Kristofóbia

autor: ks. Mieczysław Piotrowski TChr

Sme svedkami toho, že väčšinové médiá vedú dravú antikatolícku propagandu. Už roky sa v nich stretávame s honbou na Katolícku cirkev.

Žiaľ, hlavné médiá manipulujú s pravdou, pričom používajú polopravdy a klamstvá na to, aby presvedčili ľudí, že Katolícka cirkev je zločinecká organizácia a jej kňazi sú sexuálne úchylní darmožráči a pedofili. Z čoho pramení táto nenávisť ku katolíckemu duchovenstvu a veriacim? Prečo sme svedkami takej veľkej manipulácie s informáciami, ktorá vedie k šíreniu klamstiev, antipatie a nenávisti voči Katolíckej cirkvi? Odpoveď nám dal sám Ježiš Kristus: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí“ (Jn 15, 19).

Sloboda prejavu, ktorá slúži klamstvu a pohŕda tými, ktorí majú iný názor a náboženstvo, nesmierne ubližuje všetkým, čo toto klamstvo prijímajú ako pravdu. Prostriedky masovej komunikácie, ktoré používajú lož na to, aby manipulovali verejnou mienkou, sa takto menia na prostriedky násilia a zotročenia, pretože sloboda nemôže byť tam, kde vládne lož. Jedna z najobľúbenejších tém, akým sa médiá ustavične venujú, je pedofília v Cirkvi. Čo hovoria fakty? Vedeckým výskumom v Spojených štátoch sa zistilo, že iba 0,05% zo všetkých prípadov pedofílie sa týka duchovenstva, zatiaľ čo 30% sa udialo v rodinách. Podobná situácia je aj v Taliansku. V Nemecku sa od roku 1995 do roku 2010 vyskytlo 210 tisíc prípadov pedofílie, z čoho iba 94 sa udialo v Katolíckej cirkvi. Seriózne vedecké inštitúcie, medziiným aj nemecký Kochov inštitút, tvrdia, že 60% osôb chorých na AIDS tvoria homosexuáli a 40% pedofilov sú gejovia. Dodajme, že homosexuáli tvoria iba 2% celkovej populácie. Takže riziko pedofílie medzi homosexuálmi vysoko prevyšuje podobné riziko v ostatných spoločenských skupinách!

Prof. Dariusz Oko v jednom zo svojich rozhovorov zdôraznil, že „ak by sme mali vo väzení 1000 pedofilov, našli by sme medzi nimi možno jedného kňaza a asi 400 gejov. Takže sa pýtam, prečo sa tak veľa hovorí o kňazoch, ak ide o pomer 1 kňaz na 1000 pedofilov? Prečo sa nehovorí o 400 pedofilných gejoch? Masmédia dravo útočia na kňazov, ale o gejoch nesmú vyriecť ani jedno krivé slovko. Je to veľká manipulácia a zjavná propaganda. Ak sa toľko píše a hovorí o pedofilných kňazoch, očakávali by sme, že 400-krát viac sa bude písať o pedofilných gejoch. Zdá sa to totiž logické. Ak sa tak dôkladne skúma výskyt pedofílie v jednej sociálnej skupine – medzi kňazmi, treba ho rovnako dôsledne skúmať aj v iných sociálnych skupinách – medzi novinármi, učiteľmi, politikmi a predovšetkým medzi gejmi, pretože tam je jej výskyt najväčší, ak nám naozaj záleží na pravde, na dobre detí, a nie iba na kristofóbii, katofóbii, heterobófii a nenávisti voči Cirkvi“.

Katolícka cirkev je jedinou inštitúciou na svete, ktorá rieši prípady pedofílie, ktoré sa vyskytli medzi jej kňazmi, hoci týchto prípadov je oveľa menej než v inom prostredí. Je pravdou, že na mnohých miestach sveta sme mali dočinenie so sexuálnymi škandálmi, ktoré spôsobili katolícki kňazi. Sú to hriechy, ktoré sú do neba volajúce o to viac, že páchatelia sa ich dopustili pod rúškom sviatostného kňazstva. Nemôžeme ich nijako ospravedlňovať. Nesmieme však zabúdať, že títo ľudia spáchali tento hrozný morálny zločin preto, lebo odmietli Kristovo učenie, čím zradili Krista aj Cirkev. Zachovali sa ako Judáš, ktorý zradil Krista, hoci bol jedným z jeho apoštolov, a svojou zradou sa sám vylúčil zo spoločenstva s Kristom. Ale môžeme na základe Judášovej zrady tvrdiť, že všetci ostatní apoštoli boli rovnakí zradcovia ako Judáš? Bolo by správne zavrhnúť Krista a Cirkev, jeho mystické telo, preto, lebo Judáš sa dopustil zrady?

K týmto bolestným skutočnostiam musíme pristupovať čestne, a nie hystericky, akoby sme chceli navodiť presvedčenie, že tieto sexuálne zločiny sú charakteristickou vlastnosťou katolíkov a že všetci kňazi sú zvrátení. Človek je slobodná bytosť a môže Krista odmietnuť. Hriech Judášovej zrady sa rozmanitým spôsobom opakuje v celých dejinách a generáciách. Je to „tajomstvo neprávosti“, ktoré môže vstúpiť aj do srdca človeka, ktorý od Krista prijal sviatosť kňazstva.

Ako by sme mali reagovať na konkrétne prípady a fakty súčasných judášovských zrád? Bolo by vari múdre tvrdiť, že som hlboko pohoršený Judášovou zradou, a preto nechcem mať nič spoločné ani s ostatnými apoštolmi, ba ani so samotným Kristom? Bolo by správne vyčítať Ježišovi a ostatným apoštolom, že Judáš sa dopustil zrady? Môžeme svoj odchod od Krista a z Cirkvi zdôvodniť zradou niektorého zo súčasných judášov? Ak by sme reagovali takto, doviedlo by nás to k strate viery a k veľkej duchovnej slepote, ktorá vidí zlo iba v iných, ale nie v sebe samom. Jedinou správnou reakciou na prípady pohoršenia je pevnejšie sa primknúť k Ježišovi skrze sviatosti pokánia a Eucharistie, znásobiť svoju modlitbu, pôst a ľútosť nad ranami, ktoré utrpel Kristus a jeho Cirkev.

Zlo musíme rozhodne odsúdiť a nazvať po mene, ale hriešnika, po vymeraní primeraného kánonického trestu, treba zahrnúť láskou, ktorá sa prejavuje modlitbou za jeho obrátenie a zmierenie sa s Bohom. Cirkev je jediné spoločenstvo na svete, na ktoré majú právo všetci hriešnici. Hovorí nám to sám Ježiš: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali“ (Lk 5, 32). Ježiš Kristus nás miluje láskou, ktorá odpúšťa všetky hriechy a všetkých hriešnikov chce zhromaždiť vo svojej Cirkvi, aby sa oslobodili z otroctva zla a stali sa svätými. Pre Ježiša neexistujú stratení ľudia a beznádejné situácie. Svätej Faustíme raz povedal: „Čím väčšia bieda, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo. A povzbudzuj všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim ich všetkých spasiť. Prameň môjho milosrdenstva bol otvorený dokorán kopijou na kríži pre všetky duše – nikoho som nevylúčil“ (Denníček 1182).

Milovať všetkých hriešnikov takých, akí sú, dokáže iba Boh. Máme právo odsúdiť zlo, ale nemáme právo odsúdiť hriešnika, pretože to môže urobiť iba Boh. Preto nás Ježiš upozorňuje: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!“ (Lk 6, 37). Cirkev je Kristovo mystické telo, čiže je to božsko-ľudské spoločenstvo. Cirkev je svätá Kristovou svätosťou a zároveň sa skladá z hriešnikov, preto si neraz musíme tak veľa vytrpieť od svojich členov. V Cirkvi, ktorá je spoločenstvom Krista s hriešnikmi, sa deje niečo podobné ako v rodine, kde si neraz veľa vytrpíme pre rôzne chyby a hriechy rodičov či súrodencov. Môžeme sa na Cirkev uraziť, opustiť ju alebo opľuť pre hriech niektorého z jej členov, ale aj tak Cirkev neprestane byť výlučným spoločenstvom, v ktorom chce Ježiš Kristus spasiť všetkých ľudí. Preto nás Ježiš skrze sestru Faustínu ustavične upozorňuje: „Svojím milosrdenstvom prenasledujem hriešnikov na všetkých cestách a moje srdce sa raduje, keď sa vracajú ku mne. Zabúdam na horkosť, ktorou napájali moje srdce, a teším sa z ich návratu. Povedz hriešnikom, že žiaden neujde mojej ruke. Ak utekajú pred mojím milosrdným srdcom, upadnú do mojich spravodlivých rúk. Povedz hriešnikom, že vždy čakám na nich, načúvam pulzu ich srdca, keď bije pre mňa. Napíš, že hovorím k nim skrze výčitky svedomia, skrze neúspech a utrpenie, skrze búrky a hromy, hovorím skrze hlas Cirkvi, a ak premárnia všetky moje milosti, začínam sa na nich hnevať a ponechávam ich samých sebe a dávam im, po čom túžia“ (Denníček 1728).

Vždy a zvlášť v dnešnej dobe, keď sa zavrhujú všetky morálne normy, propaguje sa pornografia a demoralizácia, jedine Katolícka cirkev nazýva zlo po mene a chráni dôstojnosť každého človeka od chvíle počatia až po prirodzenú smrť. V súčasnom svete je spoločenstvo Katolíckej cirkvi najbezpečnejším miestom pre deti a mládež, kde môžu formovať svoj charakter, učiť sa od Krista milovať čistým srdcom a dozrievať k zodpovednému prijatiu sviatosti manželstva.

predchádzajúci   |   ďalší « späť

Copyright © Wydawnictwo Agape Sp. z o.o. ul. Panny Marii 4, 60-962 Poznań, tel./ fax: 61/ 852 32 82 | tel. 61/ 647 26 86