Celá tvoja bieda zhorela v ohni mojej lásky“ (Denníček 178)

autor: svedectvo

Na svätú omšu som chodievala od detstva, pretože moja mama bola veľmi nábožná. Kostol som síce navštevovala, ale moje srdce bolo od Boha veľmi ďaleko. Zvyčajne som sa spovedala dva razy v roku počas farskej duchovnej obnovy, ale robila som to predovšetkým z povinnosti.

Ako štyridsaťročná som mala tri deti a za sebou dve interrupcie a jedno tehotenstvo s mŕtvym plodom. Moji rodičia už nežili. Zo všetkého – aj z nechcených tehotenstiev – som obviňovala svojho manžela. Závidela som svojim kamarátkam, ktoré mali iba dve deti a žijúcich rodičov, ktorí im pomáhali, a k tomu ešte peniaze a auto. My sme si nemohli dovoliť nič. Ja som nepracovala, pretože som sa venovala deťom, a po materskej dovolenke som si už nemohla nájsť prácu. Neskôr sa pridala ešte aj choroba a až vtedy som si uvedomila, že pomôcť mi môže iba Boh.

Po prečítaní vášho časopisu som pocítila, že práve toto som potrebovala. Zrazu som jasne videla svoje hriechy (o niektorých som dokonca ani nevedela, že ide o hriechy). Pochopila som, že hoci som sa považovala za katolíčku, mojím bohom boli kamarátky, klebety, televízia a ustavičné výčitky adresované môjmu manželovi. Duch Svätý ma postupne viedol prostredníctvom vášho časopisu a kníh. Ukazoval mi moje hriechy, z ktorých som sa očistila pri spovedi.

Odvtedy čítam Denníček svätej Faustíny, Sväté písmo, modlím sa korunku Božieho milosrdenstva a zúčastňujem sa na poklonách Najsvätejšej sviatosti. S dôverou som Bohu odovzdala všetky svoje starosti 
a ťažkosti.

Modlila som sa aj modlitbu odpustenia a odpustila som všetkým aj sebe samej to, čo ma ťažilo.

Duchovne som si adoptovala už dve deti a spolu s inými rodičmi sa modlím ruženec za svoje deti. Veľmi ma potešilo, že moje dcéra v tínedžerskom veku, s ktorou som mala veľké problémy, začala tiež čítať Milujte sa! a vstúpila do HČS. Veľmi sa odvtedy zlepšila.

Vždy som snívala o práci vo svojom odbore, ale vzhľadom na svoj vek som už mala minimálne šance. Avšak Pán mi poslal ľudí, ktorí mi sami od seba ponúkli takúto prácu. Moje kamarátky mi veľmi závideli a čoraz zriedkavejšie ma navštevovali. Zato ja som bola šťastná, pretože som mala viac času na Boha. Pán ešte neuzdravil moje telo (verím, že to urobí), ale uzdravil mi dušu. Vlial mi do srdca veľkú lásku k nemu a k blížnym.

Dnes môžem povedať spolu so svätým Pavlom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Môj život sa výrazne zlepšil. Mám dobré deti a dobrého manžela, ktorý bol vždy dobrý, ibaže ja som to nevidela, až kým mi Pán neotvoril oči.

Snažím sa vyspovedať sa raz v mesiaci a voľný čas trávim s rodinou a s Bohom. Ďakujem Bohu za chorobu, lebo ma priviedla k nemu. Pán ma ako najlepší Otec chytil za vystretú ruku, pretože už dávno na mňa čakal. Naplnil ma pokojom a radosťou.

Nečakajte, prosím, tak dlho ako ja, ale už dnes otvorte svoje srdce Kristovi a on urobí zázrak. Iba v ňom nájdete radosť a šťastie.

márnotratná dcéra

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86