V škole Svätej rodiny – čnosť trpezlivosti

autor: Hanna and Xavier Bordas

Nasledovať Svätú rodinu znamená nasledovať čnosti Ježiša, Márie a Jozefa. Jednou z nich je čnosť trpezlivosti, ktorá nám umožňuje vidieť druhého človeka tak, ako ho vidí Boh. Čnosť trpezlivosti je schopnosť vidieť do diaľky a pozerať sa na komplikované medziľudské vzťahy s nádejou na definitívne víťazstvo dobra.

Sú ľudia, ktorí si v sebe vypestovali takýto postoj trpezlivosti, miernosti, znášanlivosti a zhovievavosti – alebo skôr dovolili Bohu, aby ho v nich vyformoval. Takouto osobou je napríklad Katarína, ktorú som stretol na ďalekých kenských savanách. Videl som v nej čnosť trpezlivosti. Dokázala sa na druhého pozerať s takým nadšením a úctou, s akou sa naňho pozerá Boh.

V tom čase som hľadal zmysel a vzor života, čo nebolo ľahké, pretože prostredie, v ktorom som žil, už zaplavila vlna zosvetštenia. A tak sa mi na modlitbovom bdení počas barcelonského Taizé stretnutia zrodila v srdci modlitba: „Pane, daj mi spoznať opravdivo veriacich ľudí, ktorých viera a život sa zhodujú.“ Boh mi odpovedal dosť rýchlo. Cez prázdniny som sa ocitol v Keni, kde sme v rámci dobrovoľníctva kopali studňu pre obyvateľov chudobnej dedinky. Bol to tábor pre miestnu mládež, ale v mojom prípade urobili výnimku a zaradili ma medzi nich. Najmladšia účastníčka tábora, Florence, mala 15 rokov. Bola veľmi hanblivá, ale keď som jedného dňa nadhodil tému viery, začala mi rozprávať o svojej mame a pozvala ma do svojej dediny. Celý deň sme cestovali polorozpadnutým autobusom k Viktóriinmu jazeru a na druhý deň sme v horúčave tropického slnka putovali savanou. Nakoniec sme dorazili do nádhernej doliny Lambwe, kde nás na ceste čakala Katarína, vyzerajúca návrat svojej dcéry. Privítanie bolo predovšetkým oslavou Pána slovami krásnej africkej ďakovnej modlitby. Katarína so zatvorenými očami ďakovala Bohu za našu bezpečnú cestu, za ochranu v čase táborenia, za mňa – hosťa „mzungu“ (Európana) a za moju rodinu a nakoniec poprosila Pannu Máriu, aby požehnala môj pobyt v ich chatrči.

Spoznal som každodenný tvrdý boj o prežitie v lone prírody. Dievčatá so sekerami v rukách v horúčave stavali tŕnisté ploty okolo malých políčok, aby ochránili úrodu pred divou zverou. Večer som sa prvý raz v živote zúčastnil na modlitbe ruženca, ktorú sa celá rodina pokľačiačky modlila na hrboľatej hlinenej podlahe. Potom sme Ježišovi zaspievali piesne chvály a spevom sme vyjadrili našu lásku k Panne Márii. Cítil som sa, akoby som bol jednou nohou v nebi. Vtom som si uvedomil, že už svitá, ale napodiv som vôbec necítil únavu po celonočnej modlitbe. Boli to pre mňa výnimočné dni, plné zázračných Božích znamení. Katarína ma svedectvom svojho života postavila duchovne na nohy, a preto som sa rozhodol vybrať si ju za svoju prvú duchovnú matku. Katarína mi vyrozprávala príbeh svojho obrátenia. Manžel ju opustil. Odcestoval za prácou do hlavného mesta Nairobi, kde si našiel mladšiu ženu. Začal s ňou žiť a narodilo sa im dieťa... a Katarína zostala sama so siedmimi deťmi bez prostriedkov na živobytie. Nevzdala sa a pustila sa do práce. Začala robiť pálenku z kukurice a predávala ju miestnym alkoholikom. Rúbala stromy a vyrábala drevené uhlie, aby z jeho predaja uživila deti. Takisto deti museli tvrdo pracovať, a preto nemohli chodiť do školy. Katarína pociťovala voči svojmu mužovi nenávisť, ktorá ju natoľko ovládla, že ju začala stravovať vysoká horúčka. Upadla do bezvedomia, ležala vo svojej chatrči a jej susedia prevzali starostlivosť o jej deti. Katarína povedala, že počas kómy k nej každý deň prichádzala Panna Mária, ktorá sa s veľkou láskou o ňu starala a vyprosovala jej uzdravenie duše aj tela. Najskôr jej Božia Matka vyprosila milosť celkom odpustiť manželovi a následne dokonca lásku k nemu. Panna Mária pomáhala chorej rásť vo viere, v nádeji a láske. Postupne, ako sa Katarína otvárala na Božiu lásku a odpúšťala svojmu manželovi, začali sa jej vracať fyzické sily. Panna Mária jej vysvetlila, že Ježiš je stále prítomný v jej manželstve, ktoré je nerozlučnou sviatosťou. Boh nepozná rozvod. Kataríninou povinnosťou je každý deň sa modliť za manželovo obrátenie a nestrácať nádej na jeho návrat, pretože Ježišovi je všetko možné. Panna Mária učila Katarínu veriť a celým srdcom milovať Ježiša. Vyformovala v nej čnosť trpezlivosti, ktorá jej umožnila pozerať sa na manžela tak, ako sa naňho pozerá Ježiš. Opustená žena sa začala modliť a túžiť po tom, aby sa jej manžel stal svätým. Po troch mesiacoch kómy sa Katarína zobudila úplne zdravá na duši aj na tele. Odvtedy boli všetky jej dni doslova ponorené do modlitby. Prestala robiť pálenku a obchodovať s alkoholom. Živila rodinu len z predaja dreveného uhlia a z toho, čo dopestovala. Jej chatrč sa zmenila z pijackej nory na miesto modlitbových stretnutí. Medzi ich účastníkmi bol aj bývalý alkoholik, ktorý si predtým od Kataríny kupoval pálenku. Jeho obrátenie bolo pre Katarínu potvrdením toho, že je na dobrej ceste a že aj jej manžel sa môže obrátiť...

O päť rokov nato som mal opäť možnosť cestovať do Kene. Najskôr som navštívil Kataríninu dcéru Florence, ktorá žila spolu s manželom a s tromi deťmi v najväčších afrických slumoch v Kibery pri Nairobi. Florencin otec Asiyo sa vrátil k svojej zákonitej manželke, s ktorou ho spájala sviatosť manželstva. Išli sme ich navštíviť do doliny Lambwe, kde som mal opäť možnosť stretnúť sa so svojou duchovnou mamou Katarínou a zoznámil som sa aj s jej manželom. Celé hodiny som sa s ním rozprával na rôzne témy, ale on ešte zaryto bránil niektoré pohanské zvyky vrátane polygamie. Katarína sa však netrápila, pretože vedela, že dobrý Boh jej manžela postupne premieňa. Keď Asiya nikto nevidel, chodieval do chatrče, ktorá slúžila ako kaplnka. Katarína v tom videla prvé ovocie Božieho pôsobenia, že manžel je už na dobrej ceste a že jeho vzťah k Bohu sa upevňuje.

Vrátil som sa do Európy. O niekoľko rokov som sa dozvedel, že Katarína po dlhej chorobe zomrela v povesti svätosti v nairobskej nemocnici. Na jej pohrebe v doline Lambwe sa zhromaždil veľký počet ľudí nielen z okolitých dedín, ale z celej Kene. Katarína vymodlila svojmu manželovi milosť obrátenia: Asiyo je v súčasnosti hlavným katechétom a pravou rukou kňaza zodpovedného za celý dekanát. Napriek svojmu vysokému veku (88 rokov) vstáva každú nedeľu o tretej ráno a peši putuje do hlavnej farnosti, ktorá je od doliny Lambwe vzdialená takmer dvadsať kilometrov, a potom celý deň sprevádza kňaza, ktorý slúži sväté omše v okolitých dedinách.

Podarilo sa mi navštíviť Katarínin hrob, pri ktorom som Bohu ďakoval za príklad jej hlbokej viery a rozjímal som o jej postoji dôvery voči Bohu. Videl som, ako sa snažila nasledovať Pannu Máriu v jej čnostiach, zvlášť v trpezlivosti. Moja duchovná mama Katarína ma naučila pozerať sa na druhého človeka ako na nádejného svätca.

Prostredníctvom tohto svedectva o obrátení manželov Kataríny a Asiya nám Ježiš ukazuje, že preňho neexistujú beznádejné situácie. Všetky manželské problémy odovzdajme skrze ruky Panny Márie Ježišovi, ktorý má moc ich vyriešiť.

Dobre vieme, že sme slabí, a preto sa celkom odovzdajme Panne Márii, aby nás otvorila na pôsobenie Božieho milosrdenstva. Iba Ježiš vo svojej nekonečnej trpezlivosti nás dokáže aj napriek našim opakovaným pádom a nevernostiam viesť po ceste posvätenia. V situáciách, ktoré sú skúškou viery, keď nás blížny zraní tak, že už nemáme silu odpustiť, prosme Pannu Máriu, aby nám vyprosila čnosť trpezlivosti a milosť pozerať sa na druhého človeka Ježišovými očami. Vtedy budeme schopní priať mu milosť zmierenia s Bohom, ba ešte viac – milosť svätosti.

Vtedy do nášho života zavíta vnútorný pokoj, plynúci z viery, že všemohúcnosť Božieho milosrdenstva, ktoré skrz-naskrz preniká našu existenciu, dopĺňa našu nedokonalú snahu pomôcť iným.

A čo robiť vtedy, keď sa nám zdá, že v krízovej rodinnej situácii už viac neznesieme, keď strácame trpezlivosť a napĺňa nás beznádej? Môže ísť o manželskú krízu alebo o vážny konflikt s dieťaťom. Medzi čnosťami Márie a Jozefa je jedna výnimočná, možno neznáma čnosť, ktorú vo svojich rodinách veľmi potrebujeme: čnosť vytrvalosti. Prejavuje sa trpezlivosťou, silou, ktorú ani ťažkosti nezlomia, a schopnosťou dlho čakať na dôsledky a prejavy Božieho pôsobenia. Tento postoj je nevyhnutný pri formovaní viery a pri prehlbovaní vnútorného života. Bez čnosti trpezlivosti môžu rodičia, manželia a niekedy aj deti skôr či neskôr podľahnúť pokušeniu znechutenia a sklamania, a to zvlášť vtedy, keď prídu nečakané ťažkosti a skúšky viery. Manželská zrada spôsobená neverou je veľkou skúškou viery... Veľkú skúšku viery a bezradnosť prežívajú rodičia, keď sa ich deti začínajú búriť, utekajú z domu, prestávajú sa modliť a chodiť do kostola, čo bezmocných rodičov neraz vedie k tomu, že sa dopúšťajú výchovných chýb... V takýchto chvíľach môže byť pokušenie podľahnúť znechuteniu a sklamaniu veľmi silné. Preto treba všetky problémy, ktoré máme s manželským partnerom, s deťmi, ale aj so sebou samými, odovzdávať Ježišovi skrze ruky Panny Márie v každodennej modlitbe a pri svätej omši. Z našej strany sa však zrieknime hriechu a žime v posväcujúcej milosti - čiže začnime od seba – od svojho vlastného obrátenia.

Ak budeme so všetkými problémami prichádzať k Panne Márii a k Ježišovi, ktorý povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5), on najskôr uzdraví rany nášho srdca a začne v nás formovať čnosť vytrvalosti, aby sme boli schopní všetkým bezpodmienečne odpustiť, milovať ich Ježišovou láskou a trpezlivo čakať na Božie milosrdenstvo. Najkratšou cestou k tomu je zasvätiť sa Ježišovi skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Môžeme predpokladať, že Máriina vytrvalosť umožnila Jozefovi dosiahnuť najvyššiu svätosť. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša vďaka tejto čnosti vyprosila milosť obrátenia zločincovi Pranzinimu, ktorý bol odsúdený na smrť. Nezabudnime ani na veľkého svätca Maximiliána Kolbeho, ktorý bol hlboko oddaný Panne Márii a zomrel v osvienčimskom bunkri hladu. Nevyprosil azda svojím trpezlivo znášaným utrpením a modlitbou v bunkri hladu obrátenie veliteľovi koncentračného tábora Rudolfovi Hössovi a iným nekajúcim hriešnikom?

Ježiš ti hovorí: „Túž a dostaneš. Čím viac budeš túžiť, tým viac dostaneš. Nebuď nedočkavá. Na všetko príde čas. Uč sa trpezlivo čakať a maj dôveru. Ja som blízko. Ver tomu, hoci to necítiš. Viera je dôležitejšia než zážitok. Viera je zásluhou a zážitok milosťou. Ty mi daj vrúcnu vieru a ja ti dám milosti... Buď pri mne a čerpaj silu zo mňa. Dôležité je vytrvať napriek všetkému. Vytrvať v dôvere. Nemusíš byť silná. Priviň sa ku mne a vezmi si moju silu a odovzdávaj ju iným. Naplň sa mojím pokojom a rozdávaj miernosť a úsmev, srdečnosť a ochotu slúžiť. Buď medzi ľuďmi lúčom mojej lásky, ktorou ich všetkých milujem. Nes ju všade, kam ideš. Čím viac rozdáš, tým viac jej budeš mať vo svojom srdci“ (Ježišove slová adresované mystičke Alici).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86