„Milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom“ (Jak 2, 13)

autor: Mirosław Rucki

Keby sme mali zakúsiť všetky dôsledky zla, ktoré sme vykonali prestúpením Božej vôle, nemali by sme pred Bohom nijakú šancu podľa toho, „ako je napísané: ,Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný... nikto nerobí dobre, veru, celkom nik‘“

(Rim 3, 10 – 12).

Utrpenie a smrť Ježiša Krista nám ukazujú, aké hrozné sú dôsledky našich hriechov. Často si neuvedomujeme, aké veľké utrpenie si môžeme spôsobiť, keď páchame neprávosť alebo žijeme v ťažkom hriechu. Keby sme mali zakúsiť všetky dôsledky zla, ktoré sme vykonali prestúpením Božej vôle, nemali by sme pred Bohom nijakú šancu podľa toho, „ako je napísané: ,Nik nie je spravodlivý, nik nie je rozumný... nikto nerobí dobre, veru, celkom nik‘“ (Rim 3, 10 – 12). Človek, obťažený množstvom svojich hriechov, nemohol predstúpiť pred svätého Boha, ako to Boh kedysi povedal Mojžišovi: „Niet človeka, ktorý by ma videl, a ostal by nažive!“ (Ex 33, 20). Svätá Faustína vo svojom Denníčku píše: „Pán mi dal spoznať v jednej chvíli hriechy celého sveta, ktoré boli popáchané v tento deň. Omdlela som od hrôzy a napriek tomu, že poznám celú hĺbku Božieho milosrdenstva, zadivila som sa, že Boh dovoľuje ľudstvu jestvovať“ (926). Boh je však dobrotivý, „on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“ (2 Pt 3, 9).

Keď Mojžiš uvidel Božiu slávu, ktorá okolo neho prechádzala, zvolal: „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34, 6). Najdôležitejšou Božou vlastnosťou je jeho milosrdenstvo, a preto nám Boh dáva príležitosť obrátiť sa a spasiť sa. Ježiš Kristus povedal svätej Faustíne: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva“ (Denníček 83), pretože v Bohu „sa milosrdenstvo vyvyšuje nad súdom“ (Jak 2, 13).

Skrze svoje milosrdenstvo chce Ježiš nadviazať osobný vzťah s každým človekom. Sestra Faustína sa raz zhovárala s jednou zo svojich predstavených, ktorá jej povedala: „,Sestra, vyhoďte si z hlavy, že Pán Ježiš by sa mohol s vami takto dôverne zhovárať, veď ste veľmi úbohá a nedokonalá. Pán Ježiš prebýva iba so svätými dušami, zapamätajte si to.‘ Uznala som, že má pravdu, pretože som skutočne úbohá, ale aj napriek tomu dôverujem Božiemu milosrdenstvu. Keď som sa stretla s Pánom, hlboko som sa pred ním pokorila a povedala som mu: ,Ježišu, ty sa vraj nestýkaš s takýmito úbožiakmi.‘ A on mi odpovedal: ,Zachovaj si pokoj, pretože práve skrze tvoju úbohosť chcem ukázať moc svojho milosrdenstva.‘“ Takto Ježiš Kristus uistil sestru Faustínu, že chce prijať každého hriešnika a byť s ním.

Svätá Faustína nás ubezpečuje: „Boh svoje milosrdenstvo nikomu neodmietne. Nebo a zem sa pominú, ale Božie milosrdenstvo sa nevyčerpá“ (Denníček 72). Jediné, čo musíme urobiť, je vyznať svoje hriechy. Ježiš povedal sestre Faustíne a skrze ňu aj všetkým nám, ktorí pristupujeme k sviatosti zmierenia: „Moje srdce je dojaté veľkým milosrdenstvom k tebe, moje najdrahšie dieťa, keď som ťa videl roztrhanú na kúsky od veľkej bolesti, ktorú si trpela v ľútosti nad svojimi
hriech-mi“ (Denníček 282).

Každý človek môže čerpať z Božieho milosrdenstva. Ježiš dáva svoju milosť všetkým, nezávisle od náboženstva, aké vyznávajú, od ich jazyka, kultúry, farby pleti, ba aj od množstva hriechov, ktoré spáchali. Každý má právo dôverovať Ježišovi a zakúsiť Božie milosrdenstvo. Ježiš povedal sestre Faustíne: „Túžim, aby mi moje stvorenia dôverovali. Povzbudzuj duše k veľkej dôvere v moje nekonečné milosrdenstvo. Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša. Hoci by mala viac hriechov ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva“ (Denníček 1059). „Dcéra moja, napíš, že čím väčšia bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. A povzbudzuj všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim ich všetkých spasiť“ (Denníček 1182). „Duša, ktorá bude dôverovať môjmu milosrdenstvu, je najšťastnejšia, lebo ja sám sa o ňu starám“ (1173). „Ó, ako veľmi milujem duše, ktoré mi úplne dôverujú – urobím pre ne všetko“ (294).

Sestra Faustína si vybrala cestu bezhraničnej dôvery v Ježiša a odovzdala mu svoj život. Modlila sa: „Veď ma, ó, Bože, cestami, akými sa ti páči. Celkom som sa odovzdala do tvojej vôle, ktorá je pre mňa láskou a milosrdenstvom samým“ (1264). Táto dôvera jej pomohla prekonať strach z fyzickej bolesti, choroby, ba aj zo samotnej smrti. 5. októbra 1938 oznámila sestrám s veľkou radosťou: „Dnes si ma Pán Ježiš vezme.“ Choroba jej spôsobovala nesmiernu bolesť, preto požiadala o injekciu proti bolesti, ale potom zmenila svoje rozhodnutie a obetovala svoju bolesť a utrpenie Ježišovi. Takto potvrdila svoje rozhodnutie, ktoré urobila pred rokmi: „Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom“ (741).

Dôverujme teda milosrdnému Bohu, odvráťme sa od svojich hriechov, odstráňme zo svojho života všetko, čo nás pokúša k hriechu, aby sme sa mohli modliť slovami svätej Faustíny: „A tak s dôverou v tvoje milosrdenstvo kráčam životom ako malé dieťa, a dávam ti každý deň ako obetu svoje srdce rozpálené láskou na tvoju väčšiu slávu“ (Denníček 2).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86