Cesta k slobode

autor: svedectvo

Dôvera vo vlastné sily je začiatkom pýchy, ktorá pôsobí ako prudký jed zlého ducha

Chcem vydať svedectvo o svojom boji o čisté srdce. Mal som životné obdobie, keď som nemal problém s pornografiou a s masturbáciou: Boh ma vtedy – aj napriek pokušeniam a napriek tomu, že som pocítil dôsledky týchto hriechov – prevádzal víťazne cez všetky búrky.

Všetko sa začalo na duchovných cvičeniach HČS, kde som si posilnil vieru a získal cenné rady o modlitbe a tom, čo mám robiť vo chvíľach pokušení. Každý deň som sa snažil nájsť si čas na modlitbu, prácu a odpočinok. Keď som tieto rady uvádzal do praxe, cítil som sa slobodný od svojej závislosti. Angažoval som sa v miestnom spoločenstve HČS: cítil som, že mám iným prinášať životnú radosť plynúcu z čistého srdca. V tom čase sa v mojom srdci zrodila túžba zasvätiť svoj život Bohu v kňazstve. Dnes som si úplne istý, že silu plniť si svoje povinnosti a pracovať v spoločenstve aj napriek prekážkam a občasnému znechuteniu mi dala iba každodenná svätá omša, modlitba a čítanie Svätého písma. Zároveň som však cítil, že boj o moju dušu, ktorý sa mal onedlho rozpútať s plnou silou, trvá ďalej. Zlému sa nepáčilo to, čo robím, a nechcel sa ma len tak ľahko vzdať. Moja bdelosť oslabla, pretože som si bol až príliš istý, že už nikdy nepadnem do bahna svojich dávnych hriechov. Dôvera vo vlastné sily je začiatkom pýchy, ktorá pôsobí ako prudký jed zlého ducha.

Návrat do hriechu

„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ,Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým“ (Lk 11, 24 – 26).

Jedného dňa som začal pociťovať znechutenie a pochybnosti o tom, či to, čo robím, nie je prehnané a uletené. Napadlo mi, že preháňam a že by som mal byť „umiernenejší“ v náboženských praktikách. Nemal som totiž na nič čas: musel som písať diplomovku, pracovať a zároveň sa venovať aj spoločenstvu. Začal som mať obavy, že to všetko nezvládnem, a začal som s týmito myšlienkami diskutovať. Úplne som pritom zabudol, kto za tým môže byť. Nasledujúci deň som nešiel na svätú omšu a nepomodlil som sa ruženec, ako som to ráno robieval. Namiesto toho, aby som sa so svojimi ťažkosťami obrátil na Ježiša, vysvetlenie svojho zlého psychického stavu som začal hľadať v psychologických definíciách z internetu. Týral ma perfekcionizmus, ktorý diabol použil na to, aby ma odviedol od viery a celú moju pozornosť upriamil na mňa samého. Cítil som sa vyčerpaný a nemal som silu ísť ďalej. Už v ten istý deň, ani neviem kedy a ako, som znovu som sedel pred počítačom a pozeral pornografiu. Týždne zhromažďované napätie prasklo a diablov plán sa podaril. Padol som...

Napadlo mi: „Padol som. Musím hneď vstať a ísť na spoveď.“ Netušil som, že môj stav je horší než prv a že zlí duchovia sa vrátili do svojho dávneho príbytku a že ho nebudú chcieť len tak rýchlo opustiť. Boj trval celý rok. V tom období som prežil veľa pádov a spovedí, ktoré boli krátkymi prestávkami v tomto krutom boxerskom zápase. Celý dobitý som prichádzal k Ježišovi, aby mi ošetril rany, a znovu som vchádzal do ringu, kde som si meral sily so zlom. Strácal som vieru a hneval sa na Boha, že ma opustil a nechal ma samého, aby si zlo so mnou robilo, čo sa mu chce. Údery zla boli čoraz silnejšie, zúrivejšie a nenávistnejšie. Neraz mi napadlo: „Kde je teraz ten tvoj Boh? Pozri, akú odmenu si za to všetko dostal! Si opustený ako prst! Ani ďalšia spoveď ti nepomôže...“ Bolo to hrozné. Modlitba bola pre mňa čoraz náročnejšia a pády čoraz častejšie – neraz hneď po spovedi. Závislosť sa rozmáhala a dostával som sa do stavov, aké prežívajú alkoholici alebo narkomani. Po dňoch strávených pri pornografii, ktorá mi najskôr prinášala chvíľkové potešenie a útechu a neskôr hrozné zúfalstvo a bolesť, som sa vracal do reality. Mal som hrozné výčitky svedomia, depresiu a strach, že budem zatratený. Bol som na úplnom dne a čakal som už iba na smrť... Takýto život bol otroctvom a týraním. Čoraz častejšie sa mi v hlave rodili samovražedné myšlienky. V mojom zúfalstve sa mi zdalo, že som vyskúšal už všetko, aby som Bohu aj sebe „dokázal“, že sa naozaj chcem zmeniť. Chodil som na stretnutia anonymných sexholikov, kupoval som si veľa kníh, v ktorých som sa mohol dozvedieť, ako sa môžem oslobodiť z tejto pekelnej závislosti. Chodil som na sväté omše za uzdravenie a rozhodol som sa ísť aj na púť do sanktuária Panny Márie v Lešňove. Rozmýšľal som, prečo mi nič nepomáha. Urazil sa vari Boh na mňa a nechce mi pomôcť? Toto sa mi snažil nahovoriť diabol, ale našťastie sa mu nepodarilo uhasiť tlejúci plamienok nádeje, ktorý vo mne udržiaval Ježiš. Chvíľami som sa cítil lepšie a každých pár dní, ktoré som prežil v čistote, som považoval za vrcholný úspech a za chvíľu nádychu pred ďalším bojom proti silám zla. Nikdy som nepremýšľal o tom, čo môže byť príčinou a motorom mojej závislosti. V tej dobe som bol unavený z písania diplomovky, ktorú som, samozrejme, písal na počítači. Neuvedomil som si, že štúdium, počítač, pornografia a masturbácia sú mojimi bôžikmi. Príčinou mojich opakujúcich sa pádov bol stres a napätie vyvolané študijnými povinnosťami. Relax som hľadal v pornografii. Stresujúce skúškové obdobie spôsobovalo, že po dlhých mesiacoch prežitých v čistote som sa opäť vracal k závislosti. Potom som sa však spamätal a všetko sa vrátilo do normy a „nejako som žil“... Teraz som sa však trápil už celý rok, ba mal som pocit, že som posadnutý pornografiou a masturbáciou. To, čo sa udialo potom, navždy zmenilo môj život a pohľad na veci tohto sveta. Ježiš čakal na nejaký krok z mojej strany. Čakal na rozhodnutie mojej vôle, aby mohol vstúpiť do diania a vytiahnuť ma z bahna. Celý čas som chcel iba jedno, aby ma Boh uzdravil zo závislosti, ale zároveň som nechcel, aby mi čokoľvek vzal. Modlil som sa: „Buď moja, a nie tvoja vôľa, Pane.“ Boh ma chcel vyviesť z otroctva, ale cesta mala viesť cez púšť, ktorej som sa chcel za každú cenu vyhnúť a ísť skratkou.

Cesta k slobode

„Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína“ (Mk 9, 43 – 48). Po pádoch mi čoraz častejšie napadalo, že sa musím zbaviť počítača. Neraz som natrafil na úryvok z evanjelia o tom, že treba odťať to, čo je príčinou hriechu. Moje predchádzajúce pokusy zablokovať internetové stránky zlyhali: vždy som ich dokázal znovu otvoriť. Sám som nevedel, či je to moja bezradnosť a bezmocnosť, alebo „vnuknutia“ niekoho, kto nechce, aby som sa oslobodil. Štúdium bolo pre mňa najdôležitejšie, a tak sa mi zdalo, že počítač, ktorý pri ňom potrebujem, zničiť nemôžem (zároveň som však videl, akú skazu vnáša do môjho života). Veril som, že moja budúcnosť závisí od výsledku mojej diplomovky. Mal som nízke sebavedomie a stále som si chcel na lásku „zarobiť“. Zarábal som si na lásku u Boha aj u ľudí. Veril som, že to, či budem v živote „niekým“, či budem „niečo znamenať“, závisí iba od toho, či skončím vysokú školu. Zrazu som si to uvedomil a bolo to, akoby mi z očí spadli škrupiny. Rozhodnutie ísť na vysokú školu som urobil skôr pod tlakom rodiny, než z vlastnej vôle a túžby. Myslel som si, že ak úspešne skončím vysokoškolské štúdium, zaslúžim si lásku svojich najbližších a uznanie priateľov. Podobne ako iní aj ja som chcel mať „papier“, ktorý by mi zabezpečil lepší život. A opäť prišiel deň, keď som sa spamätával po ďalšom „záťahu“. Situácia sa zhoršovala, pretože pornografia, ktorú som pozeral, bola čoraz „tvrdšia“ a deštruktívnejšia.... Na nasýtenie svojej prázdnoty a rastúcej žiadostivosti som potreboval čoraz silnejšie podnety. Raz som videl film, kde bol hlavný hrdina závislý na sexe a na pornografii, ale nakoniec svoj počítač vyhodil na smetisko. Film neopisuje, čo sa stalo potom, ale bolo úplne jasné, že horšie to s ním už byť nemohlo, už nemal čo stratiť. Verím, že Boh použil tento film na to, aby mi otvoril oči. Žiaľ, vtedy som ešte nemal podobnú odvahu a vnútornú ochotu, ale nakoniec prišiel deň môjho víťazstva. Bol to deň svätého Jozefa, môjho patróna. Povedal som Ježišovi, že sa vzdávam, že už nevládzem. Povedal som mu, že chcem splniť slová evanjelia o tom, že treba odťať všetko, čo je pre nás príčinou hriechu. Pre mňa to bola vysoká škola a počítač, čiže moja vôľa, a nie Božia. Konečne som poslúchol Ježiša, ktorý mi neraz vnukol myšlienku: „Znič ten počítač a prácu na ňom, ktorá ťa tak veľmi zotročuje.“ Urobil som tento riskantný krok, ktorý môžu mnohí považovať za nerozumný. Posledné, čo som na počítači videl, bola scéna ukrižovania z filmu Umučenie Krista, pri ktorej som plakal. Uvedomil som si, že moje hriechy sú klince, ktoré pribíjajú Ježišovo telo na kríž... Zbalil som počítač, v ktorom bola uložená moja diplomovka, vzal som kladivo a vyšiel som von. Zničenie tohto predmetu, ktorý ma toľko ráz zviedol k hriechu, bolo pre mňa nesmierne očisťujúce a oslobodzujúce. Neskôr som ho odniesol do Čenstochovej a po spovedi, ktorá bola iná než všetky predchádzajúce, som ho dal do rúk kňazovi, ktorý bol veľmi prekvapený. Úplne zničený notebook bol prejavom mojej vďačnosti voči Panne Márii. Po dlhej dobe som opäť cítil Ježišovo milosrdenstvo. Cítil som, že Ježiš ma oslobodil od toho, čo ma spútavalo a zotročovalo. Nemusel som sa vrátiť do ringu a utrpieť ďalšiu porážku, pretože Ježiš tento boj už dávno vyhral za mňa. Stalo sa to na kríži, kde definitívne porazil diabla. Cítil som, že Boh ma miluje takého, aký som, a vedel som, že mu nemusím nič dokazovať. Zanechanie štúdia bolo pre mňa požehnaním a záchranou, hoci moji najbližší to vnímali ako nepochopiteľnú prehru a porážku. Boh mal pre mňa iný životný plán. Pýtal som sa Boha aj seba: „A čo bude ďalej?“ Dovtedy boli moje víkendy venované pornografii a počítačovým hrám, ktoré som považoval za liek proti osamelosti a problémom, ktoré ma gniavili. Boh ma nenechal napospas sebe samému. Hneď mi zorganizoval voľný čas. Ak sa mu úplne odovzdáme, vnesie do nášho života taký poriadok, že sa budeme čudovať! Najskôr ma kamarát pozval na výlet k moru, potom kamarátka na svoju svadbu a počas tretieho víkendu som sa „náhodou“ zoznámil s úžasným dievčaťom, ktoré akoby „spadlo z neba“. Neskôr som zistil, že býva neďaleko lešňovského sanktuária, kde som svoj život zasvätil Panne Márii a kde som ju prosil o záchranu a o pomoc pri rozoznaní životného povolania. Napriek tomu, že bývam dosť ďaleko od tohto miesta, Panne Márii zjavne záležalo na tom, aby som sa tam ešte vrátil, ale už nie sám. Práve na tomto mieste máme totiž zámer uzavrieť o rok manželstvo a zasvätiť svoj život Panne Márii, ktorá nás tak zázračne spojila. Boh vypočúva naše modlitby, ale nerobí to ako bankomat, ako by sme občas chceli. V mojom prípade musel dosť dlho čakať na vhodnú chvíľu, aby by som bol schopný prijať Božiu milosť čistým srdcom.

Poznáte ich po ovocí

Človeka zo závislosti neoslobodí ani poznanie, ani výborné knihy, ale iba Boh. Ježiš každého chorého uzdravoval iným, originálnym spôsobom. Onedlho uplynú už dva roky od môjho oslobodenia, takže môžem opísať ovocie svojho rozhodnutia. Práca, akú by som robil po skončení vysokej školy, by sa spájala s ustavičným sedením pri počítači a s veľkým stresom. Teraz vykonávam fyzickú prácu, po ktorej je moje telo pozitívne unavené a napätie primerane uvoľnené. Už nevysedávam pred počítačom ani pred televízorom, ktorý som tiež musel vyhodiť. Vďaka tomu mám viac času na užitočné veci a rozvíjanie svojich koníčkov. Po spovedi v Čenstochovej sa mi občas prihodil drobný pád, ale Ježiš ma už nikdy nevypustil zo svojich rúk. Vždy mi ukázal to, čo musím ešte odťať a odovzdať mu. Boj pokračuje a každý deň musím bdieť, aby som nepodľahol pokušeniu. Najsilnejšou zbraňou v boji proti pokušeniu je – spolu s Eucharistiou a modlitbou – vyhýbať sa príležitosti k hriechu. Presvedčil som sa, že v živote je najdôležitejšia láska, ktorú svätý Pavol nazýva najväčšou zo všetkých čností. Neoplatí sa za každú cenu uháňať za vzdelaním, prácou a peniazmi, lebo toto všetko nás nakoniec zničí a nedá nám skutočné šťastie. Moja snúbenica je úžasné, nežné dievča. Je pre mňa Božím darom. Pomáha mi dozrievať v opravdivej láske a takto sa očisťovať z egoizmu a pýchy. Veľa sa rozprávame, trávime spolu čas a spolu bojujeme za čistotu nášho vzťahu. Toto svedectvo píšem ako prejav vďaky Ježišovi za jeho veľkú lásku a milosrdenstvo. On nás nikdy neopustí, ale stále na nás čaká s otvoreným náručím. Vo svojom živote zažívame skúšky viery. Myslím si, že Boh vo svojej veľkej múdrosti niekedy dopúšťa chvíle, ktoré sú pre nás ako „skúška ohňom“. Robí to preto, aby nás očistil a zničil našich falošných bôžikov. Nejde iba o problém nečistoty, ktorý je iba vrcholom ľadovca. Jeho koreň je oveľa hlbší. Často to bývajú zranenia z detstva, neprijatie, odmietnutie a nedostatok lásky. Mojou modlou bola vysoká škola a počítač a na to, čo som prežil, sa z perspektívy času pozerám ako na potrebnú skúsenosť. Znovu som stretol Ježiša, ktorý bol celkom iný ako moje predchádzajúce predstavy, ktoré som si o ňom vytvoril. Zatiaľ čo ja som mu vyčítal mnohé veci, on viedol s diablom tvrdý boj o mňa... Chcel by som povzbudiť všetkých bratov a sestry, ktorí bojujú o čisté srdce: Kým bojujete, víťazíte – takto sa na vás pozerá Ježiš. Aj napriek tomu, že ste už možno prehrali desiatky bitiek, nezabúdajte, že vojna sa neskončila a že bojujete o veľkú vec – o spásu svojej duše. Nepochybujte o Božom milosrdenstve, ktoré je otvorené pre každého, aj pre najväčšieho hriešnika. Ježiš vo vás verí a nikoho nepovažuje za stratený prípad. Odtnite to, čo vás zvádza na hriech, a budete skutočne slobodní! Chvála ti, Pane!

Mário

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86