Viera vedie k hlbšiemu chápaniu

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr

Vieme, že v srdci každého človeka je hlboko zakorenená túžba po láske a nekonečnom šťastí. Prostredníctvom tejto túžby nás dobrý Boh volá, aby sme sa zo všetkých síl usilovali dosiahnuť dokonalé šťastie, akým je zjednotenie s Bohom v láske.

Cesta vedúca k zjednoteniu človeka s Bohom je cesta viery, ktorá sa zakončí až vo chvíli smrti. V tej najdôležitejšej chvíli pozemského života sa dovŕši naša večná spása alebo večné zatratenie. „Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život“ (Gal 6, 7 – 8).

Cesta k plnosti šťastia je náročná cesta viery, ktorá vedie cez noc zmyslov a noc ducha

Jeden z najväčších kresťanských mystikov svätý Ján od Kríža píše, že máme „veriť v existenciu Boha, ktorého rozum, vôľa, predstavivosť ani zmysly nemôžu obsiahnuť, pretože v tomto živote nemôžeme Boha obsiahnuť takého, aký je. Dokonca aj to najvznešenejšie, čo na tejto zemi môžeme z Boha poznať a zakúsiť, je nekonečne vzdialené od toho, kým Boh v skutočnosti je a od úplného vlastnenia Boha“.

Jediným zmysluplným cieľom pozemského života je vytrvalá snaha dosiahnuť zjednotenie s Bohom, ktorý presahuje ľudské myšlienky a ktorého ani ľudské srdce nemôže obsiahnuť, a preto sa nám niekedy môže zdať, že je v našej každodennej skúsenosti neprítomný. Cesta k zjednoteniu s Bohom, ktorý je osobou a zároveň tajomstvom, je cestou viery, ba neraz bolestným putovaním cez noc zmyslov a ducha. Každý deň sa otvárame na Božiu lásku a spájame sa s Bohom vo svojich námahách. Ak vytrvalo kráčame po ceste viery, nadobúdame poznanie a múdrosť, ktoré presahujú ľudské poznanie a prirodzenú múdrosť. Preto nám Pán hovorí: „Ak neuveríte, nepochopíte“ (porov. Iz 7, 9). Slávna filozofka Edita Steinová, ktorá zanechala svoje ateistické presvedčenie, keď si prečítala životopis svätej Terézie od Ježiša, píše, že je nevyhnutné, „aby sme sa postavili alebo za Boha, alebo proti nemu. Žiada sa od nás, aby sme sa rozhodli a neočakávali nijakú záruku. Toto je veľké riziko viery. Cesta vedie od viery k nazeraniu, a nie naopak. Ten, kto je príliš pyšný a nechce prejsť cez túto úzku bránu, zostane vonku. Zato ten, kto ňou prejde na druhú stranu, už počas svojho života dôjde k plnšiemu svetlu a zakúsi pravdivosť slov: Credo ut intelligam – Verím, a preto chápem. Myslím si, zážitky, ktoré by mohla vyprodukovať naša fantázia, by nám tu veľa nepomohli“.

Uveriť znamená urobiť rozhodnutie primknúť sa k Ježišovi. Svätý Peter nám radí: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“ (1 Pt 5, 7). Zničme teda v sebe všetko to, čo nás drží v neodpustení a v predsudkoch, a vo sviatosti zmierenia, v Eucharistii a pri každodennej modlitbe s dôverou odovzdávajme Ježišovi ťarchu svojich hriechov a vnútornej bolesti.

Každý prejav nevery a nedôvery spôsobuje Ježišovi veľkú bolesť. Takto sa zdôveril svätej Faustíne: „Ako bolestne ma zraňuje nedôvera voči mojej dobrotivosti. Najbolestnejšie ma zraňujú hriechy nedôvery“ (Denníček 1076). „Nedôvera duší mi ide roztrhnúť vnútro“ (Denníček 50). „Ak vás nepresvedčí o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí?... Sú duše, ktoré pohŕdajú mojimi milosťami a všetkými dôkazmi mojej lásky... Tu duši nemôžem nijako pomôcť, hoci som Boh, lebo ona mnou pohŕda. Má slobodnú vôľu, môže mnou pohŕdať alebo ma milovať“ (Denníček 580). Už na úplnom začiatku našej cesty viery sa musíme zrieknuť žiadostivosti po veciach a rozkošiach sveta. Keď si formujeme postoj k zmyslovému svetu, práci, odpočinku, jedlu, móde a zábave, pamätajme na Ježišove slová: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 33). Odmietnuť žiadostivosť, ktorá nás zotročuje a bráni nám prijať Ducha Svätého, znamená vstúpiť do duchovného boja, prijať kríž a vstúpiť do temnej noci viery. Vtedy sa začne bolestný proces očistenia, premeny a postupného zjednocovania sa s Bohom v láske. Naše očistenie sa neudeje bez nášho súhlasu. Je to dielo, ktoré v nás koná Ježiš skrze svojho Ducha.

Tým, ktorí sa rozhodli vykročiť na temnú cestu viery, dáva svätý Ján od Kríža stručné rady:

„Po prvé, treba mať stálu túžbu nasledovať Krista vo všetkom, usilovať sa pripodobniť svoj život jeho životu, o ktorom treba často rozjímať, aby sme boli schopní nasledovať ho a zachovať sa v každej situácii tak, ako by sa zachoval Ježiš. Po druhé, treba odmietnuť všetky zmyslové záľuby, ktoré nesmerujú priamo k Božej cti a sláve; treba sa ich zrieknuť kvôli Ježišovi, ktorý nechcel mať a ani nemal inú túžbu, ako plniť vôľu svojho Otca, čo nazval svojím pokrmom (Jn 4, 34). Napríklad keď máme príležitosť počúvať niečo príjemné, čo nevedie k Božej chvále a sláve, zrieknime sa toho a nepočúvajme to... Takto treba umŕtvovať všetky zmysly, samozrejme, nakoľko je to možné. Ak sa niečomu nemôžeme vyhnúť, stačí, ak v tom – aj napriek príjemným pocitom, ktoré by sa v nás mohli zrodiť – nebudeme mať záľubu. Duša sa má usilovať umŕtvovať si zmysly, ktoré sa majú zriecť prirodzených potešení, a ponoriť sa do temnoty. Ak bude duša usilovná, v krátkom čase urobí veľké pokroky.“

Kráčať v temnej noci viery je bolestný proces očistenia a dozrievania v láske. Svätý Ján od Kríža píše: „Kým sám Boh neskončí toto očisťovanie, ktoré chce v duši vykonať, nijaký prostriedok či spôsob túto bolesť nezmenšia. Duša, ktorá sa nachádza v takom stave, je bezbranná ako väzeň zatvorený v hlbokom žalári, ktorý má ruky aj nohy spútané okovami: nemôže sa pohnúť, nemôže nič vidieť a neprenikne k nemu nijaká útecha z neba ani zo zeme, kým jeho duch nebude natoľko citlivý, jednoduchý a jemný, že sa bude môcť stať jedno s Božím Duchom podľa miery zjednotenia v láske, akú mu Boh vo svojom milosrdenstve ráči udeliť... Keď duša celkom odvrhne všetko, čo odporuje Božej vôli, bude láskou premenená na Boha.“

Praktické smerovky pre každodenné napredovanie cestou viery

Panna Mária túži, aby všetci boli spasení, a preto nás vo svojej materinskej láske na rôznych miestach sveta (vo Fatime, v Lurdoch, Medžugorí) vyzýva k obráteniu a dáva nám praktické a jednoduché rady:

„Prišla som povedať svetu: Boh je pravda. On existuje. V ňom je opravdivé šťastie, plnosť života a skutočná radosť, z ktorej sa rodí pokoj. Prosím vás iba o jedno: obráťte sa... Toto je moje želanie a zároveň prosba: ponáhľajte sa s obrátením! Vy, ktorí veríte, premeňte a prehĺbte svoju vieru. Svet žije v hriechu. Ak bude naďalej takto konať, skončí tragicky... Obráťte sa, nemeškajte.“

Čo máme robiť, aby sme každý deň napriek noci zmyslov a ducha kráčali po ceste viery?

1. Predovšetkým sa pravidelne modlime. Ak zanedbáme modlitbu, začneme postupne strácať vieru. A ten, kto sa nemodlí, je prakticky ateista. Panna Mária nás prosí, aby sme boli v modlitbe stáli a vytrvalí: „Drahé deti, prosím vás o to, aby modlitbe patrilo prvé miesto vo vašom živote. Deň začínajte aj končite modlitbou. Nech sa vám každodenná modlitba ruženca stane povinnosťou, konanou s radosťou. Bez modlitby, milé deti, nemôžete pocítiť ani Boha, ani mňa, ani lásku, ktorú vám dávam. Preto vás prosím, aby ste deň začínali aj končili modlitbou. Modlitba spojená s pôstom má moc ochrániť svet pred vojnou.“ Na ceste viery sa nezaobídeme ani bez čítania Svätého písma, ktoré je živým slovom Boha, vďaka ktorému môžeme žiť v pravde, ktorá oslobodzuje, obnovuje a posväcuje.

2. Kráčať po ceste viery znamená odporovať každej náklonnosti na hriech vo svojom vnútri. Osobitne nám v tom pomôže vytrvalé praktizovanie pôstu. Panna Mária hovorí, že „satan zúri kvôli tým, ktorí sa postia a obracajú sa... Tí, ktorým to vek, zdravie a práca dovolia, by sa mali postiť v stredy a v piatky o chlebe a vode. Nejde však iba o pôst týkajúci sa pokrmu. Skutočný pôst znamená zriecť sa každého hriechu, zriecť sa alkoholu, cigariet a iných návykových látok, zriecť sa pozerania televíznych programov, ktoré sú veľkým ohrozením pre vás a vaše rodiny – keď ich pozeráte, nie ste schopní modliť sa. Takýto pôst je pre všetkých“.

3. K ceste viery patrí aj vyznanie hriechov v spovedi (napríklad raz za mesiac). V tejto sviatosti ponárame svoje hriechom zranené srdce do oceánu Božieho milosrdenstva.

4. Na našej ceste do Otcovho domu sa máme čo najčastejšie sýtiť Pánovým eucharistickým telom a krvou. Panna Mária hovorí: „Chcem, aby ste si uvedomovali, že pri svätej omši sa vám dáva samotný Ježiš. Čakajte na túto chvíľu, túžte po nej. Nikdy úplne nepochopíte Božiu lásku prítomnú v Eucharistii. A nikdy sa za tento dar dostatočne nepoďakujete. Tí, čo prichádzajú do kostola bez prípravy, bez viery, bez zámeru prijať Eucharistiu a bez vďačnosti, si sami ešte väčšmi zatvrdzujú srdcia.“

„Pán je prítomný vo svätostánku,“ píše Edita Steinová, „so svojou božskou aj ľudskou prirodzenosťou, a to nie kvôli sebe, ale kvôli nám! On dobre vie, že my – takí, akí sme – potrebujeme jeho osobnú blízkosť. Preto každý, kto zdravo rozmýšľa a cíti, je priťahovaný, aby tam bol tak dlho a tak často, ako len môže. Vedieť na seba zabudnúť, zrieknuť sa svojich túžob a práv, mať srdce otvorené na bolesť a na potreby blížnych – to je ideál, ktorý dosiahneme iba vtedy, ak budeme každý deň tráviť dôverný čas so Spasiteľom vo svätostánku. Ten, kto sa s ním stretáva v Eucharistii a rozpráva sa s ním o svojich záležitostiach, kto dovoľuje, aby ho očisťovala posväcujúca moc plynúca z oltára a sám seba odovzdáva pri Kristovej obeti a v Eucharistii prijíma do svojho srdca Pána, ten sa čoraz hlbšie a silnejšie ponára do prúdu božského života, vrastá do Kristovho mystického tela a formuje svoje srdce podľa Božieho Srdca.“

V našom každodennom putovaní temnou nocou viery, ktorá je úchvatným životným dobrodružstvom a duchovným výstupom na najvyšší štít šťastia, ktorým nie je nik iný než Boh-Láska, si pripomínajme slová veľkého učiteľa duchovného života svätého Jána od Kríža: „Ak chceš dôjsť k tomu, čo nepoznáš, musíš prejsť cez to, čo nepoznáš. Ak chceš dôjsť k tomu, čo nemáš, musíš prejsť cez to, čo nemáš. Ak chceš dôjsť k tomu, čo ešte nie si, musíš prejsť cez to, čo ešte nie si.“

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86