„Kultúra života“ a „kultúra smrti“

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr

„Stojíme tvárou v tvár nadľudskému, dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi ,kultúrou smrti‘ a ,kultúrou života‘,“ povedal Ján Pavol II. v Evangelium vitae (28).

Snahu vnútiť všetkým ľuďom deviačné správanie a postoje, ktoré odporujú prirodzenému zákonu, ktorý Boh ustanovil a vpísal do ľudskej prirodzenosti, nie je možné racionálne zdôvodniť a vysvetliť.

Kultúra smrti

Pre ideológov „kultúry smrti“ je rodina hlavným terčom útoku a usilujú sa ju zničiť prostredníctvom rodovej ideológie. Odkiaľ pochádza táto iracionálna nenávisť namierená proti rodine a kresťanskej civilizácii? Odpoveď dáva sám tvorca marxizmu a predchodca rodovej ideológie Karol Marx, ktorý napísal: „Keď zistíme, že pozemská rodina odráža tajomstvo Svätej rodiny, treba ju zničiť – teoreticky aj prakticky“ (Marx, K.: Theses on Feuerbach (1845) [v:] Marx-Engels-Gesamtausgabe, diel III., s. 6; podľa: Nykiel, M.: Pułapka gender (Pasca rodovej ideológie), s. 56). Nenávisť voči Bohu viedla k nenávisti voči rodine. Nenávisť voči rodine je zas ovocím zavrhnutia kresťanských hodnôt a nenávisti voči Kristovi a jeho Cirkvi. Podľa Marxa a Engelsa sa ženy musia vymaniť spod otroctva monogamie, sexuálne sa oslobodiť a stať sa spoločným sexuálnym majetkom. Bude to možné iba vtedy, ak sa podarí zničiť kresťanský hodnotový systém a Katolícku cirkev, čo sa dá najrýchlejšie dosiahnuť práve propagovaním sexuálnej neviazanosti. Preto marxistickí ateisti zaútočili na tradičný model rodiny a na kresťanskú výchovu detí a mládeže. Do škôl zavádzali rovnakú sexuálnu výchovu a výchovný program, aký dnes navrhujú rodoví ideológovia.

Poprední marxistickí ideológovia boli a sú presvedčení, že kresťanské hodnoty možno zničiť prostredníctvom kultúry, a preto treba, aby ateistická ideológia prenikla do všetkých oblastí života. Najdôležitejšou zbraňou v boji proti kresťanstvu majú byť teda tvorcovia kultúry, školy, univerzity, rôzne spoločenské organizácie a médiá.

Wilhelm Reich (1897 – 1957), asistent Sigmunda Freuda a hlavný inšpirátor sexuálnej revolúcie v roku 1968, tvrdil, že treba zrušiť všetky obmedzenia v sexuálnej oblasti: deti treba podrobiť všeobecnej sexualizácii a z vedomia všetkých ľudí treba odstrániť presvedčenie, že človek bol stvorený na „Boží obraz a podobu“. Napísal: „Spolu s uvoľnením kŕča v genitáliách má zmiznúť aj idea Boha“ (Reich, W.: Psichologia di massa del fascismo. Milano 1974, s. 139). Navrhol „náboženstvo orgazmu“ a „sexuálnu mystiku“. „Láska vo vnútornostiach a slasť stravujúcich rozkoší – to je pravý boh“ (Reich, W.: L’assassino di Cristo. Feltrinelli, Milano 1972, s. 229; podľa: Nykiel, M.: Pułapka gender, s. 66). Človek, ktorého zbavíme nesmrteľnej duše, klesne na úroveň rozumného živočícha, ktorý vo chvíli smrti končí svoju existenciu. Toto sú hlavné východiská a ciele morálnej revolúcie, ktorú iniciovali rodoví ideológovia – tvorcovia a propagátori „kultúry smrti“. Katolícka cirkev je pre nich hlavnou prekážkou, a preto ju nenávidia a prenasledujú.

Kultúra života a lásky

Boh nám zjavil nesmierne radostnú pravdu o človeku – človek bol stvorený na Boží obraz a podobu a je povolaný k tomu, aby sa stal „podobným obrazu jeho Syna“ (Rim 8, 29). Keď Stvoriteľ povolal človeka k bytiu, dal mu niečo zo seba samého a obdaril ho rozumom, slobodnou vôľou a schopnosťou odlišovať dobro a zlo, vďaka čomu môže poznať pravdu, byť slobodný a naučiť sa milovať Boha a blížneho. Každý človek má nesmrteľnú dušu, a preto „sa v ňom skvie jas skutočnosti samého Boha“ (Ján Pavol II.: EV 34). Život, ktorý Boh dáva človeku, presahuje hranice času: „Nesmrteľným stvoril Boh človeka, urobil ho ako obraz svojej vlastnej prirodzenosti“ (Múd 2, 23). A po hriechu, ktorého sa človek dopustil, sa Božia láska posúva ešte ďalej. Boží Syn sa pre našu spásu stal skutočným človekom, spája sa s každým z nás a berie na seba všetky naše hriechy a utrpenie. Svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním definitívne zvíťazil nad hriechom, diablom a smrťou. Každému chce dať účasť na svojom víťazstve, oslobodiť ho z otroctva hriechu a naučiť ho milovať tak, ako miluje on sám. Povolanie k láske je teda najdôležitejšou úlohou každého človeka. Najčastejšie sa uskutočňuje v manželstve, ale takisto aj v panenstve.

„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo“ (Gn 2, 24). Sexuálny styk v manželstve je niečo viac než len spojenie tiel – je to fyzické a zároveň duchovné zjednotenie dvoch komplementárnych osôb. Takto sa prejavuje bohatstvo ľudskej osoby, ktoré stvoril Boh. Pohlavné orgány muža a ženy sú telesným znamením ich duchovnej komplementárnosti. Manželstvo má byť podľa Božieho plánu výnimočným priateľstvom, ktoré v sebe spája ľudské s božským. „Tým vysoko prevyšuje čisto erotickú náklonnosť, ktorá, egoisticky udržovaná, sa rýchlo a poľutovaniahodným spôsobom rozplýva. Manželská láska sa osobitne prejavuje a uplatňuje vlastným manželským úkonom. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú, sú čestné a dôstojné, a ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom a vďačne obohacujú“ (Gaudium et spes 49). Manželia sa navzájom obdarúvajú láskou, ktorou ich miluje Kristus, ktorý je prítomný vo sviatosti manželstva. Erotická skúsenosť jedine sprevádza najdôležitejšiu duchovnú skúsenosť manželov, ktorou je ich zjednotenie sa v Kristovej láske. Zmyslové zážitky nie sú najdôležitejšie a nemajú byť hlavným cieľom sexuálneho spolužitia. Najdôležitejšia je láska – čiže úplné a nezištné darovanie seba samého manželskému partnerovi v Ježišovi Kristovi. Právo na sexuálne spolužitie dáva len Ježiš Kristus vo sviatosti manželstva. Preto predmanželské a mimomanželské spolužitie patria medzi ťažké hriechy. Všetko, čo smeruje k dosiahnutiu sexuálnych zážitkov mimo manželstva, je smrteľný hriech, ktorý zabíja lásku, prehlbuje egoizmus a vrhá človeka do otroctva zlých síl.

Nik iný ako satan a jeho spolupracovníci, ktorí sa v dnešnej dobe volajú rodoví ideológovia, ponúkajú „náboženstvo orgazmu“ a „sexuálnu mystiku“. Takto chcú z človeka urobiť totálne egoistickú bytosť a zviera závislé na sexuálnych zážitkoch.

Hnutie čistých sŕdc

Ježiš chce v každom z nás formovať čisté srdce, pretože iba tak budeme schopní milovať. Schopnosť ovládať seba samých, svoje emócie, zmyslovú a sexuálnu sféru získame prostredníctvom každodennej namáhavej spolupráce s Kristom pri vlastnej sebavýchove. Ježiš Kristus hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5), a preto ťa pozýva, aby si sa mu celkom odovzdal, aby ťa mohol uzdraviť, oslobodiť od hriechu a urobiť ťa schopným milovať. Najdôležitejšia úloha tvojho života je dozrievať v láske, a teda ísť priamou cestou do neba. Preto ťa Ježiš pozýva do spoločenstva Hnutia čistých sŕdc. Kto sa môže byť členom? Každý, kto chce dať svoje srdce Ježišovi, aby ho uzdravil, oslobodil z egoizmu a hriechu a naplnil darom čistej lásky. Čo treba urobiť? Mať úprimnú ochotu zachovávať záväzky obsiahnuté v Modlitbe zasvätenia HČS.

Kedy a ako môžeš vstúpiť do Hnutia čistých sŕdc? Kedykoľvek! Najskôr sa vyspovedaj zo svojich hriechov a keď prijmeš Ježiša v Eucharistii, úplne sa mu odovzdaj slovami Modlitby zasvätenia HČS (na predošlej strane).

Informuj nás o svojom vstupe do HČS, aby sme ťa mohli zapísať do Knihy čistých sŕdc a poslať ti osobitné požehnanie. Nezabudni sa každý deň pomodliť Modlitbu zasvätenia a čítaj Milujte sa!, ktoré je formačným časopisom členov HČS na celom svete (vydávame ho už v 21 jazykových verziách). Pomocou tohto časopisu môžeš evanjelizovať aj svoje okolie a na jeho stránkach sa môžeš o svoju skúsenosť viery podeliť s inými. V redakcii sa za vás každý deň modlíme ruženec a korunku Božieho milosrdenstva.

Nech vás žehná Pán pri vašom každodennom úsilí spojenom s dozrievaním v láske.

Modlitba zasvätenia Hnutia čistých sŕdc

Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma miluješ bezhraničnou láskou, ktorá chráni pred zlom, dvíha z najväčších pádov a uzdravuje najbolestnejšie zranenia. Odovzdávam ti svoju pamäť, rozum a vôľu, dušu a telo s jeho sexualitou. Sľubujem, že sa budem zdržiavať sexuálneho života až do uzavretia sviatostného manželstva. Rozhodujem sa nečítať, nekupovať a nepozerať pornografické časopisy, programy a filmy. (Dievčatá môžu dodať: ,Rozhodujem sa slušne sa obliekať a neprovokovať v iných žiadostivé myšlienky a túžby.‘) Sľubujem, že sa budem s tebou každý deň stretávať pri modlitbe, čítaní Svätého písma, v častom prijímaní Eucharistie a poklone Najsvätejšej sviatosti. Rozhodujem sa pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia, nepoddávať sa znechuteniu a bez otáľania vstať z každého hriechu.

Pane Ježišu, uč ma systematicky pracovať na sebe, daj mi schopnosť ovládať svoje sexuálne vzruchy a emócie. Prosím ťa, aby som mal(a) odvahu každý deň kráčať proti prúdu, aby som nikdy nebral(a) drogy a vyhýbal(a) sa akejkoľvek závislosti, predovšetkým alkoholu a cigaretám. Uč ma žiť tak, aby v mojom živote najdôležitejšia bola láska.

Panna Mária, moja Matka, veď ma po cestách viery až k samotnému žriedlu lásky – k Ježišovi. Podľa príkladu svätého Jána Pavla II. sa ti úplne zasväcujem: ,Totus tuus, Mária!‘ Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu odovzdávam seba, všetko, čím som, každý môj krok, každú chvíľu môjho života. Blahoslavená Karolína, vypros mi dar čistého srdca.

Amen.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86