Božie milosrdenstvo ho zachránilo od smrti v hriechoch

autor: svedectvo

Alkohol ovládol môjho manžela a vedela som, že sama si s týmto problémom neporadím. Veľa som sa modlila a prosila Boha o pomoc, ale namiesto toho, aby sa situácia zlepšovala, bola čoraz horšia...

Náš život bol raz lepší, inokedy horší. Prvé dieťa sa nám narodilo dva roky po svadbe. Išla som na materskú dovolenku a venovala som sa domácnosti a výchove dieťaťa. Môj manžel pracoval, ale čoraz častejšie sa pozeral na dno pohárika. Viedlo to k tomu, že keď som čakala druhého syna, vážne ochorel a strávil v nemocnici šesť mesiacov. Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie. Veľa sme modlili za manželovo uzdravenie, ale dlho sme museli čakať na zlepšenie jeho zdravotného stavu. Manželov stav bol dlho kritický a ja som sa veľmi bála, že zostanem sama s dvomi deťmi.

Vtedy som ešte netušila, čo ma čaká neskôr. Boh rozhodol, že môj manžel bude žiť a deň pred narodením nášho druhého syna sa vrátil z nemocnice domov. Veľmi sme sa tešili. Po štyroch rokoch sa nám narodil tretí syn a po ďalších troch rokoch dvojičky. Takže máme päť synov a sme veľmi šťastní, pretože nie všetci majú milosť mať toľko detí – sme za to Bohu veľmi vďační.

Všetko by teda bolo dobre, keby nebolo alkoholu, ktorý dva roky po narodení dvojičiek opäť zavítal do života môjho manžela. Bolo to pre mňa, pre deti aj pre celú rodinu hrozné obdobie. Slovami sa to nedá opísať. Nepomáhali prosby ani hrozby. Alkohol ovládol môjho manžela a vedela som, že sama si s týmto problémom neporadím. Veľa som sa modlila a prosila Boha o pomoc, ale namiesto toho, aby sa situácia zlepšovala, bola čoraz horšia... Prosila som Boha, aby sa stala jeho, a nie moja vôľa.

Zdravotný stav môjho manžela sa výrazne zhoršil a aj sa cítil čoraz horšie. V tom období sme si pripomínali 15. výročie manželstva, a tak som dala za nás odslúžiť svätú omšu. Polroka po nej môj manžel ochorel a opäť sa ocitol v kritickom stave. Zavolala som pohotovosť. Veľmi som sa bála, že sanitka nestihne prísť a že manžel mi zomrie v náručí bez sviatostí, bez spovede, bez Eucharistie. Úpenlivo som prosila Boha a všetkých svätých, aby môj manžel nezomrel bez sviatostí. Manžel sa dostal do nemocnice, kde sa vyspovedal a prijal Eucharistiu. Prijal aj sviatosť pomazania chorých a zomrel. Vtedy som sa presvedčila, že Boh plní svoje sľuby. Svätej Faustíne povedal: „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo v živote a zvlášť v hodine smrti“ (Denníček 754); „Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Hlbiny môjho milosrdenstva sa dávajú do pohybu pre tých, ktorí odriekajú túto korunku. Zapíš si tieto slová, dcéra moja. Hovor svetu o mojom milosrdenstve, nech celé ľudstvo pozná moje nepreniknuteľné milosrdenstvo. Je to znamenie posledných časov, po ňom príde deň spravodlivosti. Kým je čas, nech sa utiekajú k prameňu môjho milosrdenstva, nech načierajú krv a vodu, ktorá pre nich vytryskla“ (848).

Môj manžel sa často modlil korunku Božieho milosrdenstva a konal si pobožnosť deviatich prvých piatkov a to ho zachránilo od smrti v hriechoch. Zostala som sama s piatimi deťmi, ale viem, že Boh nedovolí, aby sa nám stalo niečo zlé, a že manžel nám bude vyprosovať Božiu pomoc. Viem, že Boh sa o nás postará, že to zvládnem a že dobre vychovám naše deti.

čitateľka z Veľkopoľskej oblasti

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86