Uzdravení Ježišovou láskou

autor: P. Mieczysław Piotrowski TChr

V každom človeku je hlboko zakorenená túžba po šťastí. A práve to je to miesto, kde diabol, najväčší nepriateľ ľudí, každého intenzívne pokúša.

Stratégia jeho pokúšania má jasný cieľ: vypestovať v človeku presvedčenie, že šťastie a dobrý pocit dosiahne iba vtedy, keď bude zakúšať neobmedzenú zmyslovú a citovú rozkoš. Je to jedno z najnebezpečnejších a najprefíkanejších klamstiev, pretože v živote človeka je najdôležitejšia láska a dozrievanie v láske, a nie zameranosť na bezbrehý konzumizmus, zmyslové rozkoše a dojmy.

Ak sa snaha o ustavičnú rozkoš stane hlavným cieľom života, zmení sa na nenásytnú žiadostivosť, ktorá človeka degraduje, ponižuje, vrhá ho do otroctva egoizmu, ničí jeho schopnosť nezištne milovať, spôsobuje mu hlboké vnútorné zranenia a vedie ho k rozmanitým závislostiam na alkohole, cigaretách, drogách, sexe, pornografii a pod. Túžbu po absolútnom šťastí, vpísanú do ľudského srdca, môže naplniť iba Boh, ktorý je láska.

O tejto pravde vydáva silné svedectvo spoločenstvo Cenacolo, ktorá má 56 domov po celom svete (jeden na Slovensku). Toto spoločenstvo tvoria mladí, ktorí sa ocitli na úplnom dne drogovej závislosti. Jeden z najznámejších domov spoločenstva sa nachádza v Medžugorí. Pútnici, ktorí tento dom navštívia, sa od jeho obyvateľov dozvedia, že sám Ježiš svojou láskou uzdravuje ich vnútorné zranenia a oslobodzuje ich zo závislostí. Oni sa iba otvárajú na pôsobenie jeho lásky a v bratskom spoločenstve vedú život modlitby a intenzívnej fyzickej práce. Nepoužívajú nijaké farmakologické prostriedky, nepracujú tu psychiatri ani psychológovia. Je tu jediná terapia – Ježišova láska. Keďže bez modlitby nie je možné stretnúť Ježiša a mať s ním blízky vzťah, v kaplnke spoločenstva je každý deň celý čas vyložená Najsvätejšia sviatosť. Do spoločenstva vstupujú narkomani, ktorí už vyskúšali rôzne formy nemocničnej liečby, ale po návrate domov opäť upadli do svojej závislosti. Z lekárskeho hľadiska ide teda o beznádejné prípady, ktoré nemajú šancu na uzdravenie. Avšak tam, kde medicína končí a stráca aj poslednú nádej, robí Ježišova láska zázraky a uzdravuje. Nedeje sa to však magickým spôsobom. Nevyhnutný je súhlas človeka a jeho spolupráca prostredníctvom modlitby a práce. Potrebný je minimálne trojročný pobyt v spoločenstve.

Jedna z najväčších ťažkostí je rozhodnúť sa vstúpiť do spoločenstva. Narkoman sa pred liečbou bráni dovtedy, kým je schopný nejako si zadovážiť peniaze na drogy a stravu. V tejto situácii zohrávajú rozhodujúcu úlohu rodičia. Sestra Elvíra, zakladateľka Cenacola, im radí: „Vyhoďte ho (ju) z domu, aby vás nemohol (nemohla) dlhšie využívať.“ Ak rodičia nenaberú odvahu na tento krok, šanca na narkomanovo uzdravenie je minimálna. Ak sa závislý konečne rozhodne vstúpiť do spoločenstva, môže sám alebo s rodičmi prísť na poznávací pobyt. Ak sa zaviaže, že bude zachovávať všetky pravidlá, ktoré v spoločenstve platia, prijmú ho. Odvtedy spoločenstvo preberá zaňho plnú zodpovednosť.

Na začiatku dostane pomocníka, tzv. anjela strážcu. Je to narkoman, ktorý v spoločenstve strávil už dlhší čas. Jeho úlohou je starať sa o nováčika a byť mu stále nablízku. Mimoriadne dôležité je to v počiatočnom období, keď sa v závislom ozýva hlad po drogách.

Prvých osem mesiacov nesmie nováčik udržiavať nijaký kontakt s rodičmi a s priateľmi. Ide o to, aby sa postavil na vlastné nohy. Až potom môže na niekoľko dní odcestovať na návštevu domov. Denný program je veľmi náročný. Hneď po prebudení sa všetci zhromaždia v kaplnke, kde sa po kľačiačky modlia ruženec, potom nasleduje rozjímanie a svätá omša. Modlitba je záväzná pre všetkých, aj pre tých, ktorí k nej majú spočiatku odpor a tvrdia, že sú neveriaci. Odpovedajú im: „Ty sa modli a my budeme veriť namiesto teba.“ Po nedlhom čase privedie modlitba neveriacich k obráteniu a oni ju začnú považovať za životnú nutnosť.

Po raňajkách je čas určený na ťažkú fyzickú prácu v kameňolome. Napoludnie sa opäť všetci zhromaždia v kaplnke, kde sa modlia ďalšiu časť ruženca a adorujú Ježiša prítomného v Najsvätejšej sviatosti. Po obede je krátky odpočinok a po ňom opäť práca. Večer sa všetci modlia tretiu časť ruženca a rozjímajú o úryvkoch zo Svätého písma. Celý deň je naplnený modlitbou a prácou v bratskom spoločenstve. Nie je tu televízor ani rádio a bez osobitného povolenia nemožno vychádzať von. Platí tu prísne dodržiavané pravidlo, ktoré zakazuje kupovať si čokoľvek na jedenie a oblečenie. Je to praktický prejav úplnej dôvery v Božiu prozreteľnosť. Títo mladí jedia a obliekajú si iba to, čo im iní darujú. Ich úplná dôvera voči Bohu spôsobuje, že každý deň zažívajú zázraky Božej prozreteľnosti a obdivuhodnú Božiu starostlivosť aj v tých najmenších drobnostiach. Je to veľmi výrazné znamenie Božieho pôsobenia, ktoré posilňuje ich vieru a dôveru. Takto sa títo mladí závislí otvárajú na Ježišovu lásku, ktorá zázračne uzdravuje ich zranené srdcia a oslobodzuje ich z drogového otroctva.

Myšlienka založiť takéto spoločenstvo sa zrodila v srdci jednoduchej talianskej rehoľníčky, sestry Elvíry. V narkomanoch videla trpiaceho Krista a rozhodla sa im pomôcť. Dlhé roky prosila svojich rehoľných predstavených o dovolenie venovať sa týmto najúbohejším z úbohých, ale jej predstavení súhlasili až po desiatich rokoch, pretože si mysleli, že nie je na túto prácu dostatočne pripravená a že ju nezvládne. Keď sestra Elvíra napokon získala povolenie, zhromaždila skupinu narkomanov a v júli 1983 založila prvé spoločenstvo v talianskom meste Saluzzo.

Do Medžugoria prišla sestra Elvíra so skupinou narkomanov prvý raz v roku 1985. Tam si všimla, že modlitba jednotlivých chlapcov aj celého spoločenstva je na tomto mieste silnejšia a hlbšia. Jej chlapci intuitívne vnímali prítomnosť Panny Márie a nechceli sa vrátiť do Talianska. Takto vzniklo v Medžugorí spoločenstvo Cenacolo. Podľa sestry Elvíry tu Panna Mária pôsobí osobitným spôsobom, je nevyčerpateľným zdrojom evanjelizácie a rodí v srdciach mladých radostnú, čistú, krásnu lásku. V súčasnosti má spoločenstvo 56 domov v rôznych krajinách. Dejú sa tu obdivuhodné uzdravenia a narkomani, ktorí sa z ľudského hľadiska ocitli v beznádejnej situácii, sú schopní vrátiť sa do normálneho života. Ježišova láska tu doslova hmatateľne dvíha ľudí z najhlbších pádov a uzdravuje aj medicínsky neliečiteľné prípady.

Tieto spoločenstvá narkomanov nám dávajú veľmi silné ponaučenie. Ukazujú nám, že človek je jediné stvorenie, ktorému Boh dal rozum, slobodnú vôľu a rôzne talenty a pozval ho, aby skrze prácu a modlitbu spolupracoval so svojím Stvoriteľom. Iba vďaka tejto spolupráci môžeme napredovať a nájsť zmysel života.

Človek je však slobodný a môže spoluprácu s Bohom odmietnuť. Každý premárnený talent a nevyužitá schopnosť prispievajú k zhoršeniu vzťahu s Bohom a s inými ľuďmi. Nie je náhoda, že lenivosť je jedným zo siedmich hlavných hriechov. Podľahnúť lenivosti znamená odmietnuť spolupracovať s Bohom a z toho zas pramení všemožné zlo. Lenivý človek zakopáva svoje talenty (porov. Mt 25, 25...). Platia o ňom slová Zjavenia svätého Jána: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst“ (3, 15 – 16). Ak podľahneme pokušeniu žiť ľahký život, utečieme od námahy, akou je štúdium a práca, vyberieme si lenivosť a prelietavé šťastie, aké prinášajú zmyslové rozkoše a konzumizmus, náš duch ochorie. A takáto choroba ducha vedie k rôznym formám závislosti a duchovného úpadku. Svedčia o tom uzdravení narkomani. Pre svoj normálny rozvoj potrebujeme každodennú prácu a modlitbu. Človek sa od zvierat líši okrem iného tým, že má do prirodzenosti vpísanú potrebu vzťahu s Bohom. Bez spojenia s Bohom v modlitbe začíname strácať zmysel života. Ak odvrhneme Boha, vytvorí sa v nás duchovné prázdno, ktoré nie sme schopní vydržať, a preto sa ho snažíme naplniť zmyslovými zážitkami, aké poskytujú drogy, alkohol, pornografia a pod. Takto sa človek stáva nebezpečnejší ako dravé zviera, pretože nenásytný hlad ho robí agresívnym a ničiteľským.

Narkomani zdôrazňujú, že najväčšia choroba súčasnosti je kríza viery v rodinách. Podľa nich hlavná príčina narkománie a iných závislostí korení práve tu. Ak sa rodičia starajú iba o materiálne hodnoty a úplne zabúdajú na náboženské a duchovné potreby detí, ich deti začínajú strácať zmysel života. Ak rodičia vytvárajú atmosféru, v ktorej sa snažia vyhovieť všetkým túžbam a chúťkam svojho dieťaťa, a pritom zanedbávajú jeho duchovný rozvoj (nemodlia sa s ním, zanedbávajú sviatostný život a náboženskú výchovu), ak nič od neho nevyžadujú a nepovzbudzujú ho k sebavýchove, sebadisciplíne a formovaniu vlastného charakteru, osobnosť dieťaťa ovládne egoizmus. A egoizmus ho následne povedie k intelektuálnej a duchovnej lenivosti, k vyhľadávaniu najjednoduchších spôsobov na dosiahnutie pohodlia, pohody a príjemných pocitov. Dieťa začne za každú cenu uspokojovať svoje sebecké chúťky a bude to robiť tak, aby ho to nestálo nijakú námahu. Takto vyrastajú egoisti, ktorí sa neštítia ani zločinov.

Zo svedectiev obrátených narkomanov vyplýva, že proces ich uzdravenia sa začal až vtedy, keď skutočne celým srdcom uverili v Krista a skrze modlitbu a tvrdú prácu sa začali otvárať na jeho uzdravujúcu lásku. Bez modlitby a ťažkej, každodennej práce, bez sebazaprenia, sebadisciplíny, obety a námahy nemožno dosiahnuť zrelosť, vnútornú slobodu a šťastie.

Ak si závislý od drog, sexu, alkoholu a pod., nestrácaj nádej na úplné uzdravenie. Ježiš uzdravuje všetkých, ktorí mu dôverujú a ktorí sa modlitbou a sviatosťami pokánia a Eucharistie otvárajú na pôsobenie jeho lásky.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86