Zviedla ma pornografia

autor: svedectvo

Vyrastala som v kresťanskej rodine, ale v istej chvíli života som zišla na zlú cestu a vzdialila som sa od Boha. Moja viera bola mŕtva. Dlhé roky som žila v hriechu, zabíjala som svoj duchovný život deformovaním vlastného svedomia, ktoré neskôr nedokázalo odlíšiť dobro od zla.

 

Keď som mala desať, možno jedenásť rokov, zviedla ma pornografia. Hrešila som proti šiestemu prikázaniu. Všetko sa začalo nevinne. Na začiatku to boli telenovely, hojne sýtené „milostnými“ scénami. Neskôr som sa rozhodla kupovať si časopisy ako Bravo a pod., ktoré prebudili moju sexuálnu zvedavosť a mali veľmi ničivý vplyv na moju psychiku. Čoraz častejšie som ich čítala, pričom najviac pozornosti som venovala stránkam so sexuálnou tematikou. Neskôr som začala hľadať niečo viac, čoraz silnejšie dojmy. Bolo to príjemné, ale neskôr som sa zamýšľala, čo to vlastne robím. Po chvíli som sa však upokojila myšlienkou: „Veď aj tak o tom nikto nevie.“

Najskôr som si myslela, že je to normálne. Snažila som sa ospravedlniť pred sebou samou, že v období dospievania sa prebúdzajú hormóny a že to nie je nič zlé. Ale po akomsi čase som sa už nedokázala oslobodiť. Dopúšťala som sa hriechu masturbácie, v ktorom som žila vyše šesť rokov. Uvedomila som si, že som sa stala závislou, keď po chvíli rozkoše prichádzal veľký smútok a zhnusenie zo seba, že som to znovu urobila.

Bolo obdobie, keď som nevnímala zmysel života. Spájali sa s tým samovražedné myšlienky a depresia, o čom tiež nikto nevedel. Všetko som ukrývala, v dôsledku čoho som sa uzatvorila do seba a nedokázala som sa rozprávať s ľuďmi – bála som sa ich. Nedokázala som prijať seba samú, čo sa ustavične prehlbovalo...

Najskôr som sa z hriechu masturbácie nespovedala a klamala som vlastné svedomie, že je to predsa normálne. Veď predsa nikto nehovorí, že je to zlé, a v časopisoch sa dokonca píše, že to dobre vplýva na neskorší sexuálny život... Moje svedomie bolo voči tomuto hriechu celkom ľahostajné. Môžem priam povedať, že som stratila svedomie, pretože ustavičné zotrvávanie v hriechu ho celkom zdeformovalo. V istej chvíli ma takýto život v neprestajnom smútku a obviňovaní sa za hriech začal nesmierne ťažiť. Chcela som sa oslobodiť od pornografie, od masturbácie, ale televízia, internet, časopisy – všetko bolo presiaknuté erotikou!

Konečne nadišiel čas, keď som sa z toho chcela vyspovedať, ale chýbala mi odvaha. Niekoľko rokov som na spovedi klamala samu seba aj Boha. Nemala som odvahu priznať sa k svojmu hriechu, pretože ma mučila otázka: „Čo si kňaz o mne pomyslí?“ Nevedela som sa spovedať – a dodnes sa to učím. Keď som po každej spovedi vychádzala zo spovednice, necítila som úľavu, ale ešte väčší hnev na seba za to, že som klamala. V spovednici som videla iba kňaza, nie Ježiša!

S hriechom nečistoty, ktorého som sa dopúšťala, sa spájali aj iné hriechy. Začala som sa pozerať na svet celkom materialisticky, bola som veľkou egoistkou. Viera bola pre mňa len suchá tradícia. Chodila som do kostola, ale neprežívala som svätú omšu. Myšlienky som mala celkom inde. Spoveď a prijímanie Eucharistie boli veľkým klamstvom voči Bohu. Vzdialila som sa od Boha, prestala som sa modliť. Môj rozhovor s Bohom sa zmenil na požiadavky typu: „Bože, ak si, daj mi to, čo chcem!“ Obyčajný, čistý egoizmus...

V istej chvíli života som pocítila, že moja duša pomaly umiera. V poslednom roku som veľmi duchovne trpela, život pre mňa strácal zmysel. Minulý rok po prázdninách som okúsila temnotu pekla. Panicky som sa začala báť smrti, pretože sa mi zdalo, že ma prenasleduje, a keď zomriem, tak ma s mojimi hriechmi iste čaká peklo... Istú dobu som sa dokonca bála vychádzať z domu. Začala som pochybovať o Bohu, o jeho existencii. Moja viera sa dotkla úplného dna – mohla by som povedať, že istý čas som žila bez Boha.

Dnes musím vyznať, že život bez Božej lásky nemá zmysel. Po nejakom čase som začala bojovať proti samotnému diablovi, pretože som si uvedomila, aké veľké zlo ovláda môj život. Najskôr som sa zbavila televízora a počítača, pretože to boli žriedla môjho hriechu. Jedným slovom, zbavila som sa pokušenia. Ale, žiaľ, zostala mi ešte fantázia, preplnená erotickými predstavami, ktoré sa ku mne vracali aj proti mojej vôli...

Kým som ešte žila v slabosti, náhodou sa mi dostal do ruky leták – pozvánka na zimné duchovné cvičenia v Krościenku, ktorých téma bola Môj Boh a moje všetko. Na začiatku som to považovala za lacné prázdniny, nové dobrodružstvo a možnosť nadviazať nové kontakty. Neskôr sa však ukázalo, že to bolo veľké dobrodružstvo s Bohom a šanca poznať seba samú.

Vtedy som si po prvý raz uvedomila, kým Boh skutočne je. Veľmi osobne som pocítila jeho lásku – úžasnú, bezhraničnú a nádhernú. Zakúsila som jeho prítomnosť a uvedomila som si, že Božia láska je väčšia než môj hriech! Pochopila som, že celý čas som Ježiša od seba odháňala, že som ho neprestajne zraňovala – ale on sa nevzdával a stále o mňa bojoval! Je nádherné vedieť, že nikdy nie som sama, že Ježiš je vždy pri mne nezávisle od toho, aká som. A keď padnem, neodvrhne ma, ale miluje ma ešte viac a čaká na mňa vo sviatosti zmierenia. Chce si ma privinúť, objať, pobozkať! Iba môj Boh dokáže milovať tak silno a nezištne.

To bol začiatok môjho obrátenia. Moja viera a môj vzťah k Bohu sa celkom zmenil – suchá tradícia sa zmenila na živú vieru. Začala som sa vrúcnejšie modliť a tešila som sa z toho, že niekto ma „miluje láskou odvekou“. Pochopila som, čo je pre mňa v živote najdôležitejšie, podľa akých hodnôt sa mám riadiť. Začala som meditovať Božie slovo. No vedomie, že som sa ešte stále nezmierila s Ježišom v spovednici, bolo pre mňa ťaživé...

Moja cesta k spojeniu s Bohom bola veľmi náročná. V tom období mi pomohla modlitba a každodenná svätá omša. Niekoľkokrát som mala možnosť zmieriť sa s Ježišom v spovednici, ale, žiaľ, strach vždy zvíťazil. Viedla som v sebe ťažký boj proti hriechu.

Konečne nadišlo Pôstne obdobie a s ním čas školských duchovných cvičení. Vtedy som sľúbila sebe aj Bohu, že konečne musím vyznať svoje hriechy. Dnes viem, že keby som to neurobila, bolo by so mnou veľmi zle – neviem, či by som ešte žila na tomto peknom svete...

Niekoľko dní pred spoveďou som cítila nesmiernu duševnú bolesť – ustavičný boj s diablom ma ničil nervovo aj psychicky. Teraz viem, že keby som sa nedotkla dna, dostala by som sa na dno. Musela som poriadne padnúť, aby som mohla vstať a skutočne sa chytiť Božej ruky. Ale tento pád zmenil môj život, môj pohľad na svet – a dnes ďakujem Bohu za milosť obrátenia. On mi dal nový život – a nechcem ho premrhať. Konečne som pristúpila ku generálnej spovedi a povedala som Ježišovi všetko! A on si ma privinul, potešil a odpustil mi hriechy. Je to veľký zázrak narodenia, pretože odvtedy som sa stala novým človekom – vďaka tomu, že som odovzdala celý život Ježišovi. Počas spovede som mala dojem, akoby Duch Svätý hovoril cezo mňa, pretože iste by som sama nedokázala povedať všetko.

Dnes viem, že žijem iba vďaka veľkej Ježišovej láske! On je môj Pán a Spasiteľ! Boh ma vytrhol z diablových pút, hoci aj napriek tomu musím denne bojovať proti zlu. Viem však, že ak sa pevne držím Ježiša, som „pozitívny bojovník“ a zvíťazím nad každým zlom.

Dnes som pri Bohu, aby som znovu nepadla. Často sa stretávam s Ježišom pri svätej omši, čítam aspoň krátke úryvky z Božieho slova, lebo viem, že cez slová Svätého písma ku mne hovorí sám živý Boh. Dostala som sa do spoločenstva Hnutia Svetlo-Život, ktoré pôsobí v našej farnosti. Účasť v tomto spoločenstve mi pomáha nachádzať Boha.

Veľmi dôležitým momentom bol pre mňa aj vstup do Hnutia čistých sŕdc; motivuje ma zotrvávať v čistote. Celú svoju sexualitu odovzdávam Bohu, lebo viem, že som v dobrých rukách. A keď mi diabol vnuká pokušenia, beriem do ruky ruženec a modlím sa k najčistejšej z panien – k Panne Márii.

Prajem každému a každej z vás takú radosť, aká teraz vládne v mojom srdci. Je mnoho ľudí, ktorí ani len netušia, že niekto ich miluje. Mne to Ježiš pošepkal. Teraz „mi všetko vraví, že niekto ma miluje“.

Chcela by som, aby všetci zakúsili túto veľkú a neobmedzenú lásku, ktorá dáva životu zmysel! Prajem ti takú radosť. Otvor svoje srdce, pretože Ježiš stojí pri dverách a klope. A ak už žiješ v plnosti s Kristom, teším sa z tvojho šťastia. Boh ťa ustavične miluje! Nezabúdaj naňho, aby si sa necítil(a) opustený(á). Aleluja!

 

Monika   

 

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86