Zjavenia na vrchu Tepeyac

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

 

Svätý Otec Ján Pavol II. kanonizoval v Guadalupe v júli roku 2002 Indiána Juana Diega, ktorému sa Panna Mária zjavila 9. decembra 1531 na vrchu Tepeyac. Svätý Juan Diego sa narodil roku 1474 a dostal meno, ktoré v aztéckom jazyku znamená „spievajúci orol“. Pokrstený bol roku 1525 spolu so svojím strýkom Juanom Bernardinom, ktorého považoval za svojho nevlastného otca. Boli jedni z prvých Indiánov, ktorí sa obrátili na kresťanstvo vďaka františkánskym misionárom.

 

Juan Diego bol ženatý, ale jeho žena Mária Lucia zomrela a nezanechala mu nijaké potomstvo. Bol veľmi horlivý kresťan. 9. decembra 1531 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie vyšiel Juan z domu ešte pred svitaním, aby stihol svätú omšu v kostole v ďalekom Santiagu. Bola ešte tma a výnimočne chladno. Typickým indiánskym štýlom bežal cez kamenisté a riedko zarastené pahorky. Odrazu začul prekrásny spev kŕdľov vtákov, rozpŕchnutých po lesnom poraste na vrchu Tepeyac, kde boli ruiny pohanského chrámu zasväteného bohyni menom Matka bohov. Spev náhle ustal a ohromený Indián uvidel prekrásnu ženu, akoby obklopenú slnkom, ktorá naňho volala po mene: „Juan Diego! Juanito!“ Bola zázračne pekná a výzorom pripomínala šestnásťročné dievča. Spýtala sa s neuveriteľnou nežnosťou a láskou: „Kam ideš, Juan, moje najmenšie a najdrahšie dieťa?“ Juan odpovedal: „Ponáhľam sa, aby som stihol svätú omšu a vypočul si kázeň.“ Vtedy začul: „Milujem ťa, môj drahý synu. Som Mária, Nepoškvrnená Panna, matka pravého Boha, ktorý dáva život a zachováva ho. On je Stvoriteľom všetkého, neba i zeme. On je všadeprítomný. Chcem, aby na tomto mieste bola postavená svätyňa, v ktorej budem môcť preukazovať lásku a súcit tvojmu národu a všetkým ľuďom, ktorí ma úprimne prosia o pomoc. Tu im budem utierať slzy, dávať im pokoj a potešovať ich. Choď teraz za biskupom a povedz mu, čo si videl a počul.“ Po tých slovách Juan padol k Máriiným nohám a povedal: „Šľachetná pani, idem splniť tvoje prianie.“
Keď Juan Diego prišiel za biskupom, rýchlo zistil, že splnenie úlohy, ktorú mu dala Mária, je nad jeho sily. Biskup Zumarraga bol síce veľmi milý a trpezlivo počúval rozprávanie o zjavení Panny Márie, ale myšlienku o stavbe kostola v divej prírode odvrhol ako nereálnu. Juan sa unavený a sklamaný neúspechom vrátil na miesto zjavenia. Keď prišiel na kopec, Mária ho už čakala. S veľkou pokorou jej povedal: „Bohužiaľ, biskup mi neuveril. Prepáč mi, že mám odvahu dávať ti rady. Nie som hodný, aby si ma poverila takým dôležitým poslaním. Pošli, prosím ťa, niekoho vhodnejšieho odo mňa.“ Panna Mária odpovedala: „Môj milovaný synček, mohla by som poslať iných, ale vybrala som si teba. Nevyhováraj sa, zajtra ráno choď za biskupom a povedz mu, že ťa poslala Panna Mária a že veľmi túži, aby na tomto mieste bol postavený kostol.“ Juan Diego povzbudený týmto stretnutím sa vybral s novým nadšením splniť zverenú úlohu. Na druhý deň musel prejaviť veľkú „tvrdohlavosť“, aby prehovoril službukonajúceho úradníka, aby mu dovolil znova sa stretnúť s biskupom. Biskup jeho správu zo stretnutia s Pannou Máriou trpezlivo vypočul a nakoniec povedal, že len vtedy podnikne konkrétne kroky na stavbu kostola, keď mu Mária dá nejaké viditeľné znamenie.
Po tomto rozhovore išiel Juan Diego znova na vrch Tepeyac, aby Márii o všetkom porozprával. Kľakol si k jej nohám a povedal, že biskup si žiada nejaké znamenie. Odpovedala mu: „Mal si kvôli mne už dosť starostí, choď teda v pokoji a odpočiň si. Príď sem ráno na svitaní a vtedy ti dám dôkaz, ktorý odovzdáš biskupovi.“
Naplnený zážitkom zo stretnutia s Nepoškvrnenou išiel Juan Diego navštíviť svojho strýka Bernardina. Veľmi zosmutnel, pretože ho našiel ťažko chorého ležať na lôžku. Nemohol ho nechať samého, zostal teda pri ňom celú noc a aj celý nasledujúci deň, aby mu pripravil niečo na jedenie a lieky z byliniek. To bol hlavný dôvod, pre ktorý nemohol ísť v pondelok ráno na dohodnuté stretnutie s Pannou Máriou. Juan Bernardino sa cítil čoraz horšie, preto požiadal synovca, aby mu priviedol kňaza – chcel sa ešte pred smrťou vyspovedať a prijať Najsvätejšiu sviatosť. Juan Diego teda 12. decembra včasráno bežal do farského kostola po kňaza. Cesta viedla cez vrch Tepeyac. Vo svojej naivite si myslel, že ak pôjde východnou stranou kopca, nestretne sa s Máriou. Akonáhle sa tam ocitol, zrazu – na jeho veľké prekvapenie – zjavila sa pred ním postava Panny Márie. Nepoškvrnená sa ho spýtala: „Čo sa stalo, moje milované dieťa?“ Indián, v snahe skryť rozpaky, odpovedal: „Pani moja, prečo si vstala tak skoro? Stalo sa ti niečo? Odpusť mi, že som neprišiel včera ráno zobrať dôkaz pre biskupa. Neporušil som sľub, ktorý som ti dal, ale môj strýko umiera a túži, aby som mu pred smrťou priviedol kňaza.“
„Neboj sa, syn môj,“ odpovedala Mária, „či nie som tvoja starostlivá matka? Tvoj strýko sa uzdraví. A teraz ťa posielam za biskupom. Vyjdi na vrchol kopca, nazbieraj kvety, ktoré tam rastú a prines ich sem.“ Keď Juan vyšiel na vrchol, uvidel prekrásne kastílske ruže. Tie predsa nemohli samé od seba narásť uprostred zimy na kamenistej, zamrznutej a srieňom pokrytej zemi. Rýchlo si naplnil kvetmi svoj indiánsky plášť (tilmu), ktorý bol vpredu spustený ako pelerína a na pleciach priviazaný. Keď pribehol s kvetmi, Mária ich vlastnoručne poukladala a zviazala mu konce tilmy na krku, aby ich bez ujmy priniesol biskupovi. Povedala: „To je sľúbené znamenie, ktoré posielam biskupovi. Keď ho dostane, mal by podľa mojej žiadosti postaviť na tomto mieste svätyňu. Nikomu neukazuj kvety ani neodväzuj konce tilmy, pokým nebudeš pred biskupom. Buď si istý, že biskup uverí všetko, čo mu povieš.“
Keď Juana pustili do biskupovho domu, všetkých ohromila zázračná vôňa, ktorá sa šírila okolo biedneho Indiána. Niektorí sa snažili nazrieť do jeho tilmy a zistiť, čo to tam skrýva. Všemožne sa bránil, no aj tak niektorí zbadali, že tam má ruže. Chceli teda vziať kvety do ruky, ale akonáhle sa niekto dotkol ruže, tá sa zmenila na výšivku na plášti Juana Diega. Keď sa konečne postavil pred biskupa, dvihol obidve ruky a rozviazal rohy svojho drsného plášťa. Prekvapený biskup zbadal plné náručie zázračných kastílskych ruží, ktoré po nejakom čase zmizli a na tilme sa objavil prekrásny obraz Panny Márie. Biskup vyskočil z kresla, spolu s domácimi pokľakol Indiánovi k nohám a dlhý čas adoroval pred zázračným obrazom. Po dlhom čase vrúcnej modlitby sa biskup postavil, opatrne zobral tilmu Indiánovi z rúk a preniesol ju na hlavný oltár vo svojej kaplnke. Zvesť o zázraku sa rozniesla po okolí rýchlosťou blesku. Na ďalší deň preniesli zázračný obraz v sprievode do katedrály. Túto udalosť sprevádzal radostný spev obrovského zástupu ľudí.
12. decembra ráno sa Panna Mária zjavila aj umierajúcemu Juanovi Bernardinovi, Juanovmu strýkovi. Navrátila mu zdravie a povedala, aby sa nestrachoval o svojho synovca, pretože ho poslala k biskupovi so zázračným obrazom na jeho plášti. Povedala mu aj to, pod akým menom chce byť uctievaná. Tlmočník, ktorý odovzdal biskupovi odkaz od Juana Bernardina, preložil titul takto: Vždy panna, svätá Mária z Guadalupe. Slovo Guadalupe Španieli spájali okamžite so známou svätyňou Panny Márie v ďalekom Španielsku. Naopak zase miestni ľudia – domorodci – chápali to meno ako „de Guatlashupe“, čo sa v ich jazyku píše „tetlcoatlaxopeuh“ a znamená to rozšliapaný kamenný had. „Te“ znamená kameň, „coa“ je had a „tla“ je koncovka podstatného mena; „xopeuh“ znamená udupanie, rozšliapanie, porážku. Najpravdepodobnejšie tlmočník nesprávne preložil z aztéckeho jazyka nahuatl slovo, ktoré foneticky znelo podobne ako Guadalupe. V aztéckom jazyku neexistujú písmená d a g. Posledné výskumy potvrdili, že to bolo slovo tetlcoatlaxopeuh, ktoré sa vyslovuje de Guatlashupe. Týmto spôsobom Panna Mária oznámila, že zvíťazila nad hrozným bohom Quetzalcoatlom, ktorý bol uctievaný ako operený had, a tak isto nad mnohými ďalšími bohmi, za ktorými sa skrýval sám diabol a ktorým Aztékovia obetovali nespočetné množstvo ľudských obetí. Medzi Indiánmi sa rýchlo rozniesla zvesť o mene, ktoré si vybrala žena, ktorá sa zjavila Juanovi Bernardinovi a Juanovi Diegovi. Jej zázračný obraz, v ktorom sú obsiahnuté mnohé symboly – oblaky, hviezdy, slnko, polmesiac a malý čierny kríž na zlatej brošni – potvrdzujú pravdu, že rozšliapala hlavu krvilačného hada a porazila ho, pretože je Matkou Boha Ježiša Krista. Na zázračnom obraze má Mária dve polovice plášťa zviazané čiernou stužkou v tvare mašle (pre Aztékov to bol znak, že žena je v požehnanom stave). O niečo nižšie je kvet so štyrmi lupienkami, ktorý je symbolom božskosti. Znamená to, že dieťa v lone Márie je Bohom. Astronomické výskumy potvrdili, že poloha hviezd na plášti Panny Márie je zhodná s polohou hviezd v čase zjavení roku 1531. Pre Aztékov to bol veľmi silný znak, ktorý ich vyzýval zavrhnúť pohanstvo a prijať kresťanstvo, pretože slnko, mesiac a hviezdy tu neboli bohmi, ale stvorené Bohom, Stvoriteľom neba i zeme. Pri pohľade na zázračný obraz mohol každý Indián ľahko porozumieť bohatej symbolike – že žena je v požehnanom stave a dieťa, ktoré sa z nej narodí, je Bohom.
Zjavenia Panny Márie na vrchu Tepeyac boli prelomom v dejinách evanjelizácie Ameriky. Bol to počiatok hromadných obrátení Indiánov. Dovtedy misionári krstili novorodencov a zomierajúcich. Ale po zjaveniach sa denne prihlasovali tisícky dospelých Indiánov s prosbou o krst. Niektorí kňazi museli vyslúžiť sviatosť krstu dokonca 6000 ľuďom denne. Misionár Torbio de Benavento píše, že v kláštore Quecholac pokrstil počas piatich dní 14200 Indiánov. Flámsky františkán Peter Ghent dosvedčuje, že počas jeho misie v Mexiku on sám pokrstil asi milión Indiánov. Počas zopár rokov, od roku 1532 do roku 1538, sa uskutočnilo pokresťančenie celého Mexika, asi 9 miliónov ľudí prijalo dobrovoľne krst a iné sviatosti. Je to historický fakt. Všetci obyvatelia, ktorí boli pred zjaveniami väčšinou ľahostajní alebo aj nepriateľsky naladení voči kresťanstvu, sa úplne spontánne obracali. V čase reformácie v Európe 5 miliónov ľudí odišlo z Katolíckej cirkvi a v tom istom čase, po zjaveniach v Guadalupe, sa 9 miliónov Aztékov pripojilo k spoločenstvu Katolíckej cirkvi. Mnohí misionári, ktorí prišli z Európy, začali budovať po celom Mexiku školy, nemocnice, pracovné dielne, kostoly a kláštory. Roku 1552 bola pápežským i kráľovským dekrétom založená prvá univerzita v Mexiku a získala úroveň podobnú španielskej univerzite v Salamanke.
Hneď po zjaveniach sa začalo s výstavbou prvej kaplnky na vrchu Tepeyac. Stavbu dokončili za 13 dní, tesne pred Vianocami. Biskup Zumarraga preniesol zázračný obraz 26. decembra 1531 v slávnostnom sprievode z katedrály do kaplnky v Tepeyac. Prišli všetci obyvatelia mesta. Indiáni s veľkou radosťou spievali, tancovali a na znak slávy strieľali do vzduchu šípy. Bohužiaľ, jeden zo šípov úplne náhodou zasiahol istého muža do krku. Položili ho mŕtveho pod obraz Panny Márie a všetci ľudia s detinskou dôverou začali prosiť o zázrak. Po nejakom čase Indián otvoril oči, pozrel sa na obraz Nepoškvrnenej a sám bez cudzej pomoci sa postavil. Bol uzdravený. Pri pohľade na vzkrieseného Indiána začali všetci zhromaždení s ešte väčšou horlivosťou spievať Bohu aztécke ďakovné hymny.
Biskup Zumarraga zveril Juanovi Diegovi zodpovednosť za novú kapln­ku so zázračným obrazom Panny Márie. Na základe osobitného povolenia mohol prijímať Ježiša v Najsvätejšej sviatosti trikrát za týždeň. Do novej svätyne prichádzali denne zástupy pútnikov. Panna Mária podľa svojho prísľubu potešovala utrápených, prinavracala radosť zo života a zdravie tela aj duše. Juan Diego neúnavne rozprával Indiánom, ktorí prichádzali, príbeh zjavení v ich rodnom jazyku. Vysvetľoval im pravdy kresťanskej viery a takto pripravoval Indiánov na krst. Neskôr ich posielal za misionármi, aby vysluhovaním sviatostí završovali dielo evanjelizácie. Juan Diego zomrel 30. mája 1548 a pochovali ho na vrchu Tepeyac. Jeho blahorečenie uskutočnil Svätý Otec Ján Pavol II. 6. mája 1990 v Guadalupe. Jeho svätorečenie nasledovalo v júli roku 2002, taktiež v Mexiku. Hľadiac na osobu svätého Indiána prosme ho o príhovor, aby nám pomohol dosiahnuť ducha hrdinskej viery a pokornej lásky. Svätý Juan Diego, oroduj za nás!
predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86