35). A. L. Balhsam píše, že „v sexuálnych obradoch tantrického budhizmu padajú všetky druhy tabu. Dovolené je dokonca aj krvismilstvo, pretože to, čo bolo hriechom pre človeka ponoreného do nevedomosti, sa stáva čnosťou pre duchovne pokročilého. Počas tantrických sabatov sa pije alkohol, je mäso, zabíjajú sa zvieratá, ba niekedy aj ľudia – dovolené sú všetky priestupky, aké si len možno predstaviť“ (Balhsam, A. L.: India. Varšava 1964, s. 350). Východná spiritualita, ktorá sa v súčasnosti propaguje v Európe, je tzv. europeizovaný neohinduizmus, ktorý voľnomyšlienkári vypracovali v 20. storočí a do ktorého zakomponovali prvky kresťanskej kultúry. Preto sa v ňom zamlčujú rôzne poverčivé názory, ktoré by Európanov pohoršili svojou nemorálnosťou. Idealizovanie východnej spirituality vedie k tomu, že veľa mladých ľudí podlieha falošnému pôvabu tejto mentality, nekriticky prijíma informácie o Východe a slepo napodobňuje tamojšie praktiky. Pritom si však neuvedomujú, že v posvätných hinduistických knihách sa píše, že boh Krišna využíva svoju božskú slobodu na páchanie vrážd, krádeží, zvádzanie dievčat a cudzích manželiek a na organizovanie nemravných hier. Vo všetkých spisoch venovaných Krišnovi sa nenájde ani jediná žena, ktorá by dokázala odolať jeho zvádzaniu, a preto Krišnu nazývajú Všemocný zvodca. Podľa hinduistickej viery je Krišna stelesnením vitálnej moci boha Višnu, pretože mal 16 000 žien a 180 000 synov. A hoci všetky jeho ženy žili v osobitných palácoch, Krišna bol s každou z nich súčasne. V Indii si do dnešného dňa uctievajú Krišnu ako vládcu sexu a plodnosti (zvaný Radžagopalausami) praktizovaním chrámovej prostitúcie.

V Európe sa nehovorí o skutočnom význame Krišnu. Zato sa odporúča dlhé hodiny opakovať jeho meno, čo vraj vedie k dosiahnutiu čistoty duše. Takto zákerne sa do kresťanského prostredia uvádza diabolské „Krišnovo poznanie“. Žiaľ, nie-ktorí mladí ľudia si vo svojej nevedomosti a naivite neuvedomujú, že opakovaním mantry (opakovaným recitovaním Krišnovho mena) uctievajú bôžika nemravnosti, smilstva a vrcholného egoizmu. Sestra Michaela podčiarkuje, že „všetky organizácie, sekty a protikatolícke hnutia pod rúškom pekných hesiel o bratstve, ekumenizme a o medzináboženskom dialógu a pod. pobádajú ľudí k tomu, aby čerpali z kultúry Východu, ktorá je vraj cestou k duchovnému rozvoju. Samozrejme, že popritom prispôsobujú východné názory a prax mentalite poslucháčov. Pri každej príležitosti vychvaľujú východné vyznania a súčasne kritizujú nedostatky a nedokonalosť Cirkvi. Už sa udomácnilo čudné presvedčenie, že východná mystika je hlbšia než naša a že tamtí ľudia sú lepší než katolíci a pod.“ (Pawlik Zofia: Normy moralne a wolność sumienia i wyznania. Lublin 1997, s. 5 – 6). Je veľmi smutné, že sa šíria tieto mylné názory, zvlášť ak vieme o veľkom počte ľudí, ktorí sa stali obeťami východnej spirituality ničiacej ľudskú osobnosť. Nesmieme zabúdať, že súčasná indická ústava vyrástla z kresťanských zásad, a nie z hinduizmu. Takisto aj Mahatma Gándhí spoznal Kristovo učenie počas svojho štúdia v Anglicku, a hoci sa nestal kresťanom, žil v duchu kresťanstva a uskutočňoval ho vo svojom živote. Nakoniec ho zastrelil brahman (člen jeho vlastnej kasty) za to, že porušoval hinduistickú tradíciu a neuznával kastový systém ani reinkarnáciu.

Z tohto veľmi stručného výkladu o spiritualite reinkarnácie a jej východiskách vyplýva, že táto teória je veľmi inteligentnou diabolskou pascou. Pre katolíka je viera v reinkarnáciu odpadom od Krista, pretože podľa Biblie je život každého človeka na zemi neopakovateľný. Ľudia zomierajú iba raz: „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Hebr 9, 27). Po smrti človek nemá možnosť vrátiť sa do pozemského života: „Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho)“ (Sir 38, 21a). Vo chvíli smrti dochádza k oddeleniu duše od tela a rozhoduje sa o definitívnom osude človeka: o jeho spáse alebo večnom zatratení. Telá mŕtvych raz vstanú z mŕtvych, ale to sa stane až na konci sveta pri druhom Kristovom príchode, čiže v deň parúzie. Túto pravdu nám zjavil Ježiš Kristus skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie.

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86