Druhá šanca?

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr s redakčným spoločen

V Talmude sa píše, že keď sa manželia rozvedú, na oltár jeruzalemského chrámu padajú slzy. Ale nielen Boh plače kvôli rozbitým rodinám. Výskumy dokazujú, že rozvod vždy zanecháva hlbokú a trvalú traumu v psychike manželov a zvlášť negatívne ovplyvňuje život ich detí...

Boh nezakazuje rozvody preto, lebo nám chce komplikovať život. Boh pre muža a ženu naplánoval šťastie v manželskej jednote, a rozvod je roztrhnutím tejto jednoty, je rozpoltením „jedného tela“, ktoré manželia tvoria. Preto sa nečudujme, že rany po takomto roztrhnutí bolia celý život. Dve Američanky, Judith S. Wallersteinová a Sandra Blakesleová, zamerali svoj rozsiahly výskum na ľudí po rozvode a na ich deti. Chceli zistiť, ako si títo ľudia usporiadali život a ako využili druhú šancu, a preto sa zamerali na tých, ktorí sa rozviedli pred desiatimi rokmi. Očakávali, že čas ich rany zahojil a že žijú nový život s novými problémami a radosťami. Zistili však, že realita vôbec nie je taká optimistická. Psychické zranenia boli natoľko hlboké, že mnohí z tých ľudí sa na výskume odmietli zúčastniť a nevyplnili dotazník. Vzhľadom na to zvýšili výskumníčky časovú lehotu, aká uplynula od rozvodu. Zamerali sa na ľudí, ktorí sa rozviedli pred 25 rokmi. A čo zistili? Ich kniha Druga szansa (Druhá šanca, Kielce 2006) sa začína výpoveďou 31-ročného muža, ktorý mal 6 rokov, keď sa jeho rodičia rozviedli: „Keby som o tom začal rozmýšľať, rozmýšľal by som o tom stále. Nedokázal by som myslieť na nič iné, a preto na to radšej nemyslím vôbec“ (s. 9).

Wallersteinová a Blakesleeová tvrdia: „Ešte v osemdesiatych rokoch 20. storočia sme žili v pohodlnej ilúzii, že rozvod je iba prechodná kríza, že deti sa vždy prispôsobia a že po roku, nanajvýš po dvoch sa všetci členovia rozvedenej rodiny upokoja a život pôjde ďalej. Mysleli sme si, že rozvod je iba istá zmena, takže matka, otec a deti sa iste z krízy pozbierajú a začnú nový, lepší život. Verili sme, že dospelí už nezopakujú svoje predchádzajúce chyby a že aj deti sa budú mať lepšie, keď aspoň jeden z ich rodičov bude šťastnejší. Náš výskum však toto optimistické presvedčenie vyvrátil. Ženy, muži a deti, s ktorými sme sa rozprávali, stále hlboko prežívajú rozvod, dokonca aj v prípade, že od neho uplynulo už desať alebo pätnásť rokov... Naše najsmutnejšie zistenia sa však týkali detí. Napriek tomu, že sa všemožne snažili vysporiadať s rozvodom svojich rodičov, všetky si zachovali živú spomienku na tieto udalosti. Deti, ktoré sme zúčastnili na výskume, nikdy nezabudli na deň, keď jeden z rodičov opustil dom, a stále si pamätali pocit konca sveta, ktorý ich vtedy sprevádzal.“

Autorky na základe výsledkov výskumu upozorňujú, že „iba málo dospelých dokáže predvídať, ako bude ich život vyzerať po rozvode, pretože veľmi často je ťažší a komplikovanejší, než si predstavovali... Ľudia, ktorí sa rozvádzajú, sú presvedčení, že svoje nešťastie zvládnu. Neskôr však prežívajú také pocity a stavy, ktoré nikdy predtým nemali a ktoré nedokážu pochopiť“. Mnohí toto vnútorné rozbitie nezvládajú a osud ich detí býva ešte horší. „Pre rodinu s deťmi je rozvod horší než čokoľvek iné. V istom zmysle sa mu najväčšmi podobá smrť alebo strata blízkeho človeka.“ Autorky zdôrazňujú: „Vo väčšine krízových situácií, ako sú zemetrasenie, povodeň alebo požiar, rodičia inštinktívne chránia svoje deti a snažia sa ich preniesť na bezpečné miesto. Pri rozvode sa však matky a otcovia odvracajú od svojich detí a zaoberajú sa hlavne svojimi problémami.“

Výsledky tohto výskumu vyvrátili veľa mýtov spojených s rozvodom. Rodič, ktorý sa chce rozviesť, často uvádza ako argument to, že ak bude v druhom vzťahu šťastnejší, urobí šťastnejším aj svoje dieťa z prvého manželstva. Wallersteinová rozhodne hovorí: „Žiaľ, toto tvrdenie odporuje mojej skúsenosti. Je pravdou, že nešťastný dospelý nebýva dobrým rodičom – pocit nešťastia môže oslabiť jeho starostlivosť o deti a schopnosť vnímať ich potreby. Ale to neznamená, že šťastný alebo šťastnejší dospelý bude automaticky dobrým rodičom. Táto príťažlivá teória nezodpovedá reálnemu vzťahu medzi deťmi a rodičmi.“ A ďalej ponúka čitateľovi veľmi zaujímavý postreh, že rodičia „môžu mať rôzny názor na riešenie problémov, ale vo väčšine prípadov obaja uznávajú, že problém existuje. Deti môžu byť šťastné aj vtedy, ak manželstvo neprináša šťastie jednému alebo dokonca obom rodičom.“ Keby sa rodičia väčšmi zaujímali o šťastie svojich detí než o svoje vlastné, určite by našli riešenie svojich problémov. A pri riešení svojich manželských problémov by našli aj to šťastie, po ktorom tak veľmi túžia. Šťastie totiž spočíva v tom, že žijeme v súlade s vlastnou prirodzenosťou a s Bohom, ktorým nám túto prirodzenosť dal. Ak teda Boh spojil muža a ženu nerozlučným manželským putom, všetky mimomanželské zväzky môžu prinášať iba chvíľkovú radosť a prechodné šťastie. V skutočnosti však vedú k večnej smrti. Ježiš sa o tom vyjadruje veľmi jednoducho a jasne: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží“ (Mk 10, 11 – 12). V Evanjeliu svätého Lukáša tieto slová znejú ešte radikálnejšie: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží“ (16, 18). „Každý“ znamená skutočne každý bez výnimky.

Cudzoložstvo je smrteľný hriech, a preto nám nemôže priniesť opravdivé šťastie. Povedal to aj kráľ Šalamún v Knihe prísloví: „Cudzinkine pery sú medom... Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie“ (5, 3 – 5).

Nedá sa ukryť, že Boh má pravdu, keď nás varuje pred cudzoložstvom a rozvodom. Výskumníčky Wallersteinová a Blakesleeová, ktoré nie sú katolíčky, na základe záverov svojho výskumu tvrdia: „Deti strácajú niečo základné pre svoj správny rozvoj. Strácajú štruktúru rodiny, ktorá je ako lešenie, po ktorom vystupujú na jednotlivé vývojové etapy, od detského veku až po dospelosť.“ Akosi sa žiada zacitovať známy výrok Jacka Pulikowského: „Najlepšie, čo otec môže dať svojim deťom, je doživotná, verná a čistá láska k ich matke.“ Wallersteinová na základe dlhoročného výskumu hovorí to isté, len inými slovami: „Rozvod je najhoršia krivda, akú môžete spôsobiť svojmu dieťaťu.“

Rodičia sa však rozvádzajú bez toho, aby brali ohľad na deti. Autorky knihy Druhá šanca zhodne podčiarkujú: „Deti, ktorých rodičia sa rozviedli, sprevádza v každom veku silný pocit odmietnutia... Deti sa na rodičov hnevajú preto, že porušili nepísané zákony otcovstva a materstva, podľa ktorých by sa rodičia mali pre svoje deti obetovať, a nie očakávať to od nich... Hnev súčasne sprevádza aj pocit bezmocnosti. Deti cítia, že ich rodičia nepočúvajú, že túto udalosť, ktorá tak hlboko poznačí ich život, nemôžu nijako ovplyvniť.“

Keby rodičia vážne mysleli na dobro detí, snažili by sa za každú cenu vyhnúť rozvodu. „Deti majú po rozvode často veľmi silný, dojemný pocit, že rozpad ich rodiny nie je definitívny, že ešte sa dá všetko napraviť,“ uvádzajú autorky knihy. „Možno, že to, čo deťom najviac pomáha udržať si nádej na to, že ich rodičia sa raz zmieria, je ich veľmi silná potreba myslieť na matku a na otca ako na nerozlučiteľný pár, ktorý si prejavuje vzájomnú nehu... Deti nepovažujú rozvod za druhú šancu. Cítia, že navždy strácajú svoje detstvo. Rozvod je cena, ktorú musia zaplatiť ony.“

Deti prosebne kričia na rodičov: „Buďte jedno!“ Ježiš hovorí: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ A Boh skrze ústa prorok Malachiáša vyhlasuje: „Lebo ja nenávidím rozvod, vraví Jahve, Boh Izraela“ (Mal 2, 16 – preklad Jeruzalemskej Biblie). Svätý Pavol píše jednoznačné slová: „Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža – a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku“ (1 Kor 7, 10 – 11). Čo viac ešte potrebujeme počuť alebo vidieť, aby sme sa skutočne presvedčili, že rozvod nie je riešením?

Mirosław Rucki

 

Aj v prípade najťažšej manželskej krízy sme povinní zachovať vernosť a snažiť sa odpustiť. Ak chceme plniť Božiu vôľu a zachovávať Božie prikázania, Boh nám pri každom rozhodnutí pomôže silou plynúcou zo sviatosti manželstva. Hnutie verných sŕdc je pre manželov, ktorí žijú vo sviatostnom manželstve a chceli by svoj ťažký vzťah odovzdať Ježišovi, aby ich posilnil svojou milosťou plynúcou zo sviatostí, ktorá im pomôže zachovať manželskú čistotu, vernosť a žiť v posväcujúcej milosti.

Záväzky člena HVS sú:
• žiť v posväcujúcej milosti a rozvíjať osobný vzťah s Ježišom,
• často prijímať Eucharistiu a pravidelne čítať Sväté písmo,
• každý deň sa modliť za seba, svojich blízkych a za ostatných členov HVS.

Podmienky vstupu do HVS sú jednoduché. Oveľa náročnejšie je vytrvať vo svojom rozhodnutí a vo vernosti manželskej zmluve. Ak chceš vstúpiť do HVS, pristúp najskôr k sviatosti zmierenia, prijmi Eucharistiu, celým srdcom sa odovzdaj Ježišovi a nahlas mu vyznaj svoju vernosť slovami Modlitby zasvätenia HVS

Pane Ježišu, odovzdávam ti naše manželstvo. Ďakujem ti za to, že si nás spojil, že sme pre seba navzájom darom a že si nás zjednotil nerozlučným putom sviatostného manželstva. V tejto chvíli však naše manželstvo potrebuje uzdravenie.

Pane, odovzdávam ti svoju pamäť, rozum, dušu, telo a všetko utrpenie, aké mi spôsobil manželkin (manželov) odchod. Daj mi silu, aby som vo svojej ťažkej situácii bol(a) verný (verná) manželskej prísahe, a daj mi milosť, aby som dokázal(a) odpustiť svojej manželke (svojmu manželovi) všetko, čím mi ublížil(a). Pomôž mi, aby som nestrácal(a) nádej na zmierenie (v prípade separácie alebo rozvodu). Očisti moje myšlienky, aby som vytrval(a) vo vernosti a v láske. Nech mi v tom pomáha častá modlitba – ruženec a korunka Božieho milosrdenstva, účasť na svätej omši a časté prijímanie Eucharistie a nech vo sviatosti zmierenia bez otáľania vyznám každý ťažký pád. Nech ma posilňuje tvoja prítomnosť vo sviatosti nášho manželstva.

Pane Ježišu, buď jediným Pánom môjho života. Nauč ma ovládať moje sexuálne vzruchy a emócie, aby moja láska k manželke (manželovi) bola do smrti pevná a verná tak ako v deň sobáša. Očisti moju lásku z egoizmu, aby som dokázal(a) odpúšťať, aby som neprechovával(a) v sebe pocit krivdy a hnevu a dokázal(a) sa modliť za svoju manželku (svojho manžela). Nechcem nikdy kupovať, čítať ani pozerať časopisy, filmy a programy s pornografickým obsahom, aby som si uchránil(a) čistotu srdca. Pane, prosím ťa, pomôž mi, aby som sa vyhýbal( a) všetkému, čo strháva k závislosti, zotročuje a pohoršuje. Prosím ťa, nauč ma milovať moju manželku (môjho manžela) láskou, ktorá pochádza od teba. Ježišu Kriste, daj nám obom čisté srdce podľa svojho Srdca.

Panna Mária, Matka moja, veď ma po ceste viery k jedinému prameňu našej manželskej lásky – k Ježišovi, aby som mu vždy veril(a) a dôveroval(a). Spolu so svätým Jánom Pavlom II. sa ti chcem úplne zasvätiť: „Totus tuus, Mária!“ Do tvojho Nepoškvrneného Srdca vkladám všetko, čím som, každý svoj krok a každú chvíľu svojho života. Blahoslavený Ján Pavol II., vypros mi dar čistého a verného srdca.

Amen!

Neosvojte si všeobecne rozšírenú rozvodovú mentalitu a nebojte sa postaviť sa proti demoralizácii, rozpadu rodín a proti ubližovaniu deťom. Pozývame vás do HVS a aj vy povzbuďte iných, aby vytrvali vo vernosti aj napriek rozvodu. Záväzky HVS vám pomôžu vytrvať vo vernosti. Informujte nás o svojom vstupe do HVS, aby sme vás mohli zapísať do Knihy HVS a poslať vám osobitné požehnanie. Každý deň sa budeme za vás modliť.

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86