Bdejte jednu hodinu

autor: editorial staff

Dejiny izraelského národa, ktorý sa mnoho ráz dostal do otroctva, ukazujú, že keď sa človek odvráti od Boha, vždy znáša bolestné následky. Je to dôsledok rozhodnutia sa pre hriech, ktorý je najväčšou tragédiou a nešťastím človeka. Ale Boh nikdy nenecháva človeka v tejto dráme samého.

Náš Boh je verný Boh, ktorý nás „miloval do krajnosti“ (Jn 13, 1), a preto sa stal skutočným človekom, aby po svojej smrti a zmŕtvychvstaní bol pre nás „živým chlebom“ (Jn 6, 51) a dal nám účasť na Božom živote. Blahoslavený Ján Pavol II. zdôraznil, že Eucharistia „je Kristov dar seba samého, jeho osoby v jej svätej ľudskosti, ako aj jeho diela spásy“ (EE 11). Keď prijímame Pánovo telo a krv, vnútorne sa spájame s Kristom: „Prijímame jeho samého, ktorý sa obetoval za nás, jeho telo, ktoré za nás odovzdal na kríži, jeho krv, ktorú vylial ,za všetkých na odpustenie hriechov‘ (Mt 26, 28)... Sám Ježiš nás uisťuje, že takéto spojenie, ktoré on sám potvrdil ako analógiu života Najsvätejšej Trojice, sa opravdivo uskutočňuje“ (EE 16).

Ježiš vzápätí po ustanovení Eucharistie a kňazskej služby prosí svojich učeníkov a skrze nich aj nás, aby sme hodinu s ním bdeli (porov. Mt 26, 40). Toto pozvanie je osobite aktuálne dnes. „Všetko zlo sveta môže byť porazené úžasnou silou eucharistickej adorácie,“ povedal blahoslavený Ján Pavol II. a svätý Peter Julián Eymard povzbudzoval: „Vnímajte hodinu adorácie, ktorá vám je daná, ako hodinu strávenú v raji. Choďte na ňu tak, ako sa ide do neba na Božiu hostinu, a budete na túto hodinu čakať a prijímať ju so šťastím. S nehou si pestujte túto túžbu vo svojom srdci. Hovorte si: O štyri hodiny, o dve, o polhodinu pôjdem na audienciu milosti a lásky k nášmu Pánovi, ktorý ma pozval, čaká na mňa a túži po mne...“

Blahoslavený Ján Pavol II. nám odporúča adorovať Najsvätejšiu sviatosť. Píše: „Úcta, ktorú vzdávame Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou v živote Cirkvi... Je úlohou pastierov, aby povzbudzovali, aj osobným príkladom, eucharistický kult, zvlášť vystavenie Najsvätejšej sviatosti, ako aj spočinutie v adorácii pred Kristom prítomným pod eucharistickým spôsobom.

Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ,umenie modlitby‘, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!... Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše, aby sme načerpali z toho istého prameňa milosti“ (EE 25).

Adorácia je časom budovania vzťahu s Bohom. Okrem toho je aj nástrojom boja proti diablovi, ktorý nás chce odvrátiť od Jediného. Adorácia je takisto nástrojom našej sebavýchovy a duchovného rastu. Adorovať totiž znamená počúvať Pánov hlas, zjednocovať sa s Božou vôľou a žiť podľa nej. Ten, kto adoruje Krista, sa pozerá na udalosti svojho života z pohľadu viery. Nepozerá sa na to, čo robí on sám, ale na to, čo Boh robí preňho. Otvára sa na Božiu veľkosť. Zo skúsenosti vie, že Prozreteľnosť ho vedie hlbšie, než by on sám mohol nasmerovať svoj život, premieňa rôzne situácie a dáva potrebné milosti na posilnenie viery. A nakoniec – adorácia je čas, keď dovoľujeme Bohu, aby v nás pôsobil, aby nás oslobodzoval z rôznych pút, očisťoval a uzdravoval naše rany a choroby.

Uprostred sveta, ktorý stále podlieha falošným bôžikom (peniazom, sláve, moci a pod.), sa v mnohých farnostiach koná ustavičná poklona, na ktorej sa zúčastňujú muži a ženy, spojení takto do reťaze milosrdenstva. Tam, kde kvitne takýto modlitbový život, rýchlo vidno ovocie: jednotu a apoštolskú plodnosť.

Toto bohatstvo odhalila aj Matka Terézia z Kalkaty. Keď sa úplne obetovala pre chudobných, pochopila, že všetko závisí od adorovania Eucharistie. Na začiatku existencie Kongregácie misionárok lásky, keď sama prežívala temnú noc viery, napísala kalkatskému arcibiskupovi: „Onedlho bude náš Pán už s nami. Odteraz bude všetko ľahšie. Bude tu osobne.“ Čoskoro nato sa zdôverila pátrovi Michaelovi van Peetovi so svojou veľkou radosťou: „Keďže v materinskom dome [v Kalkate] máme desať skupín sestier, osem noviciek a dve po zložení sľubov, máme desať hodín adorácie v našich dvoch kaplnkách. Tu pramení naša sila a naša radosť.“

Veľakrát vydala svedectvo o milostiach, ktoré dostala prostredníctvom každodennej hodinovej adorácie. Predovšetkým sa upevnili vzťahy medzi sestrami. Okrem toho sa zmenil jej pohľad na chudobných a videla v nich Ježiša. A nakoniec, v krátkom čase vzrástol počet povolaní, čo sestrám umožnilo odpovedať nielen na potreby chudobných v Kalkate, ale aj na pozvania iných biskupov, ktorí chceli mať sestry vo svojich diecézach. Keď Matka Terézia otvárala nový rehoľný dom, zvykla hovoriť: „Otvorili sme nový svätostánok.“

„Vďaka našej spoločnej adorácii sa zdvojnásobil počet povolaní,“ povedala Matka Terézia. „V roku 1963 sme spoločne adorovali Najsvätejšiu sviatosť jednu hodinu týždenne. Až v roku 1973, keď sa začala každodenná adorácia, sa naše spoločenstvo začalo zväčšovať a prekvitať... Ako prejav vďačnosti za našu kongregáciu sa budeme usilovať šíriť lásku a opravdivú nábožnosť k Najsvätejšej sviatosti v chudobných štvrtiach.“

Matka Terézia vnímala eucharistickú poklonu ako miesto osobnej premeny a liek pre náš chorý svet: „Čas, ktorý trávite s Ježišom ukrytým v Najsvätejšej sviatosti, je najlepší čas, aký môžete mať na zemi. Každá chvíľa strávená s Ježišom prehĺbi váš vzťah s ním, urobí vašu nesmrteľnú dušu krajšou a plnšou nebeskej chvály a pričiní sa aj k šíreniu večného pokoja na tomto svete.“

Na otázku, čo spasí svet, odpovedala: „Moja odpoveď je: modlitba. Je potrebné, aby každá farnosť kľačala pri nohách Ježiša prítomného v Najsvätejšej sviatosti a adorovala ho.“ „Musíme silno zdôrazniť podstatu adorácie Najsvätejšej sviatosti. Ježiš sa stal chlebom života, aby nám dal svoj život. Je tu prítomný vo dne i v noci. Ak chcete naozaj rásť v láske, vráťte sa k Eucharistii, vráťte sa k poklone Najsvätejšej sviatosti. Svoj život musíme utkať okolo Eucharistie, uprieť svoj zrak na toho, ktorý je svetlom. Nech sú vaše srdcia blízko pri jeho Božskom Srdci a proste ho o milosť, aby ste ho mohli poznať; proste o lásku, aby ste ho dokázali milovať, a o odvahu, aby ste mu slúžili. Hľadajte ho. Skrze Pannu Máriu, Príčinu našej radosti, zistíte, že nikde na svete vás neprijmú lepšie, nikde vás nebudú väčšmi milovať, než vás miluje Ježiš, ktorý žije a je reálne prítomný v Najsvätejšej sviatosti... On je tu naozaj osobne prítomný a čaká na vás.“

Marie Cofta, Małgorzata Radomska

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86