Aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo

autor: Sebastian Bednarowicz

„Keď duša uvidí a spozná ťarchu svojich hriechov, keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť biedy, do ktorej je ponorená, nech nezúfa, ale nech sa s dôverou vrhne do náručia môjho milosrdenstva ako dieťa do objatia milovanej matky“ (Denníček 1541)

"L'udstvo nenájde pokoj, kým sa neobratí s dôverou k môjmu milosrdenstvu,“ povedal Ježiš svätej sestre Faustíne (Denníček 300) a dal nám modlitbu, ktorá otvára pramene Božieho milosrdenstva: „Dcéra moja, povzbudzuj duše, aby sa modlili korunku, ktorú som ti odovzdal. Keď sa budú modliť túto korunku, rád im dám všetko, o čo ma budú prosiť. Keď sa ju budú modliť tvrdošijní hriešnici, naplním ich duše pokojom a hodina ich smrti bude šťastlivá. Napíš to kvôli utrápeným dušiam. Keď duša uvidí a spozná ťarchu svojich hriechov, keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť biedy, do ktorej je ponorená, nech nezúfa, ale nech sa s dôverou vrhne do náručia môjho milosrdenstva ako dieťa do objatia milovanej matky. Tieto duše majú prednosť v mojom ľútostivom srdci, ony majú väčší nárok na moje milosrdenstvo. Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, sa nesklamala ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti“ (Denníček 1541).

Božie milosrdenstvo je Boží, nezaslúžený, zadarmo daný dar, ktorý, tak ako každý dar, môžeme prijať alebo odmietnuť. To, čo s ním urobíme, závisí od nášho slobodného rozhodnutia. Patríme však do spoločenstva Cirkvi a spolu ako jej údy tvoríme jedno telo. Keď sa modlíme k Bohu jedni za druhých a vyprosujeme si navzájom milosrdenstvo, pripravujeme sa zároveň aj sami na prijatie Božieho odpustenia vo chvíli smrti. Sestra Faustína to vyjadrila vo svojom Denníčku nasledovne: „Často sprevádzam zomierajúce duše, vyprosujem im dôveru v Božie milosrdenstvo a pokorne prosím Boha o veľkú Božiu milosť, ktorá vždy víťazí. Božie milosrdenstvo dosahuje neraz hriešnika v poslednej chvíli divným a tajomným spôsobom. Navonok vidíme, akoby všetko bolo stratené, ale nie je to tak. Duša osvietená lúčom poslednej silnej Božej milosti sa v poslednej chvíli obracia k Bohu s takou silou, že v jednom okamihu dostáva od Boha odpustenie vín aj trestov. Navonok nám nedáva žiadne znamenie, ani ľútosť, ani skrúšenosť, pretože na vonkajšie veci ony už nereagujú. Ó, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo“ (Denníček 1698).

Boh nás stvoril, aby sme láskou odpovedali na jeho lásku, a tak dosiahli spásu. Boží Syn nás natoľko miloval, že sa stal skutočným človekom, aby nás spasil, vzal na seba dôsledky všetkých našich hriechov, všetko ľudské, psychické aj fyzické utrpenie. Ba čo viac, zomrel za nás hroznou smrťou na kríži a naozaj vstal z mŕtvych. Takto zvíťazil nad smrťou a odpustil nám všetky hriechy. Tento úkon najčistejšej lásky a bezhraničného sebaobetovania nám dáva istotu, že Boh nás nikdy neopustí a vždy nám daruje svoje milosrdenstvo. Toto povedal Ježiš svätej Margite, keď jej zjavil tajomstvo svojho Najsvätejšieho Srdca, a svätej Faustíne, keď ju učil modliť sa korunku Božieho milosrdenstva. „Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom“ – týmito slovami sa spájame s Ježišovým utrpením a otvárame sa na prijatie Božieho milosrdenstva pre nás aj pre celý svet.

Jednota členov spoločenstva Cirkvi presahuje pozemský rozmer. Môžeme pomôcť našim zomrelým bratom a sestrám, ktorí ešte nedosiahli plnosť šťastia v nebi a ktorých láska sa zdokonaľuje v očistci. Sestra Faustína, zvlášť po jednom zo svojich videní, dobre chápala, že taká pomoc je potrebná: „Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. Čoskoro som došla na hmlisté miesto, ktoré bolo naplnené ohňom, kde trpeli mnohé duše. Tieto duše sa vrúcne modlili, ale pomôcť si už nemohli. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, aké je ich najväčšie utrpenie. Odpovedali mi jednoznačne, že ich najväčším súžením je túžba po Bohu. Videla som i Božiu Matku, ako ich utešovala. Duše nazývajú Máriu ,Morská Hviezda‘. Ona im prináša ochladenie. Chcela som sa s nimi viac porozprávať, ale môj anjel strážca mi dal znamenie na odchod. Vyšli sme za dvere tohto väzenia plného utrpenia. Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: ,Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť to prikazuje.‘ Od tej chvíle som bližšie spätá s trpiacimi dušami“ (Denníček 20).

Príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorý dušiam v očistci prináša takú veľkú úľavu, im môžeme vyprosiť modlitbou ruženca. Ľudová tradícia často zobrazuje Pannu Máriu, ako spúšťa do očistca ruženec, po ktorom duše vystupujú do neba. Svätá Faustína krásu neba opisuje takto: „Dnes som bola v duchu v nebi a obzerala som si tú nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás po smrti čaká. Videla som, ako všetky stvorenia neustále vzdávajú česť a slávu Bohu. Videla som, aké veľké šťastie je v Bohu, ako sa rozlieva na všetky stvorenia, robí ich šťastnými a ako sa všetka chvála a sláva z toho šťastia vracajú späť do prameňa. Duše vstupujú do Božích hlbín, kontemplujú vnútorný život Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, ktorý nikdy nepochopia ani nepreskúmajú. Ten prameň šťastia je vo svojej podstate nemenný, a predsa na radosť stvorení vyviera z neho stále nové a nové šťastie. Rozumiem teraz svätého Pavla, ktorý povedal: ,Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú‘“ (Denníček 777).

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86