milosrdenBsotžvioe neraz dosahuje hriešnika v poslednej chvíli (Denníček 1698)

autor: Red.

Vedela, že zomiera: prijala to a vo veľkom pokoji sa so všetkými rozlúčila. Prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlila

Moja o päť rokov mladšia sestra viedla od mladosti veľmi nemorálny život: bola závislá na alkohole a sexe. Mala štyri deti s rôznymi partnermi a svojím správaním zapríčinila, že súd jej obmedzil rodičovské práva. Dvoch najstarších synov vychováva naša mama, jednu zo svojich dcér odovzdala hneď po narodení na adopciu a najmladšiu dcéru vychováva náhradná rodina. Sestra sa o svoje deti nikdy nezaujímala a neudržiavala s nimi bližší kontakt. Žila iba pre seba, nikdy nepracovala a jej závislosti ju priviedli do konfliktu so zákonom a nakoniec do väzenia. Po odpykaní trestu odňatia slobody prišla k mame. Z nášho rozhovoru som pochopila, že pobyt vo väzení nezmenil jej názor na Boha a morálne hodnoty. Jej životné heslo, ktorého sa držala, znelo asi takto: „Ak nemôžem piť, nechcem ani žiť.“ Oznámila mi, že čoskoro odchádza do Nemecka, kde má zabezpečenú prácu a bývanie u istého muža. Uvedomila som si, že rozhovor nič nevyrieši, a tak som jej navrhla, aby sme sa spolu pomodlili korunku Božieho milosrdenstva, pretože sa blížila 15. hodina. Onedlho nato odcestovala do Nemecka, kde žila rovnako, ako doposiaľ. V priebehu dlhých rokov som s ňou mala len sporadický kontakt a z času na čas som sa jej opýtala, či nechce vo svojom živote niečo zmeniť, na čo mi vždy odpovedala, že takto jej to vyhovuje a že nič meniť nemieni. Modlila som sa za ňu, hoci som strácala nádej na jej obrátenie. Prosila som Boha, aby sa obrátila aspoň v hodine smrti. Roky plynuli a nič sa nemenilo. V roku 2010 som počas duchovných cvičení pre manželské páry (s manželom sme členmi spoločenstva Domáca cirkev) podpísala kruciátu oslobodenia človeka na sestrin úmysel. O tri roky nato som od známeho z Nemecka dostala správu, že moja sestra sa vracia do Poľska, pretože je vážne chorá. Zistila som, že v máji, keď bola pod vplyvom alkoholu, upadla do bezvedomia a pohotovosť ju odviezla do nemocnice. Bola v kritickom stave, a preto zamestnanci nemocnice hľadali jej príbuzných. Známy, ktorý nám to oznámil, ju vyzdvihol z nemocnice a poslal do Poľska. S hrôzou aj s nádejou som ju čakala na zastávke, na ktorú zvyčajne prichádzajú autobusy z Nemecka. Pohľad na sestru bol hrozný. Bolo v nej však aj niečo, čo ma prekvapilo. Netýkalo sa to iba jej zdravotného stavu. Počas dlhého rozhovoru som pochopila, že dostala veľkú milosť: obrátila sa. Bol to zázrak. Na spomenutej alkoholovej party jej prišlo veľmi zle a začala prosiť Boha o zľutovanie a milosrdenstvo. Úpenlivo prosila Pannu Máriu, aby jej pomohla, pretože nechce ísť do pekla, ale do neba. Potom upadla do bezvedomia. Nevedela, aký je jej zdravotný stav, pretože nehovorila dobre po nemecky, ale vytušila, že je vážny. Modlila sa k Bohu vlastnými slovami a prosila ho, aby sa mohla vrátiť do Poľska k rodine. A stalo sa: vrátila sa a všetkých nás prosila o odpustenie. Vykonala si generálnu spoveď (celé desaťročia sa nespovedala a neprijímala sviatosti), prijala sviatosť pomazania chorých a Eucharistiu. V kostole sa zapísala do Knihy triezvosti, čím vyjadrila svoj záväzok vytrvať v triezvosti až do konca života. Začalo sa ťažké obdobie boja za jej zdravie. Mala rakovinu pečene v pokročilom štádiu a prekonala mozgovú mŕtvicu. Lekári jej nedávali veľkú nádej. Posledný rok a pol života strávila v nemocniciach a na vyšetreniach. Veľmi trpela, ale nikdy sa nesťažovala. Vedela, že je to pre ňu možnosť očistiť sa a že táto choroba je milosť. Spomínali sme si spolu na korunku Božieho milosrdenstva, ktorú sme sa pred rokmi pomodlili. Vedela som, že to, čo práve prežívame, je Božia milosť a odpoveď na tamtú modlitbu. Diabol dlhé mesiace bojoval o dušu mojej sestry a nedal jej spať. V tom období sa veľa spovedala a prijímala sviatosti. Posledné sviatosti jej dva dni pred smrťou udelil už na nemocničnom lôžku kňaz, s ktorým sa v priebehu choroby zoznámila. Vedela, že zomiera: prijala to a vo veľkom pokoji sa so všetkými rozlúčila. Prosila ma, aby som sa spolu s ňou modlila. Počas agónie som bola pri nej a modlila som sa pri jej lôžku. Bol to výnimočný čas: bola som očitým svedkom zázraku obrátenia mojej sestry a jej odchodu, ktorý sprevádzala Božia milosť. Som nesmierne vďačná Bohu za šancu, akú dal mojej sestre, ako aj za to, že počas svojej dlhej a ťažkej choroby si mohla očistiť dušu. Ďakujem mu za to, že vytrvala pri ňom, že ju posilňoval sviatosťami a že bol stále s ňou, zvlášť od pamätnej korunky Božieho milosrdenstva, ktorú sa prvý raz v živote modlila spolu so mnou.

čitateľka

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86