„Veľmi sa mi páči tvoja dôvera“ (Denníček 324)

autor: Sebastian Bednarowicz

Kresťan má byť človekom nádeje. Apoštol Pavol píše:

„Lebo v nádeji sme spasení“ (Rim 8, 24). Základom nádeje je viera. Výborne to vyjadril Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej encyklike Spe salvi: „ten, kto nepozná Boha, i keď môže mať rôzne nádeje, v podstate je bez nádeje, bez veľkej nádeje, ktorá podopiera celý život (porov. Ef 2, 12)“ (Spe salvi 27).

Opravdivo veriaci človek dôveruje Bohu vo všetkom. Ježišova krv vyliata za nás je zárukou našej spásy a odpustenia hriechov. Svätá Faustína trefne píše vo svojom Denníčku: „Hoci hriech je priepasťou hnevu a nevďačnosti, predsa je za nás položená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje v Pánovo umučenie, nech dôveruje v milosrdenstvo. Boh svoje milosrdenstvo nikomu neodmietne. Nebo a zem sa pominú, ale Božie milosrdenstvo sa nevyčerpá“ (Denníček 72). Jej presvedčenie vyplývalo zo slov, ktoré jej povedal milosrdný Ježiš: „Nech vkladajú nádej do môjho milosrdenstva najväčší hriešnici. Oni majú prednostné právo dôverovať v priepasť môjho milosrdenstva. Dcéra moja, píš o mojom milosrdenstve pre utrápené duše. Duše, ktoré sa odvolávajú na moje milosrdenstvo, mi spôsobujú rozkoš. Takým dušiam dám viac milostí, než si želajú. Nemôžem trestať, hoci by bol niekto aj najväčším hriešnikom, ak sa odvoláva na moje zľutovanie, ale ospravedlňujem ho vo svojom nepochopiteľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. Napíš: Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti“ (Denníček 1146).

Človek, stvorený na Boží obraz, posvätený sviatosťou krstu a osvietený svetlom evanjelia, by mal dôverovať v Božie milosrdenstvo a aj jeho modlitba by mala vychádzať z tejto dôvery. Ježiš Kristus o to prosil sestru Faustínu: „Tvojou povinnosťou je úplná dôvera v moju dobrotu a mojou povinnosťou je dať ti všetko, čo potrebuješ. Robím sa sám závislým od tvojej dôvery. Ak tvoja dôvera bude veľká, moja štedrosť nebude poznať mieru“ (Denníček 548). Ak budeme dôverovať Bohu, iste nezažijeme sklamanie. Prosba za odpustenie hriechov, spojená s opravdivou ľútosťou a túžbou vyznať svoj hriech vo sviatosti zmierenia, je modlitbou, ktorú Boh vždy vyslyší: „Dnes mi Pán povedal: ,Dcéra moja, rozkoš a zaľúbenie moje, nič ma nezadrží, aby som ti udeľoval milosti. Môjmu milosrdenstvu neprekáža tvoja bieda. Dcéra moja, napíš, že čím väčšia bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. A povzbudzuj všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim ich všetkých spasiť. Prameň môjho milosrdenstva bol otvorený dokorán kopijou na kríži pre všetky duše – nikoho som nevylúčil‘“ (Denníček 1182).

Dôverujme teda Bohu a spolu so svätou Faustínou sa modlime: „Ježišu, večná Pravda, posilni moje slabé sily. Ty, Pane, všetko môžeš. Viem, že moje úsilie bez teba je ničím. Ó, Ježišu, neskrývaj sa predo mnou, lebo nemôžem bez teba žiť. Počuj volanie mojej duše, Pane, tvoje milosrdenstvo sa ešte nevyčerpalo, a tak sa zľutuj nad mojou biedou. Tvoje milosrdenstvo presahuje um anjelov aj ľudí dohromady a hoci sa mi zdá, že ma nepočuješ, predsa som svoju dôveru vložila do mora tvojho milosrdenstva. Viem, že moja nádej nebude sklamaná“ (Denníček 69).

Spracoval Sebastian Bednarowicz

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86